Sezóna 1958 / 1959
Umiestnenie v tabuľke – 1. miesto, výsledky sa žiadne nezachovali.
Brankári: Ján Lukáč, Ondrej Petergáč I, Ondrej Junger, Ján Galajda, Ladislav Popík, Ján Taiz
Obrancovia: Martin Klement, Ján Prok, Juraj Prok II, Štefan Junger, Branislav Šlosárik, Milan Bendík, Štefan Krčmár, Ondrej Mihálik, Martin Sklenár, Ján Keršák, Ján Šafár, Ladislav Gáll, Štefan Spišák, Ján Spišák, Milan Spišák, Štefan Plačko, Ján Ondrej
Záložníci: Ján Junger, Pavol Slovák, Milan Slovák, Vladimír Slovák, Ján Slovák, Jozef Gecelovský, Milan Ondrej, Ján Palacko, Martin Ondrej, Ondrej Sklenár, Juraj Prok I
Útočníci: Ondrej Gazdíčok, Pavol Hladký, Jozef Hromník, Ondrej Marciš, Ondrej Adam, Ján Marciš
Ďalší hráči: Ján Lukáč II, Štefan Olexa, František Blanár, Štefan Potočný, Július Korintuš, Jozef Hajči, Oto Szöke, Ondrej Vandrášik, Pavol Hlaváč
Poznámka: káder je z rokov 1958 – 1961.
Sezóna 1959 / 1960
Umiestnenie v tabuľke – 11. miesto – zostup, 2. trieda Gemerská
zachované výsledky z jesene: Rožňava B – N. Slaná 5:1, N. Slaná – Hosťovce 2:0, N. Slaná – N. Medzev 2:0, N. Slaná – Budulov 3:2, N. Slaná – Drienovec 2:3, K. Teplica – N. Slaná 4:1, N. Slaná – Štítnik 2:2, Mokrance – N. Slaná 3:0
zachované výsledky z jari: N. Slaná – Kameňany 0:3, N. Slaná – K. Teplica 6:2, Hosťovce – N. Slaná 3:2, N. Slaná – Rožňava B 1:3
prípravný zápas Betliar – N. Slaná 1:4, góly: Hromník 2, Szöke 2
Sezóna 2000 / 2001
Káder: Jaroslav Plačko, Ivan Plačko – Gustáv Keršák (C), Ján Keršák, Štefan Ruszó, Vladimír Hlaváč, Miroslav Plačko, Stanislav Drábik, Ján Bobrík, Gejza Valentko, Maroš Dovec, Štefan Dovec, Milan Bober, Ján Krak, Vladimír Karas, Ján Vieloha, Karol Kováč, Dušan Vandrášik
Tréner: Štefan Gazdík
Umiestnenie v tabuľke: 1. miesto – postup do V. ligy – JZ
Výsledky na jeseň: Štítnik – N. Slaná 1:3, N. Slaná – Plešivec 3:0, Hrhov – N. Slaná 4:4, N. Slaná – Dobšiná 1:2, Kovstav – N. Slaná 2:1, N. Slaná – Vlachovo 6:1, D. Ves – N. Slaná 1:2, N. Slaná – Dedinky 2:2, Lipovník – N. Slaná 1:2, N. Slaná – Krh. Podhradie 4:2, V. Slaná – N. Slaná 0:2, N. Slaná – Kružná 3:1, N. Slaná – Štítnik 5:2
Výsledky na jar: Plešivec – N. Slaná 1:1, Dobšiná – N. Slaná 2:4, N. Slaná – Kovstav 6:1, N. Slaná – Hrhov 5:1, Vlachovo – N. Slaná 2:4, N. Slaná – D. Ves 5:1, Dedinky – N. Slaná 1:2, N. Slaná – Lipovník 4:0, Krh. Podhradie – N. Slaná 0:4, N. Slaná – V. Slaná 4:0, Kružná – N. Slaná 3:1
Najlepší strelci: 21 – Gustáv Keršák, 19 – Štefan Ruszó, 10 – Gejza Valentko
Čísla hráčov v poli
2 – Vieloha, od 4. jarného kola Karas 7 – Valentko
3 – Kováč, M. Plačko, Drábik, Vandrášik 8 – Bobrík
4 – M. Dovec 9 – J. Keršák
5 – Krak 10 – Hlaváč
6 – G. Keršák 11 – Ruszó, Drábik
Sezóna 2001 / 2002
Káder: Jaroslav Plačko, Roman Lindák – Gustáv Keršák (C), Ján Keršák, Štefan Ruszó, Vladimír Hlaváč, Ján Bobrík, Gejza Valentko, Maroš Dovec, Štefan Dovec, Milan Bober, Ján Krak, Vladimír Karas, Ján Vieloha, Karol Kováč, Július Turcsányi, Jozef Gunár, Marián Adam, Vlastimil Cangár, Dušan Vandrášik, Drahoslav Grančák
Tréneri: časť jesene Štefan Gazdík, časť jesene a jar Karol Kováč
Umiestnenie v tabuľke: 11. miesto – zostup
Najlepší strelci: 10 – Gejza Valentko, 9 – Gustáv Keršák 8 – Štefan Ruszó, 7 – Dušan Vandrášik
Čísla hráčov v poli
2 – Gunár, Grančák 3 – Turcsányi, Vandrášik 4 – M. Dovec, Karas, Bober 5 – Krak, Cangár
6 – G. Keršák 7 – Valentko 8 – Bobrík 9 – J. Keršák, Adam 10 – Hlaváč 11 – Ruszó
Výsledky na jeseň: Koš. Nová Ves – N. Slaná 3:2, N. Slaná – Helcmanovce 1:1, Harichovce – N. Slaná 4:1, N. Slaná – Prakovce 3:2, Kluknava – N. Slaná 1:1, Lokomotíva B – N. Slaná 6:4, N. Slaná – Kráľovce 3:2, V. Opátske – N. Slaná 4:1, N. Slaná – Rudňany 0:2, Nálepkovo – N. Slaná 3:0, N. Slaná – Smižany 1:0, Jablonov – N. Slaná 3:0, N. Slaná – Teplička 4:0, N. Slaná – Koš. Nová Ves 2:6
Výsledky na jar: Helcmanovce – N. Slaná 3:1, N. Slaná – Harichovce 5:1, Prakovce – N. Slaná 3:0, N. Slaná – Kluknava 3:0 kont., N. Slaná – Lokomotíva B 3:0 kont., Kráľovce – N. Slaná 4:1, N. Slaná – V. Opátske 2:2, Rudňany – N. Slaná 5:0, N. Slaná – Nálepkovo 3:1, Smižany – N. Slaná 2:0, N. Slaná – Jablonov 5:0, Teplička – N. Slaná 1:0.
Rozloženie postov 2000 – 2002
Brankári: Lindák, J. Plačko, I. Plačko
Stopéri: Gunár, Vieloha, J. Keršák, Adam, Cangár, G. Keršák, Valentko
Predstopéri: J. Keršák, Hlaváč, Adam, Cangár, Kováč
Krajní obrancovia: Adam, Hlaváč, Karas, M. Dovec, M. Plačko, Bober, Vieloha
Strední záložníci: G. Keršák, J. Keršák, Kováč, Bobrík, Adam, Krak
Krajní záložníci: Valentko, Bober, Krak, Adam, Grančák, Kováč, Vandrášik, Bobrík
Útočníci: G. Keršák, Ruszó, Vandrášik, Turcsányi, Š. Dovec, Bober, Drábik.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.