2000 – VTJ Jelšava, ďalší účastníci: V. Blh, R. Seč, Klenovec, Čerenčany, Ožďany, Tachty, Muráň, Bátka, Gemer, V. Teriakovce, Lubeník, Revúčka, R. Janovce
2001 – Hajnáčka, ďalší účastníci: Lubeník, Gemer, Hnúšťa, Muráň, V. Teriakovce, Král, Klenovec, Revúčka, R. Janovce, V. Blh, Bátka, Čerenčany, Tachty
Niektorí hráči Hajnáčky: Szabó - Köböl, Agócs, Sendrei, Mede, Juhaniak, Czene, Bartko, Szókovács, Szepesi, A. Berky, M. Berky, Urban
2002 – Gemer, ďalší účastníci: Lubeník, Hnúšťa, U. Panica, Král, R. Janovce, Muráň, Tachty, Revúčka, Klenovec, Bátka, V. Teriakovce, V. Blh
Niektorí hráči Gemera: Potocký, Lóczy - Lukács, Fürjoš, Gereg, Vaš, Lázár, Drnaj, Ulický, Drenko, Valaszkay, Lenkey, Árvai, Keszi, Kilik, A. Gergely, Š. Gergely, Sz. Gergely, K. Gergely, Csapó, Farkaš
2003 – Lubeník, ďalší účastníci: Tachty, V. Teriakovce, V. Blh, Muráň, Revúčka, U. Panica, G. Jablonec, Král, R. Janovce, Klenovec, Hnúšťa
Niektorí hráči Lubeníka: Maričák, Krajňák – Spišák, Debnár, Gulykáš, Konček, Halmo, Šepík, Krajňák, Ganaj, Levický, Koreň, Veis, Švec, Szabó, Kvačkaj, Hutka, Medvec, Velk, Sóvari, Koper, Capík, Schaller
2004 – Ožďany, ďalší účastníci: Král, R. Janovce, Klenovec, Hnúšťa, Tachty, G. Jablonec, V. Teriakovce, Bátka, Muráň, V. Blh, U. Panica
2005 – Hnúšťa, ďalší účastníci: Bátka, Tachty, V. Blh, Gemer, R. Janovce, Král, Muráň, Ožďany, Revúčka, V. Teriakovce, G. Jablonec
2006 – Veľký Blh, ďalší účastníci: Král, Gemer, Muráň, Tachty, R. Janovce, Bátka, Revúčka, R. Seč, Chanava, V. Teriakovce, Ožďany
2007 – Rimavské Janovce, ďalší účastníci: Král, Gemer, Muráň, Bátka, Revúčka, Husiná, Ožďany, Stránske, Chanava, V. Teriakovce, Blhovce
2008 – Gemer, ďalší účastníci: Král, Bátka, Starňa, Klenovec, Muráň, Chanava, Revúčka, Ožďany, R. Seč, V. Teriakovce, Husiná
Gemer: Norbert Pelle, Csaba Fürjes, Kálmán Gergely, Attila Gegely, Szabolcs Gergely, Miklós Lukács, Zoltán Csutor, Lajos Filep, Róbert Lenkey, István Drenko, Peter Ulický, Zsolt Balogh, István Gergely, Csaba Barczi, Eduard Brindzák, Zsolt Váradi, Tibor Szántó, Alojz Lázár, Csaba Valaszkay
2009 – Starňa, ďalší účastníci: Král, Muráň, Jelšava, Ožďany, R. Janovce, Batka, Revúčka, Abovce, R. Seč, V. Teriakovce
2010 – Tornaľa, ďalší účastníci: Král, Tachty, Lubeník, Klenovec, R. Janovce, Jelšava, Muráň, V. Teriakovce, Abovce, Ožďany, Sirk, Starňa B
2011 – Tachty, ďalší účastníci: Lubeník, V. Teriakovce, Král, R. Janovce, Revúčka, Jelšava, Klenovec, Ožďany, Sirk, Starňa, Hajnáčka, Muráň, Bátka
