Výsledky na jeseň
Lipovník – Drnava 6:5, góly: Bollo 4, Albert, Rol. Szücs
V. Slaná – Lipovník 5:1, gól: A. Görgei
Lipovník – Rakovnica 2:1, góly: A. Görgei 2
Pača – Lipovník 1:5, góly: Bollo 2, T. Répasi, Juhász, A. Görgei
Lipovník – Hrhov 5:2, góly: Bollo, Albert, Fl. Emödi, 2 vlastné
Betliar – Lipovník 3:0
Rož. Bystré – Lipovník 2:0
Lipovník – ŠK Polom 7:1, góly: Bollo 4, N. Vozár, A. Görgei, Rol. Szücs
Lipovník – Rudná 2:3, góly: Bollo 2
Krh. D. Lúka – Lipovník 1:5, góly: Bollo 2, T. Répasi, Rol. Szücs, Fl. Emödi
Lipovník – G. Hôrka 1:5, gól: Bollo
Dobšiná – Lipovník 2:3, góly: Bollo, Doboš, N. Vozár
Dlhá Ves – Lipovník 5:1, gól: Bollo
Drnava – Lipovník 5:1, gól: Bollo
Výsledky na jar
Lipovník – V. Slaná 3:5, góly: Bollo 2, A. Görgei
Rakovnica – Lipovník 5:2, góly: A. Görgei 2
Lipovník – Pača 1:1, gól: Rod. Szücs
Hrhov – Lipovník 7:1, gól: T. Korszinski
Lipovník – Betliar 0:5
Lipovník – Rož. Bystré 4:1, góly: Bollo, Rol. Szücs 2, Fl. Emödi
ŠK Polom – Lipovník 4:3, góly: A. Görgei, Fl. Emödi, Rol. Szücs
Rudná – Lipovník 5:2, góly: Albert, A. Görgei
Lipovník – Krh. D. Lúka 1:5, gól: A. Görgei
G. Hôrka – Lipovník 9:2, góly: Doboš, Rod. Szücs
Lipovník – Dobšiná 3:4, góly: A. Görgei, Albert
Lipovník – Dlhá Ves 1:1, gól: A. Szücs
Najlepší strelec: 22 – Dávid Bollo
Konečná tabuľka
| 1. | Vyšná Slaná | 26 | 21 | 3 | 2 | 89:22 | 66 |
| 2. | Gemerská Hôrka | 26 | 20 | 3 | 3 | 87:28 | 63 |
| 3. | Dlhá Ves | 26 | 13 | 6 | 7 | 63:30 | 45 |
| 4. | Rakovnica | 26 | 13 | 5 | 8 | 65:59 | 44 |
| 5. | Betliar | 26 | 12 | 7 | 7 | 57:45 | 43 |
| 6. | Rudná | 26 | 11 | 6 | 9 | 53:53 | 39 |
| 7. | Hrhov | 26 | 11 | 5 | 10 | 73:65 | 38 |
| 8. | Rožňavské Bystré | 26 | 11 | 1 | 14 | 43:60 | 34 |
| 9. | Dobšiná | 26 | 9 | 4 | 13 | 47:67 | 31 |
| 10. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 26 | 8 | 4 | 14 | 50:63 | 28 |
| 11. | Drnava | 26 | 8 | 3 | 15 | 66:79 | 27 |
| 12. | Lipovník | 26 | 8 | 2 | 16 | 62:93 | 26 |
| 13. | Pača | 26 | 7 | 2 | 17 | 40:88 | 23 |
| 14. | Gemerská Poloma | 26 | 3 | 3 | 20 | 29:72 | 12 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-