Letná príprava:
B. Bystrica B – Tisovec 3:0
Turnaj v Klenovci: Klenovec – Tisovec 0:1, gól: Bálint
finále: Fiľakovo – Tisovec 0:0, na penalty 6:5
Tisovec – Málinec 5:2, góly: Miklo, L. Brndiar, T. Brndiar, T. Šándor
Tisovec – Čierny Balog 3:1, góly: J. Hurák, Bálint 2
Výsledky majstrovských zápasov
Jeseň
Tisovec – B. Bystrica 0:5
Tisovec – Čadca 1:0, gól: Bobok
Veľký Krtíš – Tisovec 0:1, gól: Levický
Tisovec – Námestovo 3:2, góly: Bálint, Wollinger 2
Tisovec – Krásno n. / K. 3:2, góly: Levický, Podstavek, Lipták
Nová Baňa – Tisovec 5:0
Tisovec – Fiľakovo 2:0, góly: T. Šándor 2
Kysucké Nové Mesto – Tisovec 1:1, gól: Brndiar
Kremnička – Tisovec 4:0
Tisovec – Bánová 2:0, góly: T. Šándor 2
Závažná Poruba – Tisovec 2:0
Tisovec – Kalinovo 1:1, gól: Brndiar
Liptovská Štiavnica – Tisovec 5:1, gól: Hurák
Tisovec – Turany 3:2, góly: Lipták, Adamek, Brndiar
Lietavská Lúčka – Tisovec 0:0
Jar
B. Bystrica – Tisovec 1:0
Fiľakovo – Tisovec 0:2, góly: Brašeň, Bobok
Tisovec – Veľký Krtíš 1:1, gól: Slašťan
Tisovec – Nová Baňa 0:1
Bánová – Tisovec 5:2, góly: Brašeň, Brndiar
Tisovec – Kysucké Nové Mesto 1:0, gól: T. Šándor
Čadca – Tisovec 1:0
Tisovec – Liptovská Štiavnica 0:0
Kalinovo – Tisovec 2:1, gól: Brašeň
Tisovec – Závažná Poruba 1:1, gól: Brndiar
Námestovo – Tisovec 2:2, góly: Dragijský, Brašeň
Tisovec – Kremnička 0:2
Krásno n. / K. – Tisovec 1:0
Tisovec – Lietavská Lúčka 4:1, góly: Šándor, vlastný, Brašeň 2
Turany – Tisovec 2:0
Tabuľka 3. ligy – Stred po jesennej časti
| 1. | Ban. Bystrica | 15 | 12 | 2 | 1 | 41:8 | 38 |
| 2. | Kremnička | 15 | 10 | 2 | 4 | 40:12 | 32 |
| 3. | Námestovo | 15 | 10 | 2 | 3 | 36:15 | 32 |
| 4. | Lipt. Štiavnica | 15 | 8 | 5 | 2 | 35:16 | 29 |
| 5. | Kysucké Nové Mesto | 15 | 6 | 6 | 3 | 27:12 | 24 |
| 6. | Tisovec | 15 | 7 | 3 | 5 | 18:29 | 24 |
| 7. | Čadca | 15 | 6 | 3 | 6 | 21:23 | 21 |
| 8. | Liet. Lúčka | 15 | 6 | 2 | 7 | 19:22 | 20 |
| 9. | V. Krtíš | 15 | 5 | 4 | 6 | 23:24 | 19 |
| 10. | Bánová | 14 | 5 | 4 | 5 | 10:11 | 19 |
| 11. | Nová Baňa | 15 | 6 | 1 | 8 | 23:28 | 19 |
| 12. | Závažná Poruba | 15 | 5 | 4 | 6 | 17:22 | 19 |
| 13. | Kalinovo | 15 | 4 | 3 | 8 | 11:23 | 15 |
| 14. | Krásno nad Kysucou | 15 | 2 | 3 | 10 | 9:32 | 9 |
| 15. | Turany | 15 | 2 | 1 | 12 | 11:42 | 7 |
| 16. | Fiľakovo | 14 | 0 | 5 | 9 | 6:29 | 5 |
Konečná tabuľka 3. ligy – stred
| 1. | MFK Bystrica | 30 | 23 | 4 | 3 | 60:17 | 73 |
| 2. | Kremnička | 30 | 21 | 4 | 5 | 78:24 | 67 |
| 3. | Námestovo | 30 | 18 | 5 | 7 | 58:32 | 59 |
| 4. | Lipt. Štiavnica | 30 | 14 | 9 | 7 | 53:38 | 51 |
| 5. | Záv. Poruba | 30 | 12 | 6 | 12 | 39:37 | 42 |
| 6. | Nová Baňa | 30 | 13 | 2 | 15 | 39:46 | 41 |
| 7. | Čadca | 30 | 11 | 7 | 12 | 51:45 | 40 |
| 8. | Tisovec | 30 | 10 | 8 | 12 | 32:48 | 38 |
| 9. | Liet. Lúčka | 29 | 11 | 4 | 14 | 33:43 | 37 |
| 10. | Krásno n/K | 30 | 11 | 4 | 15 | 32:50 | 37 |
| 11. | Kalinovo | 30 | 10 | 6 | 14 | 22:39 | 36 |
| 12. | Kysucké Nové Mesto | 30 | 8 | 11 | 11 | 38:37 | 35 |
| 13. | Bánová | 30 | 8 | 9 | 13 | 26:36 | 33 |
| 14. | Veľký Krtíš | 30 | 6 | 11 | 13 | 37:45 | 29 |
| 15. | Turany | 30 | 7 | 5 | 18 | 33:61 | 26 |
| 16. | Fiľakovo | 29 | 5 | 7 | 17 | 19:52 | 25 |
Najlepší strelec: Brašeň – 6 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-