Krh. Podhradie – Rejdová 2:1, gól: Hlaváč
Rejdová – Lipovník 1:1, gól: Šofranko
Kovstav – Rejdová 2:0
Rejdová – Rožň. Bystré 2:1, góly: Ivanko, Valko-Krišťák
Dlhá Ves – Rejdová 5:0
Rejdová – N. Slaná 4:1, góly: Hlaváč, Štefan, Šofranko, Valko-Krišťák
Vlachovo – Rejdová 4:2, góly: Ruszó 2
Rejdová – Dobšiná 5:0
V. Slaná – Rejdová 1:2
Rejdová – Plešivec 3:0
K. Teplica – Rejdová 2:1, gól: Hlaváč
Rejdová – Štítnik 2:1
Dedinky – Rejdová 4:1
Rejdová – Krh. Podhradie 2:1
Výsledky na jar:
Rejdová – V. Slaná 3:5, góly: Hric, Ambrúž 2
Štítnik – Rejdová 3:2, góly: Ambrúž, Ruszó
Plešivec – Rejdová 4:0
Rejdová – K. Teplica 1:2, gól: Ruszó
Dobšiná – Rejdová 2:1, gól: Ruszó
Rejdová – Dlhá Ves 3:1, góly: Ambrúž, Ruszó 2
N. Slaná – Rejdová 6:1, gól: Šofranko
Rejdová – Vlachovo 2:0
Rejdová – Kovstav 2:1, góly: Dovalovský, Valko-Krišťák
Rožň. Bystré – Rejdová 0:4, góly: Ruszó, Hlaváč, Ambrúž 2
Lipovník – Rejdová 3:1, gól: Šofranko
Rejdová – Dedinky 3:1, góly: Ivanko, Ruszó, Šofranko.
| 1. | Rožňava B | 13 | 9 | 3 | 1 | 36:11 | 30 |
| 2. | Dlhá Ves | 12 | 8 | 2 | 2 | 20:16 | 26 |
| 3. | Krh. Podhradie | 13 | 8 | 2 | 3 | 28:17 | 26 |
| 4. | Vlachovo | 13 | 6 | 2 | 5 | 39:28 | 23 |
| 5. | Nižná Slaná | 13 | 6 | 1 | 6 | 38:33 | 19 |
| 6. | Rejdová | 13 | 6 | 1 | 6 | 24:24 | 19 |
| 7. | Kunova Teplica | 13 | 5 | 3 | 5 | 23:22 | 18 |
| 8. | Dobšiná | 13 | 5 | 2 | 6 | 24:38 | 17 |
| 9. | Kovstav | 12 | 4 | 4 | 4 | 19:13 | 16 |
| 10. | Dedinky | 13 | 4 | 3 | 6 | 28:23 | 15 |
| 11. | Plešivec | 13 | 4 | 2 | 7 | 18:17 | 14 |
| 12. | Rožň. Bystré | 13 | 4 | 2 | 7 | 18:35 | 14 |
| 13. | Štítnik | 13 | 2 | 3 | 8 | 17:30 | 9 |
| 14. | Vyšná Slaná | 13 | 2 | 1 | 10 | 15:50 | 7 |
| 1. | Kunova Teplica | 26 | 17 | 4 | 5 | 57:28 | 55 |
| 2. | Rožňava B | 26 | 16 | 4 | 6 | 69:32 | 52 |
| 3. | Krh. Podhradie | 26 | 14 | 5 | 7 | 50:36 | 47 |
| 4. | Dlhá Ves | 26 | 14 | 3 | 9 | 59:44 | 45 |
| 5. | Dobšiná | 26 | 14 | 2 | 10 | 58:55 | 44 |
| 6. | Plešivec | 26 | 12 | 4 | 10 | 51:32 | 40 |
| 7. | Rejdová | 26 | 12 | 1 | 13 | 49:54 | 37 |
| 8. | Vlachovo | 26 | 10 | 6 | 12 | 58:54 | 36 |
| 9. | Nižná Slaná | 26 | 11 | 2 | 13 | 67:56 | 35 |
| 10. | Kovstav | 26 | 9 | 5 | 12 | 41:38 | 32 |
| 11. | Dedinky | 26 | 9 | 4 | 13 | 53:56 | 31 |
| 12. | Vyšná Slaná | 26 | 9 | 1 | 16 | 44:86 | 28 |
| 13. | Štítnik | 26 | 6 | 4 | 16 | 42:58 | 22 |
| 14. | Rožň. Bystré | 26 | 5 | 3 | 17 | 27:96 | 18 |
Najlepší strelci:
Po jeseni: 6 – Ruszó, 5 – Hlaváč, Valko-Krišťák, celkovo: 13 – Ruszó
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-