
Víťaz futbalovej 7. ligy ObFZ Rožňava v ročníku 2022-2023 TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka. Na obrázku horný rad zľava: Ladislav Bernath - prezident klubu, Jaroslav Gebe - vedúci mužstva, Karol Ambrúzs - fanúšik, Patrik Pál Balázs, Ladislav Varga, Roman Bubenčík, Roland Madarász, Patrik Klárik, Gabriel Gecs, Tomáš Hegedüš, Otto Soltész - štatutár klubu, Ondrej Šomšák. Dolný rad zľava: Attila Prónyai - hrajúci tréner, Attila Kerekeš, Ivan Bošela, Mário Lovas, Michael Boroš, Marián Manko, Tomáš Zagiba, Rastislav Pásztor, Jozef Parditka. Écrire à Attila Prónyai. Foto: archiv A. P.
Pravdupovediac nečakal. S vedením klubu sme na začiatku sezóny pracovali hlavne na tom, aby sme káder rozumne doplnili a vytvorili tak jeden konkurencieschopný tím na nový ročník, keďže ten minulý 21/22, pre náš klub skončil najhoršie za posledných 15 rokov. Cieľ bol teda jasný, vrátiť Dlhú Lúku späť medzi špičku. Nerozmýšľal som nad tým koľko dám gólov. To, že sa mi tento úspech podaril, môžem vďačiť len a len svojim spoluhráčom, bez nich by sa to nebolo podarilo. Takže veľké ďakujem, chalani!!!
- Váš vek 34 rokov prezrádza o Vás, že ste okúsili viacero trávnikov futbalových družstiev. Kde ste sa všade herne presadzovali a ako si na to spomínate s odstupom času.
Spomínam si na všetko len v dobrom. Na môj materský klub Drnavu, kde som začal ako 17-ročný dorastenec, podarilo sa nám dokonca postúpiť do regionálnej dorasteneckej súťaže prvýkrát v histórii klubu a od tej doby sa tam chlapci držia! Potom na Dlhu Lúku, ktorá ma za jednu sezónu v okresnej súťaži vystrelila do Krásnohorského Podhradia, kde som odohral krásnych 7 rokov, pod takými trénermi ako pán Breuer, alebo p. Balta. S Podhradím som zažil aj postupovú sezónu, keď klub postúpil z vtedy 5-tej do 4. ligy. Mám tam dodnes veľa kamarátov a dodnes som im vďačný za futbalové skúsenosti, ktoré som mohol získať a samozrejme veľa zážitkov, ktoré sú nezabudnuteľné.

Attila Prónyai v strede s pohárom ObFZ Rožňava v spoločnosti vedúceho mužstva Jaroslava Gebe a prezidenta klubu Ladislava Bernatha.
No a nemôžem opomenúť ani Gemerskú Hôrku a Plešivec, škoda, že som v týchto dvoch mužstvách nemal viac času v tých ročníkoch. Už som mal rodinu, malé dieťa a pracovne som bol tiež vyťažený, takže futbal musel ísť na istý čas bokom. Škoda hlavne preto, lebo tam boli dosť dobré podmienky, aj hráči a dnes tieto kluby neexistujú. Napokon som prestúpil do Dlhej Lúky, kde hrávam doteraz a kde som spokojný.
- V tomto ročníku ste v jednom zápase strelili 5 gólov. Brány súperov ste predtým trafili v jednom zápase už aj viackrát? Boli medzi nimi aj kuriózne, na ktoré si rád spomínate?
Ak sa dobre pamätám, tak za Plešivec proti Čoltovu vo vtedajšej ll. triede som taktiež strelil 5 gólov, vyhrali sme vtedy tuším 10:0. Vo vyšších súťažiach to viac nebolo ako hattrick. Určite bolo veľa kurióznych a aj náhodných :), ale najviac vo mne rezonuje asi posledný môj tohtoročný gól v Hrhove, ktorý sa mi podarilo streliť s nádhernými nožničkami. Boli akýmsi symbolickým zavŕšením tejto úspešnej sezóny pre nás všetkých v klube. (Bohužiaľ, tento gól sa nepodarilo zaznamenať.)
- Hodne sa hovorí o mužstvách z horného Gemera, že sa v ostatnom čase akoby báli postúpiť z oblastného majstrovstva vyššie. Postúpi Krásnohorská Dlhá Lúka do VI. ligy v budúcom futbalovom ročníku? Čo im k tomu z vášho pohľadu chýba, aby sa aj vo vyšších ligách klubovo presadzovali?
Myslim si, že je to vážna téma. Futbalovým klubom sa v našom okrese nedarí podchytiť mládež. Ak aj vznikne nejaký klub, alebo ožije, sústreďujú sa hlavne na A mužstvo a nie na budovanie futbalových základov. To sú v prvom rade deti, ktoré treba podchytiť. Treba začať vytvárať podmienky na futbal, len vtedy sa to môže začať. Ak sa ani vtedy nezačne, tak až potom môžme povedať, že sme urobili všetko čo sme mohli. Ale myslím, že to takto nefunguje. Určite by do toho mal vstúpiť aj štát, keďže samosprávy sú podfinancované a športové projekty skôr ubúdajú ako pribúdajú. Väčšina futbalových ihrísk je v žalostnom stave a v neposlednom rade sú to financie, ktoré chýbajú klubom. Ani Dlhá Lúka nedisponuje s takýmito pevnými základmi a preto nepostupuje vyššie.

Fotografia s víťazom súťaže strelcov každého poteší. Foto: archív A.P.
- Aký máte pocit z úrovne futbalu v našom okrese? Máme dostatok futbalových talentov, alebo sa mladí hráči nevedia presadiť medzi dospelými? Čo by sa malo zlepšiť, aby sa úroveň u nás postupne zvyšovala?
Myslím, že futbalová úroveň v okrese je celkom dobrá, ale ako som už vyššie spomenul, bez pevných základov nemôžme naštartovať mládež. Každý rodič, ktorý vedie svoje deti k futbalu, hľadá podmienky. Tie sú momentálne v Rožňave najlepšie, tak sa každý snaží svoje dieťa zapísať tam. Môžeme sa tomu tešiť, že sa aspoň Rožňava usiluje, ale výsledný efekt to pre okresný futbal nemá, keďže väčšina detí sa nedostane do A kategórie Rožňavy, a stratia sa nám spod dohľadu. Vítam iniciatívu novej mestskej ligy v Rožňave, možno je to niečo, čo naštartuje mladíkov ukázať sa a kluby si budú môcť doplniť týmito mladíkmi svoj káder. V podstate som aj ja zišiel z betónového ihriska pri Šugári :D
No a v neposlednom rade potrebujeme viac zanietených ľudí, ktorí majú vo svojom srdci tento šport a sú ochotní priložiť ruku k dielu a obetovať svoj čas, niekedy aj na úkor dôležitejších vecí.
Pán Prónyai, veľmi pekne Vám ďakujem za rozhovor.
Pripravil: Ondrej Doboš

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-