Betliar pred sezónou posilnil káder o J. Zdechovana, P. Lukáča, V. Michalka, V. Ivanča, Zs. Liptáka a Z. Greška. Opäť ťažil z domáceho prostredia, pričom neprehral. Trikrát remizoval a vyhral štyrikrát. Zo súperových ihrísk priniesol dva body. Celkove mu to stačilo na desiate miesto čo neodrážalo kvalitu kádra. V jarnej časti posilnili mužstvo Marián Varga a Ján Čižmár. Z desiatich zápasoch prehral iba dvakrát. V celkovej tabuľke sa umiestnil na siedmej priečke. O dobrej jarnej časti svedčí tretie miesto v tabuľke jarnej časti.
Oproti predošlej sezóne Betliar káder veľmi nezmenil – odišiel Pavol Lukáč a pribudol len Miloš Gallo, ktorý však hral len prvých šesť kôl. Po jesennej časti zimoval Betliar na výbornej tretej priečke len o skóre za Sečovcami a Šacou. Vyhral v Lastomíre a Haniske. Doma neprehral, remizoval len s Moldavou n / B. .V jarnej časti došlo k zmene brankára a posilnení o dvoch hráčov. Odišiel napr. Ján Čižmár do Turne n / B. V jarnej časti sa mu až tak nedarilo, získal len trinásť bodov. Doma prehral dvakrát. Vyhral v Rožňave a remizoval v Šaci. Celkove skončil na siedmej priečke.
Rožňavu čakala po vypadnutí z 3. ligy - východ ťažká sezóna. Z kádra odišlo množstvo hráčov a bolo potrebné ho doplniť. Niektorí hráči prišli z B – mužstva a dorastu, z Košíc Golenya, J. Pillár, M. Pillár, Herczeg, Begáni a O. Vágner. Doma remizovala iba s Krompachmi, ostatných súperov zdolala. Zo súperových ihrísk priniesla bod za remízu 2:2 v Geči. Po jesennej tak zimovala na ôsmej priečke so ziskom 23 bodov. V jarnej časti sa káder obmenil. Doma remizovala s Gečou a vonku s Prakovcami. Doma prehrala s Betliarom a Sečovcami. Vysoko prehrala v Sp. Vlachoch a Krompachoch. Prekvapujúca bola výhra s Barcou po ktorej však došlo k zmene trénera. Na jar tak získala iba trinásť bodov. Celkove sa umiestnila na jedenástom mieste.
Betliar na jeseň posilnil káder o Martina Sedláka, Jaroslava Gonosa a Pavla Čarnokého. Zimoval na 11. mieste so ziskom 21 bodov. Doma vyhral šesťkrát a dvakrát remizoval. Jediný bod vonku získal za remízu v Spišských Vlachoch. V jarnej časti posilnil káder o trojicu vojakov. Hoci v prvých troch kolách získal iba bod, neskôr zaznamenal päťzápasovú šnúru bez prehry. Remizoval v Palíne a vyhral derby v Rožňave. Doma prehral s Ďurkovom a s Haniskou. Celkove si bilanciu vylepšil, keď skončil o jednu priečku vyššie ako v jesennej časti.
V Rožňave došlo pred sezónou k výmene trénera. Do kádra pribudli vojaci, dorastenci a hráči z B – mužstva. Doma body príliš nerozdávala, hoci stratila päť bodov, keď s Moldavou n / B. remizovala 1:1 a prehrala 0:3 s Barcou. Inak súperi odchádzali s poriadnymi nádielkami. Vonku získala tri body za výhru v Michalovciach B. Krátko pred štartom jarnej časti došlo k zmene vedenia klubu. Novým predsedom sa stal Viktor Baláž, výbor začal pracovať necelé dva týždne pred prvým jarným výkopom. Tieto interné problémy sa prejavili aj na hre mužstva, ktoré značnú časť jari odohralo s omladeným kádrom. Hneď úvodné 17. kolo ukázalo, že jar bude v znamení záchranárskych prác. Do dvadsiateho kola nemala Rožňava problémy so záchranou. Bola na ôsmej priečke s náskokom 5 bodov. Po prehrách v Moldave n / B. 1:3, v Šaci i Barci zhodne 0:3 a najmä domácich pohromách v derby s Betliarom 1:2 a rezervou Michaloviec 2:4, nastal prepad až na 14. priečku. Na posledné dve kolách nastupoval rožňavský celok s nožom na krku a klub visel iba na vlásku nad zostupovou priepasťou do regionálneho suterénu. Našťastie doma Rožňava zvíťazila nad Topoľanmi a tri body doniesla aj z Palína čím sa zachránila.
Pred štvrtou štvrtoligovou sezónou Betliar posilnil káder a o Szöllösa, Demka a Jána Gonosa. Po jeseni zimoval na jedenástej priečke. Ťažil z domáceho prostredia. Body stratil s Koš. N. Vsou - remíza a Sp. Novou Vsou – prehra. Vonku nezískal žiadne body, raz bolo stretnutie predčasne ukončené. Káder sa pred jarou nedoplnil. V jarnej časti získal 15 bodov. Doma zaváhal s Krompachami a remizoval so Sečovcami a Barcou. Zo súperových ihrísk získal jeden bod za remízu v Palíne. Celkove teda získal 34 bodov a obhájil jesennú jedenástu priečku. Za zmienenie stojí, že v jarnej časti mal najhoršiu obranu.