Tachty: A. Czene – Tóth, Telek, Molnár, Šándor, Nagy, Lipták, Rácz, Petrík, Rapi, Mihályi, Šáfrany, N. Czene, Horváth, P. Bášty, T. Bášty, Z. Bášty, V. Bášty, Ádam, Molnár, L. Szepesi, D. Szepesi
2012 – Lubeník, ďalší účastníci: Gemer, Jelšava, Starňa, Jesenské B, V. Teriakovce, Král, Klenovec, Ožďany, Muráň, Revúčka, Bátka, Sirk, G. Ves
Lubeník: Pollák - Vývlek, Halmo, Levický, Belán, Rusó, Sóvari, Konček, Jakub, Micheľ, Fandák, Vojčík, Kochan, Laciak, Kurek, Fandák, Laciak, Gonosz, Kahan, Belán, Varga, Dubovský, Fatľa, Zatroch
2013 – Ožďany, ďalší účastníci: Gemer, Jesenské B, Revúčka, Muráň, Král, Starňa, Batka, V. Teriakovce, Klenovec, Sirk, Jelšava
Ožďany: Juhász - Molnár, Salai, Budai, Valkučák, Oštrom, Ružinský, Zvoda, Turoň, Szabó, T. Laco, P. Laco, Novák, Iványi, Kubelka, Janíček, Sarvaš, Krnáč, Pregi
2014 – Hajnáčka, ďalší účastníci: Ožďany, Muráň, Revúčka, Král, Jesenské, Gemer, Bátka, Tisovec, Jelšava, V. Teriakovce, Starňa
Káder Hajnáčky: Csaba Pelle, Gabriel Balajthy – František Hanyus, Tibor Petrík, Peter Mede, Vojtech Ruszó, Attila Sándor, Tomáš Básti, Tomáš Alabán, Daniel Farkaš, Csaba Trizna, Oto Szókis, Adrián Konček, Rajmund Bálint, Tibor Molnár, Štefan Vilhan, Szabolcs Kovács, Dávid Szepesi, Ladislav Šťavina, Máťaš Šťavina, Ladislav Szepesi, Tomáš Molnár, Norbert Vašš, Roland Urbán, Ján Halaj, Ondrej Tužinský, Róbert Kovács
2015 – Král, ďalší účastníci: Muráň, Lubeník, Klenovec, Jelšava, Revúčka, Radnovce, V. Teriakovce, Bátka, R. Seč, V. Blh, Sirk, Gemer, Jesenské B, Ožďany
Káder Krála: Richard Demeter, Ladislav Szabó, Róbert Kosztúr – Gabriel Demeter, Vojtech Váradi, Štefan Ferencz, Ján Suba, Miroslav Sendrei, Ladislav Varga, Július Demeter, Zoltán Šušányi, Štefan Kovács, Otto Horváth, Ádam Dunko, Peter Bari, Jozef Boalček, Zoltán Dani, Lászlo Javora, Csaba Albert, Koloman Szajkó, Miroslav Esztergalyos, Roman Váradi, Erik Váradi, Jozef Albert, František Hugyár, Gergö Léka, Marián Štuller, František Hugyár
2016 – Revúčka, ďalší účastníci: Sirk, Radnovce, Gemer, Klenovec, Ožďany, Veľký Blh, Muráň
Káder Revúčky: Matej Loja, Ján Belica, Milan Vaso – Ľubomír Ziman, Adrián Čatlóš, Mikuláš Ištók, Filip Tužinský, Miroslav Mikuš, Branislav Hrachiar, Vladislav Maximov, Marián Szilágyi, Ivan Vranka, Pavol Hutka, Ján Ružiak, Marek Truhan, Anton Loja, Milan Barna, Milan Černota, Pavol Gergely, Miroslav Šoltýs, Tomáš Alberty, Oliver Pelle, Roman Tatarko, Pavel Šepík, Peter Černák, Marek Černický, Pavol Gergely II, Miroslav Belica, Milan Germánus
