Rozloženie postov
Brankári: Koncz, Péter
Obrancovia: Valent, Fabian, Galata, Jaro Gallo, Máťaš, Kuchta, Krága, Ujházy
Záložníci: Leng, Dorkin, Ján Galllo, Ján Gonos, Šimon
Útočníci: Urban ml., Urban st., Čapó, Minčík, Tomko
Výsledky na jeseň
Dedinky – Rož. Bystré 0:2, góly: Šimon, Urban
Rož. Bystré – Brzotín 3:0 kont.
Drnava - Rož. Bystré 5:0
Rož. Bystré – Jablonov 4:0, góly: Šimon, Ján Gonos 3
Krh. Dlhá Lúka - Rož. Bystré 4:0
Rož. Bystré – Hrhov 3:0, góly: Leng, Minčík, Šimon
Slavošovce - Rož. Bystré 1:2, góly: Minčík, Šimon
Rož. Bystré – Vlachovo 5:3, góly: Dorkin, Krága, Leng, Urban
Rudná - Rož. Bystré 0:4, góly: Minčík, Urban 2, Čapó
Rož. Bystré – Betliar 2:3, góly: Tomko, Urban – vlastný Jaro Gallo
Bohúňovo - Rož. Bystré 1:3, góly: Tomko, Urban, Dorkin
Rož. Bystré – Dlhá Ves 1:0, gól: Urban
Vyšná Slaná - Rož. Bystré 4:0
Výsledky na jar
Rož. Bystré – Dedinky 7:3, góly: Čapó 2, Minčík, Urban, Dorkin, Gallo, Ján Gonos
Brzotín - Rož. Bystré 1:1, gól: Dorkin
Rož. Bystré – Drnava 3:2, góly: Urban 2, Tomko
Jablonov - Rož. Bystré 6:0
Rož. Bystré – Krh. Dlhá Lúka 2:1, góly: Ján Gonos, vlastný
Hrhov - Rož. Bystré 0:0
Rož. Bystré – Slavošovce 2:0, góly: Minčík, Tomko
Vlachovo - Rož. Bystré 0:0
Rož. Bystré – Rudná 1:1, gól: Urban
Betliar - Rož. Bystré 6:0
Rož. Bystré – Bohúňovo 2:2, góly: Dorkin, Urban
Dlhá Ves - Rož. Bystré 5:3, góly: Jaro Gallo, Ján Gonos, Minčík
Rož. Bystré – Vyšná Slaná 2:3, góly: Fabian, Minčík
Tabuľky
Doma
| 1. | Betliar | 13 | 13 | 0 | 0 | 64:7 | 39 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 12 | 0 | 1 | 57:14 | 36 |
| 3. | Drnava | 13 | 12 | 0 | 1 | 61:16 | 36 |
| 4. | Vyšná Slaná | 13 | 11 | 1 | 1 | 43:10 | 34 |
| 5. | Jablonov | 13 | 10 | 1 | 2 | 46:17 | 31 |
| 6. | Rožň. Bystré | 13 | 9 | 2 | 2 | 37:18 | 29 |
| 7. | Rudná | 13 | 9 | 2 | 2 | 38:25 | 29 |
| 8. | Hrhov | 13 | 8 | 2 | 3 | 28:18 | 26 |
| 9. | Slavošovce | 13 | 7 | 1 | 5 | 36:25 | 22 |
| 10. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 3 | 4 | 28:25 | 21 |
| 11. | Dedinky | 13 | 6 | 3 | 4 | 28:20 | 21 |
| 12. | Bohúňovo | 13 | 5 | 3 | 5 | 21:29 | 18 |
| 13. | Vlachovo | 13 | 2 | 5 | 6 | 20:29 | 11 |
| 14. | Brzotín | 13 | 1 | 3 | 9 | 19:48 | 6 |
Vonku
| 1. | Betliar | 13 | 8 | 1 | 4 | 40:22 | 25 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 6 | 3 | 4 | 39:29 | 21 |
| 3. | Vyšná Slaná | 13 | 6 | 2 | 5 | 33:31 | 20 |
| 4. | Drnava | 13 | 5 | 2 | 6 | 35:30 | 17 |
| 5. | Rožň. Bystré | 13 | 4 | 3 | 6 | 15:33 | 15 |
| 6. | Rudná | 13 | 3 | 2 | 8 | 17:42 | 11 |
| 7. | Bohúňovo | 13 | 3 | 2 | 8 | 17:36 | 11 |
| 8. | Slavošovce | 13 | 3 | 1 | 9 | 23:40 | 10 |
