Pokriky divákov pri dobrých obranných zásahoch obrancu Vladimíra Hlaváča: „Dobre, Vlado, nech žije Vlado!“
Domáci zápas so Štítnikom
Hostí prišla podporiť aj skupina fanúšikov. Jeden starší pán sa zhováral s brankárom Marcelom Čipkom, aby chytal dobre. Ten mu odpovedal: „Nebojte sa, báči, nedostanem ani jeden“. Zápas skončil 5:2 a hoci Čipka robil, čo mohol, piatim gólom zabrániť nemohol.
Ultimátum po neúspešných výsledkoch
Predseda Dušan Vandrášik po viacerých neúspechoch (prehra doma s Dobšinou, prehra s Kovstavom, remíza v Hrhove) dal hráčom ultimátum, ak nevyhrajú najbližší zápas – s Lipovníkom, tak odstúpi.
Ročník 2001 / 2002
Slušné povzbudzovanie divákov v V. lige – JZ: „Slaná je lepšia ako Rudňany!, Gusto, skús to!, Nemajú šancu!, Teraz to príde!“
Do Kráľoviec mužstvo cestovalo na autách kvôli poruche autobusu.
Ján Bobrík si zabudol prestaviť čas pri zmene času, našťastie sa pre neho funkcionári zastavili.
Vladimír Sentpetery pri pokuse o center skóroval – zápas dorastu K. Teplica – N. Slaná 2:2
Juraj Leštach skóroval strelou zo 45 metrov – zápas dorastu N. Slaná – V. Slaná
Jozef Balogh skóroval peknou strelou z priameho kopu v Dobšinej – zápas žiakov Dobšiná (hrala pod hlavičkou Betliara) – N. Slaná
V zápase s Jablonovom n. / T. nastúpil do brány hostí predseda hostí Tibor Kardoš st., nakoľko mali zranených brankárov.
Brankár žiakov si na tréningu zničil tepláky, ale predtým chytil strely hráčov dospelých Bobera, Bobríka a V. Cangára. Totiž niektorí hráči žiakov ostávali trénovať aj s dospelými, alebo ostali ešte trénovať aj po tréningu. Boli to napríklad D. Hajči, Š. Tomášik, P. Slovák, J. Cangár a ďalší.
Tréner Karol Kováč:
- Ak hráč neplnil na tréningu čo mal, prípadne sa rozprával s iným hráčom, tak musel behať „kolečko“.
- V poslednom jesennom kole nariadil trénerovi dorastu J. Grančákovi striedať brankárov, alebo ak by brankár kritizoval rozhodcu okamžite ho striedať. Podľa jeho názoru mal Š. Tomášik v tom čase dobrú formu a zaslúžil si debut.
- Žiaci hrali v rozostavení 4 – 3 – 3. Výnimkou bol napríklad zápas s Lipovníkom, v ktorom hrali 4 – 4 – 2, pričom ľavú zálohu hral Tomi a tvorcu hry Čipka.
Nižná Slaná – Harichovce 5:1
Hráč hostí Plachetka prekonal domáceho gólmana, pritom mal jednu kopačku roztrhanú.
Gejza Valentko ako hráč šoféroval autobus do Harichoviec. Pracoval totiž v tom čase ako vodič autobusu.
Tréneri Karol Kováč a Štefan Gazdík sa zúčastnili školenia trénerov VsFZ.
Jeden tréning žiakov viedol hráč A – mužstva Gustáv Keršák.
Zápas žiakov Plešivec – N. Slaná
- Mužstvo viedol tréner dorastu Jozef Grančák. Zostava bola určená na základe porady najstarších hráčov s ním.
- Funkcionár Plešivca pri konfrontácii povedal: „Počul som, že máte dobrého brankára.“
Ročník 2002 / 2003
Gustáv Keršák prekonal brankára Plešivca priamo z rohu.
V prípravnom zápase žiakov N. Slaná – G. Poloma prekonal domáci stopér Lukáš Ferenčák gólmana hostí strelou takmer z polovice ihriska.
Zápas žiakov Drnava – N. Slaná 4:5
Hostia boli poškodzovaní HR, ale hrali, vždy doťahovali vedenie, napokon zvíťazili. Jakub Gáll strelil tri góly. Z toho minimálne dva z diaľky. Brankár hostí bol premočený, po polčase si menil kopačky.
Kovstav – N. Slaná
Trénera žiakov Ferenčáka zastúpila manželka. Zostavu si určili hráči.
Do Rudnej cestoval dorast v porazeneckej nálade a na autách, napokon sa tam podarilo remizovať.
Gejza Valentko prišiel na jeden z domácich zápasov na bicykli. Býval v Dobšinej.
Zápas žiakov N. Slaná – Hrhov
Výbor napriek prehre zabezpečil hráčom teplý čaj a párky. Išlo o posledné jesenné kolo.
Ročník 2003 / 2004
Vtedajší predseda Dušan Vandrášik mal záujem o gólmana žiakov Š. Tomášika a chcel, aby hrával za Nižnú Slanú a nie za Gemerskú Polomu, hoci už býval v tom čase tam.
Domáci zápas dorastu proti V. Slanej rozhodoval laik.
Zápas žiakov N. Slaná – G. Poloma
Na zápas sa prišiel pozrieť aj bývalý brankár žiakov, ktorý meral cestu z G. Polomy na bicykli. Funkcionári G. Polomy si mysleli, že chce nastúpiť za domácich „na čierno“, to však nemal v pláne, iba sa zaujímal o výsledok a zostavu.
Prípravný zápas žiakov G. Poloma – N. Slaná 2:2
Dušan Vandrášik sa dohodol s domácimi funkcionármi, že Š. Tomášik nastúpi polčas za G. Polomu a polčas za N. Slanú.
Ročník 2004 / 2005
Mužstvá dospelých a dorastu odtrénovali letnú prípravu na dolnom ihrisku z dôvodu skvalitnenia terénu na hornom ihrisku.
Po odhlásení mužstva dospelých z 1. triedy dorast hrával na jar zápasy v UHČ dospelých.
Reakcia nemenovaného hráča keď mal zahrať roh: „Kopni ty radši, bo budú reči.“
Na tréningu dorastu pred posledným jesenným kolom boli len dvaja hráči.
Dorast N. Slaná – Dedinky 6:4
Obaja gólmani nemali svoj deň, ale domáceho obrana povzbudila po štvrtom inkasovanom góle. Viac už neinkasoval. Naopak, brankár Dediniek inkasoval lacné góly na 5:4 a 6:4.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-