2017 – Lubeník, ďalší účastníci: Klenovec, Revúčka, Jelšava, Král, Ožďany
Káder Lubeníka: Václav Veis, Erich Foríšek – Daniel Vojčík, Roland Belán, Róbert Kónya, Peter Konček, Martin Konček, Ján Laciak, Matúš Varga, Ľubomír Micheľ, Vasil Pacek, Lukáš Čellár, Michal Hreňo, Juraj Valaštek, Vladimír Ferko, Rudolf Šavlík, Juraj Ferko, Róbert Bryndzák, Ľuboslav Antal, Vladimír Levický
2018 – Ožďany, ďalší účastníci: Muráň, Jelšava, Klenovec, Radnovce, R. Seč, Král, Revúčka, Sirk, V. Blh, U. Panica
Káder Oždian: Zoltán Juhász – Marek Valkučák, Tomáš Túnyi, Július Molnár, Patrik Szöke, Adam Vörös, Adrián Július Kunya, Dávid Tergác, Filip Kubelka, Kevin Botoš, Roland Borbáš, Zoltán Berky, Richard Gubčo, Marek Bán, Tibor Tóth, Róbert Mezö, Ján Krnáč, Damián Klempár, Maximilián Kompánek
2019 – Klenovec, ďalší účastníci: V. Blh, Radnovce, Jelšava, R. Seč, U. Panica, Lubeník, Král, Muráň, Sirk
Káder Klenovca: Igor Hruška, Pavel Hruška, Tomáš Ulický – Vladimír Parobek, Lukáš Ladika, Marek Miháľ, Viktor Vince, Pavel Fiľo, Milan Boháčik, Róbert Trnavský, Michal Bavala, Lukáš Brndiar, Pavol Bálint, Pavel Pavlík, Šimon Biely, Marek Kamenský, Marek Kučerák, Ondrej Doboš, Ján Krnáč, Tomáš Hlôška, Marek Medveď, Maroš Hruška, Radoslav Doboš, Tibor Albert, Tomáš Brndiar, Tomáš Medveď
2020 – Král, ďalší účastníci: Jelšava, Muráň, Lubeník, Ožďany, V. Blh, Radnovce, Sirk, U. Panica, R. Seč
Káder Králu: Štefan Kovács, Sebastián Porteleky – Nandor Lukács, Ladislav Varga, Ádam Dunko, Miroslav Esztergalyos, Vojtech Váradi, Štefan Ferencz, Ernest Horváth, Peter Bari, Lászlo Javora, Ernest Horváth II, Dezider Demeter, Jozef Bolaček, Róbert Okoš, Dávid Molnár, Attila Igo, Otto Horváth, Jozef Albert, Ján Zsíros, Koloman Porteleky, Miroslav Sendrei, Vojtech Váradi, Gergö Sipos
2021 – Ožďany, V. Blh, hralo sa len 1. kolo
2022 – Jelšava, ďalší účastníci: Ožďany, Lubeník, Sirk, Král
Káder MFK Jelšava: Vladimír Ferko – Peter Niklas, Adam Slovák, Patrik Bryndzák, Patrik Jobbágy, Kristián Nýiri, Dávid Grlák, Leonard Nýiri, Marko Nýiri, Marián Jobbágy, Miroslav Szamko, Ladislav Ondrejšík, Ondrej Szamko, Erik Žiga, Dominik Bystrán, Ivan Schusser, Ján Krajňák, Pavel Grlák, Radovan Matajz, Róbert Bryndzák, Ľubomír Samko, Endrike Samko, Dominik Bryndzák, Lukáš Lakatoš, Ján Deme, Jakub Michal, Ján Duna, František Kochjar, Andrej Bryndzák, Jozef Súkeník, Dominik Deme, Lukáš Deme, Ľubomír Spišák, Eduard Pavličko
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.