| 9. | Dlhá Ves | 13 | 3 | 0 | 10 | 9:31 | 9 |
| 10. | Hrhov | 13 | 2 | 1 | 10 | 18:44 | 7 |
| 11. | Jablonov n/T | 13 | 1 | 3 | 9 | 14:33 | 6 |
| 12. | Dedinky | 13 | 0 | 3 | 10 | 16:60 | 3 |
| 13. | Brzotín | 13 | 0 | 2 | 10 | 10:52 | 3 |
| 14. | Vlachovo | 13 | 1 | 0 | 12 | 15:43 | 3 |
Jeseň
| 1. | Drnava | 13 | 10 | 1 | 2 | 54:19 | 31 |
| 2. | Vyšná Slaná | 13 | 9 | 3 | 1 | 42:12 | 30 |
| 3. | Betliar | 13 | 10 | 0 | 3 | 43:22 | 30 |
| 4. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 9 | 2 | 2 | 52:18 | 29 |
| 5. | Rožň. Bystré | 13 | 9 | 0 | 4 | 29:21 | 27 |
| 6. | Bohúňovo | 13 | 6 | 1 | 6 | 21:27 | 19 |
| 7. | Hrhov | 13 | 6 | 1 | 6 | 22:31 | 19 |
| 8. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 0 | 7 | 16:26 | 18 |
| 9. | Rudná | 13 | 5 | 1 | 7 | 23:35 | 16 |
| 10. | Slavošovce | 13 | 4 | 1 | 8 | 19:30 | 13 |
| 11. | Jablonov n/T | 13 | 3 | 3 | 7 | 27:29 | 12 |
| 12. | Dedinky | 13 | 3 | 2 | 8 | 20:40 | 11 |
| 13. | Brzotín | 13 | 1 | 2 | 10 | 10:42 | 5 |
| 14. | Vlachovo | 13 | 0 | 3 | 10 | 17:43 | 3 |
Jar
| 1. | Betliar | 13 | 11 | 1 | 1 | 61:7 | 34 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 9 | 1 | 3 | 44:25 | 28 |
| 3. | Jalonov n/T | 13 | 8 | 1 | 4 | 33:21 | 25 |
| 4. | Vyšná Slaná | 13 | 8 | 0 | 5 | 34:29 | 24 |
| 5. | Rudná | 13 | 7 | 3 | 3 | 32:32 | 24 |
| 6. | Drnava | 13 | 7 | 1 | 5 | 42:27 | 22 |
| 7. | Slavošovce | 13 | 6 | 1 | 6 | 40:35 | 19 |
| 8. | Rožň. Bystré | 13 | 4 | 5 | 4 | 23:30 | 17 |
| 9. | Hrhov | 13 | 4 | 2 | 7 | 24:31 | 14 |
| 10. | Dedinky | 13 | 3 | 4 | 6 | 24:40 | 13 |
| 11. | Dlhá Ves | 13 | 3 | 3 | 7 | 21:30 | 12 |
| 12. | Vlachovo | 13 | 3 | 2 | 8 | 18:29 | 11 |
| 13. | Bohúňovo | 13 | 2 | 4 | 7 | 17:38 | 10 |
| 14. | Brzotín | 13 | 0 | 4 | 9 | 19:58 | 4 |
Konečná tabuľka
| 1. | Betliar | 26 | 21 | 1 | 4 | 104:29 | 64 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 26 | 18 | 3 | 5 | 96:43 | 57 |
| 3. | Vyšná Slaná | 26 | 17 | 3 | 6 | 78:41 | 54 |
| 4. | Drnava | 26 | 17 | 2 | 7 | 96:46 | 53 |
| 5. | Rožň. Bystré | 26 | 13 | 5 | 8 | 52:51 | 44 |
| 6. | Rudná | 26 | 12 | 4 | 10 | 55:67 | 40 |
| 7. | Jablonov n/T | 26 | 11 | 4 | 11 | 60:50 | 37 |
| 8. | Hrhov | 26 | 10 | 3 | 13 | 46:62 | 33 |
| 9. | Slavošovce | 26 | 10 | 2 | 14 | 59:65 | 32 |
| 10. | Dlhá Ves | 26 | 9 | 3 | 14 | 37:56 | 30 |
| 11. | Bohúňovo | 26 | 8 | 5 | 13 | 38:65 | 29 |
| 12. | Dedinky | 26 | 6 | 6 | 14 | 44:80 | 24 |
| 13. | Vlachovo | 26 | 3 | 5 | 18 | 35:72 | 14 |
| 14. | Brzotín | 26 | 1 | 6 | 19 | 29:100 | 8 |
Najlepší strelec: Ján Urban – 13 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-