Rožňava posilnila káder o skúsených hráčov – Kamil Brnčík a Maroš Vido. Novými hráčmi boli aj Repaský, I. Lörinc, Zatroch a z dorastu Strelka a Gotthardt. Napriek tomu na jeseň získala iba deväť bodov za dve výhry a tri remízy. Umiestnila sa tak na 14. mieste, keď menej bodov získali Sečovce a Haniska. Vyhrala len doma s Palínom a vonku v predohrávke v Koš. Novej Vsi. V jarnej časti odišiel z mužstva Brnčík. Jarnú časť možno hodnotiť pozitívne, keď vyhrala sedemkrát a dvakrát remizovala. Najväčšími rivalmi v boji o záchranu jej boli Haniska a Sečovce. Haniska získala na jar o bod menej ako Rožňava a tak zostúpila. Vonku získala tri body za výhru v Palíne. Doma zaváhala so Sp. N. Vsou a remizovala so Žakarovcami. Mala šťastie, že so súťaže zostupovalo iba jedno mužstvo.
Svoju piatu štvrtoligovú sezónu začal Betliar bez väčších posíl – prišli len M. Truhan a R. Zdechovan. Po siedmom kole však došlo k výmene hráčov medzi Betliarom a Rožňavou: do Rožňavy išiel R. Greško a do Betliara A. Elek a J. Erdöfalvi. Po jesennej časti zimoval na predposlednej priečke. Zvíťazil len nad Kr. Chlmcom a Sečovcami. Doma získal ďalšie body s Rudňanmi, a Moldavou n / B. Vonku bodoval iba raz a to v Palíne 1:1. Po skončení jesennej časti sezóny došlo k odhláseniu klubu zo súťaže. Hlavným dôvodom boli financie aj neochota niektorých hráčov ďalej hrávať štvrtú ligu. Pred sezónou ju chcel ponúknuť Krh. Podhradiu, vtedy sa však rozhodlo, že budú hrať.
V Rožňave k veľkým zmenám v kádri nedošlo. Po pôsobení v Štítniku sa vrátil Almáši. Novými hráčmi boli Breuer, Kontra, Drobňák, Beshir a Mázik. V jesennej časti sa podarilo vyhrať až deväťkrát čím sa vyhla boju o záchranu. Umiestnila sa na 6. mieste. Doma prehrala až štyrikrát. Kompenzovala to výhrami v Moldave n / B., Geči a Betliari. Na jar došlo k oslabeniu kádra, keď niektorí hráči išli na hosťovanie do Krh. Podhradia. Hoci v jarnej časti vyhrala iba štyrikrát, celkovo sa umiestnila na 8. priečke. Doma prehrala iba s Barcou a vonku nebodovala.
V piatej štvrtoligovej sezóne Rožňavy nedošlo v kádri k veľkým zmenám – pribudli domáci dorastenci, Roman Ďurán a Peter Milko. Z mužstva odišiel Maroš Vido. Napriek tomu Rožňava zimovala na ôsmej priečke so ziskom 23 bodov. Doma remizovala s Rudňanmi a Kr. Chlmcom, ale vyhrala v Žakarovciach a Rešici. V jarnej časti posilnil mužstvo Roman Lipták a odišiel R. Greško. Doma remizovala dvakrát: so Sečovcami a Topoľanmi. Vonku získala body za remízu v Krompachoch. Na jar získala 18 bodov. Celkove skončila na výbornom deviatom mieste so ziskom 41 bodov. Preto možno túto sezónu hodnotiť ako veľmi úspešnú.
V šiestej štvrtoligovej sezóne došlo v kádri Rožňavy k zmenám. Na hosťovanie do Turne n / B. odišli L. Varga a Zatroch, odišiel Rencsok. V jesennej časti ťažila predovšetkým z domáceho prostredia. Jediný bod z vonku priviezla za remízu z Lastomíra. Doma remizovala s Topoľanmi a prehrala s Vyšným Opátskym. Po jeseni tak zimovali na jedenástom mieste so ziskom sedemnásť bodov. V jarnej časti mužstvo získalo 20 bodov. Doma remizovalo raz so Žakarovcami a prehralo iba raz s Moldavou n / B. . Vonku získalo jeden bod za remízu vo Veľkých Revištiach 2:2. Celkovo sa Rožňava umiestnila na desiatom mieste so ziskom 37 bodov.
Umiestenia v konečnej tabuľke
1998 / 1999 Betliar 4. miesto 39 bodov
1999 / 2000 Betliar 7. miesto 35 bodov
2000 / 2001 Betliar 7. miesto 44 bodov, Rožňava 11. miesto 37 bodov
2002 / 2003 Betliar 11. miesto 34 bodov, Rožňava 15. miesto 29 bodov
2003 / 2004 Rožňava 8. miesto 39 bodov
2004 / 2005 Rožňava 9. miesto 41 bodov
2005 / 2006 Rožňava 10. miesto 37 bodov
Najlepší strelci Betliara Najlepší strelci Rožňavy
1999 – Vávra – 12 gólov
2000 – E. Kamenský – 5 gólov
2001 – Hajdúk – 12 gólov 2001 – Hronec – 21 gólov
2002 – Z. Greško – 11gólov 2002 – Grecmacher – 12 gólov
2003 – Vávra – 6 gólov 2003 – Strelka – 9 gólov
2004 – Drobňák, Gotthardt - po 6 gólov
2005 – Zatroch – 9 gólov
2006 – Klinko – 8 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-