Štítnik – N. Slaná 1:3, gól: D. Macko
Vlachovo – Štítnik 1:1, gól: Macko
Dobšiná – Štítnik 5:0
Štítnik – Kovstav 3:1, góly: Ikri, Macko 2
Štítnik – Dlhá Ves 3:0, góly: B. Milko, Kuzma, Ľ. Gallo
Dedinky – Štítnik 4:1, gól: M. Gallo
Krh. Podhradie – Štítnik 4:1, gól: M. Gallo
Štítnik – Plešivec 0:3
Hrhov – Štítnik 4:4, góly: Ikri 2, Macho, B. Milko
Kružná – Štítnik 2:1, gól: M. Macko
Štítnik – Lipovník 3:3, góly: Ikri 2, Milko
Štítnik – V. Slaná 1:1, gól: B. Milko
N. Slaná – Štítnik 5:2, góly: Macko, Ikri
Výsledky na jar
Štítnik – Krh. Podhradie 3:0, góly: Ikri, Kuzma, Gallo
Dlhá Ves – Štítnik 1:0
Lipovník – Štítnik 5:0
Štítnik – Vlachovo 4:4, góly: A. Milko, M. Gallo, Kuzma 2
Štítnik – Kružná 0:1
Kovstav – Štítnik 1:0
Štítnik – Dobšiná 0:1
Plešivec – Štítnik 1:0
Štítnik – Dedinky 4:1, góly: Herchl, Macho, Kuzma, Macko
V. Slaná – Štítnik 2:0
Štítnik – Hrhov 1:1
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Nižná Slaná | 24 | 18 | 3 | 3 | 78:31 | 57 |
| 2. | Plešivec | 24 | 16 | 3 | 5 | 64:29 | 51 |
| 3. | Dobšiná | 24 | 14 | 4 | 6 | 74:35 | 46 |
| 4. | RVB Lipovník | 24 | 13 | 5 | 6 | 74:41 | 44 |
| 5. | Kovstav | 24 | 12 | 2 | 10 | 53:46 | 38 |
| 6. | Dedinky | 24 | 10 | 4 | 10 | 68:65 | 34 |
| 7. | Krh. Podhradie | 24 | 10 | 2 | 12 | 52:57 | 32 |
| 8. | Kružná | 24 | 10 | 1 | 13 | 44:64 | 31 |
| 9. | Vyšná Slaná | 24 | 8 | 4 | 12 | 30:53 | 28 |
| 10. | Dlhá Ves | 24 | 8 | 3 | 13 | 31:62 | 27 |
| 11. | Vlachovo | 24 | 6 | 3 | 15 | 44:80 | 21 |
| 12. | Štítnik | 24 | 4 | 6 | 14 | 32:52 | 18 |
| 13. | Hrhov | 24 | 4 | 6 | 14 | 36:69 | 18 |
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
| 1. | Plešivec | 13 | 10 | 1 | 2 | 42:15 | 31 |
| 2. | Nižná Slaná | 13 | 9 | 2 | 2 | 38:19 | 29 |
| 3. | Dobšiná | 13 | 8 | 2 | 3 | 46:17 | 26 |
| 4. | Krh. Podhradie | 13 | 8 | 1 | 4 | 36:26 | 25 |
| 5. | Kovstav | 13 | 7 | 1 | 5 | 35:23 | 22 |
| 6. | Rožňava B | 13 | 6 | 3 | 4 | 36:26 | 21 |
| 7. | Dedinky | 13 | 5 | 2 | 6 | 39:28 | 17 |
| 8. | Vyšná Slaná | 12 | 4 | 4 | 4 | 17:25 | 16 |
| 9. | Kružná | 13 | 5 | 0 | 8 | 22:34 | 15 |
| 10. | Dlhá Ves | 13 | 3 | 2 | 8 | 15:40 | 11 |
| 11. | Štítnik | 13 | 2 | 4 | 7 | 20:35 | 10 |
| 12. | Hrhov | 13 | 2 | 3 | 8 | 24:45 | 9 |
| 13. | Vlachovo | 13 | 2 | 1 | 10 | 16:53 | 7 |
TABUĽKA JARNEJ ČASTI
| 1. | Nižná Slaná | 11 | 9 | 1 | 1 | 40:12 | 28 |
| 2. | Rožňava B | 11 | 6 | 3 | 3 | 38:15 | 23 |
| 3. | Plešivec | 11 | 6 | 2 | 3 | 22:14 | 20 |
| 4. | Dobšiná | 11 | 6 | 2 | 3 | 28:18 | 20 |
| 5. | Dedinky | 11 | 5 | 2 | 4 | 29:37 | 17 |
| 6. | Kružná | 11 | 5 | 1 | 5 | 22:30 | 16 |
| 7. | Kovstav | 11 | 5 | 1 | 5 | 18:23 | 16 |
| 8. | Dlhá Ves | 11 | 5 | 1 | 5 | 16:22 | 16 |
| 9. | Vlachovo | 11 | 4 | 2 | 10 | 28:27 | 14 |
| 10. | Vyšná Slaná | 11 | 4 | 0 | 7 | 13:28 | 12 |
| 11. | Hrhov | 11 | 2 | 3 | 6 | 12:24 | 9 |
| 12. | Štítnik | 11 | 2 | 2 | 7 | 12:17 | 8 |
| 13. | Krh. Podhradie | 11 | 2 | 1 | 8 | 16:31 | 7 |
Pozícia hráčov v mužstve – v základe na jeseň
Čipka – 13 zápasov
Valent – 13 zápasov
Gömöri – 13 zápasov
Marek Macko – 8 zápasov
Miroslav Macko – 10 zápasov
Macho – 13 zápasov
Rogos – 4 zápasy
A. Milko – 11 zápasov
B. Milko – 8 zápasov
Ikri – 13 zápasov
M. Gallo – 11 zápasov
Tomi – 2 zápasy
Krága – 2 zápasy
Kuzma – 6 zápasov
D. Macko – 1 zápas
Kolesár – 7 zápasov
Zdechovan – 1 zápas
Pazera – 1 zápas
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-