Pokriky divákov pri dobrých obranných zásahoch obrancu Vladimíra Hlaváča: „Dobre, Vlado, nech žije Vlado!“
Domáci zápas so Štítnikom
Hostí prišla podporiť aj skupina fanúšikov. Jeden starší pán sa zhováral s brankárom Marcelom Čipkom, aby chytal dobre. Ten mu odpovedal: „Nebojte sa, báči, nedostanem ani jeden“. Zápas skončil 5:2 a hoci Čipka robil, čo mohol, piatim gólom zabrániť nemohol.
Ultimátum po neúspešných výsledkoch
Predseda Dušan Vandrášik po viacerých neúspechoch (prehra doma s Dobšinou, prehra s Kovstavom, remíza v Hrhove) dal hráčom ultimátum, ak nevyhrajú najbližší zápas – s Lipovníkom, tak odstúpi.
Ročník 2001 / 2002
Slušné povzbudzovanie divákov v V. lige – JZ: „Slaná je lepšia ako Rudňany!, Gusto, skús to!, Nemajú šancu!, Teraz to príde!“
Do Kráľoviec mužstvo cestovalo na autách kvôli poruche autobusu.
Ján Bobrík si zabudol prestaviť čas pri zmene času, našťastie sa pre neho funkcionári zastavili.
Vladimír Sentpetery pri pokuse o center skóroval – zápas dorastu K. Teplica – N. Slaná 2:2
Juraj Leštach skóroval strelou zo 45 metrov – zápas dorastu N. Slaná – V. Slaná
Jozef Balogh skóroval peknou strelou z priameho kopu v Dobšinej – zápas žiakov Dobšiná (hrala pod hlavičkou Betliara) – N. Slaná
V zápase s Jablonovom n. / T. nastúpil do brány hostí predseda hostí Tibor Kardoš st., nakoľko mali zranených brankárov.
Brankár žiakov si na tréningu zničil tepláky, ale predtým chytil strely hráčov dospelých Bobera, Bobríka a V. Cangára. Totiž niektorí hráči žiakov ostávali trénovať aj s dospelými, alebo ostali ešte trénovať aj po tréningu. Boli to napríklad D. Hajči, Š. Tomášik, P. Slovák, J. Cangár a ďalší.
Tréner Karol Kováč:
- Ak hráč neplnil na tréningu čo mal, prípadne sa rozprával s iným hráčom, tak musel behať „kolečko“.
- V poslednom jesennom kole nariadil trénerovi dorastu J. Grančákovi striedať brankárov, alebo ak by brankár kritizoval rozhodcu okamžite ho striedať. Podľa jeho názoru mal Š. Tomášik v tom čase dobrú formu a zaslúžil si debut.
- Žiaci hrali v rozostavení 4 – 3 – 3. Výnimkou bol napríklad zápas s Lipovníkom, v ktorom hrali 4 – 4 – 2, pričom ľavú zálohu hral Tomi a tvorcu hry Čipka.
Nižná Slaná – Harichovce 5:1
Hráč hostí Plachetka prekonal domáceho gólmana, pritom mal jednu kopačku roztrhanú.
Gejza Valentko ako hráč šoféroval autobus do Harichoviec. Pracoval totiž v tom čase ako vodič autobusu.
Tréneri Karol Kováč a Štefan Gazdík sa zúčastnili školenia trénerov VsFZ.
Jeden tréning žiakov viedol hráč A – mužstva Gustáv Keršák.
Zápas žiakov Plešivec – N. Slaná
- Mužstvo viedol tréner dorastu Jozef Grančák. Zostava bola určená na základe porady najstarších hráčov s ním.
- Funkcionár Plešivca pri konfrontácii povedal: „Počul som, že máte dobrého brankára.“
Ročník 2002 / 2003
Gustáv Keršák prekonal brankára Plešivca priamo z rohu.
V prípravnom zápase žiakov N. Slaná – G. Poloma prekonal domáci stopér Lukáš Ferenčák gólmana hostí strelou takmer z polovice ihriska.
Zápas žiakov Drnava – N. Slaná 4:5
Hostia boli poškodzovaní HR, ale hrali, vždy doťahovali vedenie, napokon zvíťazili. Jakub Gáll strelil tri góly. Z toho minimálne dva z diaľky. Brankár hostí bol premočený, po polčase si menil kopačky.
Kovstav – N. Slaná
Trénera žiakov Ferenčáka zastúpila manželka. Zostavu si určili hráči.
Do Rudnej cestoval dorast v porazeneckej nálade a na autách, napokon sa tam podarilo remizovať.
Gejza Valentko prišiel na jeden z domácich zápasov na bicykli. Býval v Dobšinej.
Zápas žiakov N. Slaná – Hrhov
Výbor napriek prehre zabezpečil hráčom teplý čaj a párky. Išlo o posledné jesenné kolo.
Ročník 2003 / 2004
Vtedajší predseda Dušan Vandrášik mal záujem o gólmana žiakov Š. Tomášika a chcel, aby hrával za Nižnú Slanú a nie za Gemerskú Polomu, hoci už býval v tom čase tam.
Domáci zápas dorastu proti V. Slanej rozhodoval laik.
Zápas žiakov N. Slaná – G. Poloma
Na zápas sa prišiel pozrieť aj bývalý brankár žiakov, ktorý meral cestu z G. Polomy na bicykli. Funkcionári G. Polomy si mysleli, že chce nastúpiť za domácich „na čierno“, to však nemal v pláne, iba sa zaujímal o výsledok a zostavu.
Prípravný zápas žiakov G. Poloma – N. Slaná 2:2
Dušan Vandrášik sa dohodol s domácimi funkcionármi, že Š. Tomášik nastúpi polčas za G. Polomu a polčas za N. Slanú.
Ročník 2004 / 2005
Mužstvá dospelých a dorastu odtrénovali letnú prípravu na dolnom ihrisku z dôvodu skvalitnenia terénu na hornom ihrisku.
Po odhlásení mužstva dospelých z 1. triedy dorast hrával na jar zápasy v UHČ dospelých.
Reakcia nemenovaného hráča keď mal zahrať roh: „Kopni ty radši, bo budú reči.“
Na tréningu dorastu pred posledným jesenným kolom boli len dvaja hráči.
Dorast N. Slaná – Dedinky 6:4
Obaja gólmani nemali svoj deň, ale domáceho obrana povzbudila po štvrtom inkasovanom góle. Viac už neinkasoval. Naopak, brankár Dediniek inkasoval lacné góly na 5:4 a 6:4.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-