Dobre bude pozrieť sa na to, ako skončili mužstvá kraja v jednotlivých ligových súťažiach, ktoré riadil VsFZ Košice. Začnime najvyššou súťažou ktorým je MAJSTROVSTVO REGIÓNU IV. LIGA VÝCHOD. Víťazom uplynulého ročníka sa stal MFK ADV Stará Ľubovňa, ktorá aj so Spišským Podhradím postúpila do III. ligy. Zaujímavé je, že kolektív Tatra Sokoľany, ktoré v práve ukončenom ročníku IV. ligy skončilo na poslednom 16. mieste, bude v novom ročníku hrať až v VI. lige K-G.
Majstrom V. ligy Juh sa suverénne stalo družstvo Lokomotívy Košice, ktoré postúpilo do Majstrovstva regiónu IV. Ligy Východ. Piatu ligu posilnil klub zo VI. ligy Zemplínskej skupiny Nacina Ves a Malá Ida z K-G skupiny. Do VI. ligy z piatej ligy Juh VsFZ Košice nezostúpil prakticky nik, lebo futbalisti Cejkova vystúpili zo súťaže.
Podľa vyjadrenia predsedu ŠTK VsFZ Košice Jána Onofreja „Prihlášku do nového ročníka VI. ligy si nepodal žiaden klub z Rožňavy a Svidníka. Na Gemeri vyhrala Krásnohorská Dlhá Lúka pred Vyšnou Slanou. Tretie skončilo Rožňavské Bystré. Práve ono pôvodne uvažovalo nad postupom, no potom si to "rozmyslelo.“
Podľa pridelených žrebovacích čísel V. ligu budú tvoriť tieto kluby: 1 – Nacina Ves, 2 – Rožňava, 3 – Budkovce, 4 – Gelnica, 5 – Malý Horeš, 6 – Geča 73, 7 – Borša, 8 – Vojčice, 9 – Kráľovský Chlmec, 10 – Topoľany, 11 – Krásnohorské Podhradie, 12 – Ťahanovce, 13 – Dvorníky-Včeláre, 14 – Malá Ida.
VI.liga K-G bude zastúpená takto: 1 – Mokrance, 2 – Seňa, 3: Krásna, 4 – Poproč, 5 – Kokšov-Bakša, 6 – Perín, 7 – Kysak, 8 – Budimír, 9 – Čečejovce, 10 – Považská Soľ, 11 – Košická Nová Ves, 12 – Valaliky, 13 – Sokoľany, 14 – Bidovce.
O tom, ako vyhodnotia uplynulý ročník 7. ligy a čo schvália delegáti Konferencie v Rožňave 5. 7. 2023 pre nadchádzajúci futbalový ročník 2023/2024 uvedieme až po jej uskutočnení.
Situácia v mládežníckych súťažiach nášho regiónu je však ešte horšia, ako medzi dospelými. V týchto súťažiach riadených VsFZ budú v novom ročníku zastúpené iba družstvá dorastencov a žiakov MFK Rožňava, a to v III. lige SMD a SMŽ. Drnavčania, ktorí reprezentovali náš futbal v dorasteneckej IV. lige K-G sa umiestnili v ročníku 2022/2023 na poslednom 16. mieste a kde budú súťažiť, zatiaľ nevieme.
Je potrebné však kvitovať zámer Východoslovenského futbalového zväzu v snahe pribrzdiť pokles mládežníckych hráčov a v záujme pomoci futbalovým klubom, ktoré štartujú v regionálnych súťažiach. VsFZ spustilo od mesiaca apríl 2023 nový projekt Podpora mládežníckych hráčov študujúcich v Košiciach a v Prešove. Cieľom projektu je podporiť rozvoj mládežníckych hráčov vo vekových kategóriách U16 – U19, ktorí študujú a sú ubytovaní na internátoch v Košiciach a v Prešove. Košice a Prešov sú centrami vzdelávania mládeže v rámci Košického a Prešovského kraja. Hráči, ktorí študujú v týchto mestách a sú ubytovaní na internátoch strácajú možnosť aktívne sa zapájať do tréningového procesu vo svojich futbalových kluboch a väčšinou sa zúčastnia na tréningovom procese len v piatok po návrate domov a následne cez víkend odohrajú majstrovský zápas. Projekt sa bude realizovať len počas školského roka, t. j. v mesiacoch september až jún. Príklad však nepritiahol nižšie riadiace orgány.


NAJLEPŠÍ STRELCI FUTBALOVÝCH KLUBOV 7. LIGY
ObFZ ROŽŇAVA V ROČNÍKU 2022 - 2023:
Krásnohorská Dlhá Lúka: 30 gólov - Attila PRÓNYAI, 12 - Patrik PÁL BALÁŽ, 11 - Attila KEREKEŠ, Ondrej ŠOMŠÁK, 10 - Roland MADARÁRS, 4 - Michael BOROŠ, Mária LOVAS, 9 - Ladislav VARGA, 3 - Roman BUBENČÍK, 2 - Kristián ALBERT, Jaroslav GEBE, Tomáš ZAGIBA, 1 -Patrik KLÁRIK, Alexander KOVÁCS.
