Mužstvo sa umiestnilo po jesennej časti na desiatej priečke, keď doma aj niekedy prehralo. Bodové straty však dokázalo nahradiť, keď sa podarilo remizovať v Lipanoch, Giraltovciach a v Košiciach s béčkom 1 FC Košice. Slabinou mužstva bola slabá strelecká koncovka, keď na jeseň strelilo iba trinásť gólov.
V jarnej časti veľké zmeny v kádri nenastali. Doma v tejto časti súťaže mužstvo neprehralo. Bodovať sa mu podarilo aj na súperových ihriskách len raz, a to vo Veľkom Šariši, kde remizovalo 1:1. V útoku sa mužstvo nezlepšilo – štrnásť gólov v pätnástich zápasoch je slabá vizitka. Napokon mužstvo skončilo na jedenástom mieste so ziskom 38 bodov, čo je oproti sezóne 1996 / 1997 menej. Súťaž bola vyrovnaná, Rožňavu prebehli z jesennej časti len Spoje Košice, ktoré získali o dva body viac v jarnej časti. Trénerom na jeseň bol Peter Szénay, na jar Emil Bezdeda.
Vo 4. lige – JUH ObFZ Rožňava nemal zástupcu. V 5. lige – JZ účinkovali Gemerská Poloma, Betliar a Kunova Teplica. Betliar sa posilnil napríklad o Vladislava Vávru z Moldavy nad Bodvou. Po jeseni zimoval na 1. mieste. Na jar káder doplnili vojak Mašleník a Radoslav Kamenský. Hoci už nezískal toľko bodov ako na jeseň, prvé miesto obhájil. Gemerská Poloma mala dva problémy. Po sezóne bolo potrebné nájsť nového trénera. Tým sa stal napokon Vojtech Žiga. Ďalším problémom bolo obsadenie postov krajných obrancov. V útoku bol posilou Karol Chomiak, ktorý sa vrátil z Kovstavu. Naopak do Kovstavu odišiel Štefan Ondrej. Posilou bol aj Marek Roxer, do kádra sa vrátil brankár Vladimír Čižmár. Vzhľadom na káder a finančné možnosti bola po jeseni spokojnosť s umiestnením v tabuľke. Na jar káder doplnili z Dobšinej Marián Varga a Kamil Brnčík a vojaci Denis Hudák a Marián Valkučák. Naviac novým trénerom sa stal Marián Ferenc. Kunova Teplica sa vrátila po jednej sezóne do súťaže, ktorá bola síce najnižšia regionálna, ale už sa zmenila (okresy Revúca a Košice – okolie do nej už nepatrili, novými boli okresy Gelnica a Sp. Nová Ves). Menil sa aj názov súťaže. Káder posilnili Vladimír Dovalovský, Pavol Ševc a Ondrej Varga, naopak odišli V. Marchevský a J.
Mikloško. Po jesennej časti bola na zostupovej priečke, naviac z kádra odišli aj Š. Vojtašovič, O. Varga, P. Ševc, R. Kamenský a M. Regec, naopak novými hráčmi sa stali Jozef Čeman, Július Turcsányi, Vladimír Organ, Peter Angelovič a Vladimír Levický. Napriek značnej obmene kádra sa zachránila, keď vyhrala aj v Košickej Novej Vsi.
V 1. triede sa hralo predovšetkým o postup, dlhodobý záujem mal Jablonov n/T., ktorý bol béčko Rožňavy. Súpermi v boji postup mu boli Kružná a Nižná Slaná. Kružná však prehrala v N. Slanej, ktorá sa na jedno kolo stala lídrom. Potom však prišli kolísavé výkony – prehra doma s Rožň. Bystrým a prehry v zápasoch vonku. Jablonov podával najstabilnejšie výkony a tak skončil zaslúžene prvý. Na opačnom konci tabuľky sa zachránilo Rožňavské Bystré, keď vyhralo spomínaný zápas v N. Slanej. Zo súťaže tak zostúpila Rudná.
V 2. triede postupovali dva celky – Plešivec a Pača. Plešivec si vytvoril náskok už na jeseň. Zo súťaže zostúpil Ml. Brzotín, pričom na jeseň bola posledná Ochtiná. Honciam sa až tak na jar nedarilo, po jeseni boli na postupovej priečke. V 3. triede sa víťazom stal Štítnik a na poslednej priečke skončila Silica. Na jeseň konkuroval Štítniku Hrhov, na jar sa mu až tak nedarilo.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-