Vyšná Slaná: 26 - Štefan DOMIK, 11 - Filip GALLO, 9 - Adam GALLO, Miroslav SEMAN, 7 - Dušan KALIS, 4 - Ján GALLO, Ondrej LIPTÁK, 3 - Peter ZABREL, Branislav KUIZMA, 2 - Ondrej KRAČÚN, 1 - Sebastián BIZIK, Martin GALLO, Patrik KATONA, Ondrej Leskovjanský.
Rožňavské Bystré: 17 - Róbert ROCHL, 8 - Miloš GALLO, Boris MILKO, 6 - Adam ROCHL, 5 - Ján ROCHL, 4 - Filip ZNAK, 3 - Maroš BAKOŠ, Jakub ROCHL, 2 - Viliam GALLO, Lukáš HAJDU, 1 - Tomáš IVANIČ, Tomáš KUCHTA, Peter MINČÍK, Roman VIOLA.
Dobšiná: 9 - Adam LABUDA, 7 - Róbert GOTTHARDT, 6 - Stanislav GRANČÁK, Matúš POLIAK, 4 - Adrián PAULÍK, Mário TOKARČÍK, 3 - Peter FABIÁN, Ivan GALLO, Matúš PITOŇÁK, 2 - Jakub POLANECKÝ, Matúš SMREK, 1 - Štefan BRONDOŠ, Lukáš LACKO, Arnold NAGY, Denis TURZÁK.
Betliar: 17 - Matej CHOCHOL, 10 - Martin ARVAY, 7 - Marián MARCIŠ, 6 - Lukáš BOŇKO, 3 - Maroš BAKOŠ, Ján PÁSTOR, Marcel RÓTH, Marko ZATROCH, 2 - Štefan MIŠINA (brankár), 1 - Ľubomír ÁRVAY, Ján ČIŽMÁR, Marek PÁSTOR, Dávid POŤMÁK, Lukáš POŤMÁK, Boris SILÁRDI.
Dlhá Ves: 16 - Patrik MIČINSKY, 10 - Róbert FERDINAND, 6 - Milan MAKKAI, 3 - Miloš KLIMENT, 2 - Kristián ILLÉS, Viktor KOVÁČ, Kevin NOVÁK, 1 - Marian HAVRLENT, Attila ORVOS, Attila POMAJ.
Rožňava B/Rudná: 10 - Ladislav DÁVID, 9 - Jozef FEDOR, 7 - Lukáš FELEZKÝ, Ondrej VYSOKÝ, 6 - Pavol GERE, Valerij KOVERNYK, Ján URBAN, 5 - vladislav KONČEK, 4 - Stanislav HRIC, Filip ZNAK, 3 - Gabriel MAJOROŠ, Zoran MOLČAN, Martin SKALICKÝ, 2 - Lukáš DROBŇÁK Milan GALLO, Filip KOVÁCS, 1 - Alex HAJDU, Stanislav ĎURČEK, Franrtišek GYENES, Marek JANČÍK, Pavol KONTRA, Ján KOVÁCS, Ján RABAS (brankír), Patrik VARGA.
Rakovnica: 17 - Marek GÁBOR, 12 - Lukáš GÁBOR, 8 - Samuel ČONKA, 4 - Jozef LIPTÁK - GIBA, 2 - Lukáš HAJDU, Jozef SKLENÁR, Ondrej VAVREK, 1 - Ľubomír KARALO, Matej LOMPART, Juraj TOMI, Adrián VAVREK.
Lipovník: 13 - Attila GORGEI, 6 - Roland SZUCS, 3 - Dávid JÁNOSDEÁK, Ondrej KISS, Adrián VOZÁR, 2 - Florián EMODI, 1 - Martin DOBOŠ, Alexander SZUCS, Roderik SZUCS, Roland SZUCS, Norbert ZUPKO.
Gemerská Poloma: 10 - Július BENEDIK, 4 - Michal DORČÁK, Luboš KORINTUŠ, Kristián ŠUBOVIČ, 2 - Lukáš JASENKA, Miroslav KEREK, Jakub Polanecký, Miroslav TOMÁŠIK. 1 - Ján FAZEKAŠ, Tomáš KÚN.
Pača: 8 - Ľubomír LUKÁČ, 3 - Štefan DARVAŠ, Jozef GULYKÁS, Marcel LOPTA, 1 - Ján BOCKO, Radovan FARKAŠ, Matej ZAGIBA.
Drnava: 16 - Brian ŠOLTÉS, 12 - Kilián ŠOLTÉS, 4 - Oto KEREKES, 2 - Nándor Barczi, Peter BÚLIK, 1 - Tomáš FÁBIÁN, Dávid FODOR, Erik MACKOVJÁK, Jakub MALIŇÁK, Alexander PARADA, Dominik ŠIMKO.
Hrhov: 5 - Ľudovít KARDOŠ, 3 - Daniel KLUČIK, Mário RYBÁR, 2 - Adrian KOCSÍK, Peter RIBÁR, Zoltán UVEGES, Sebastián ŽIGA, 1 - Róbert HAJDU, Adam HAJDÚ, Zoltán KOVÁCS, Radko MIKULEC, Michal HRAYÓ.
MG - od

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-