
FK Kalcit Rožňava, zdroj: archív Š. T.
Rožňava začala spoluprácu s Bardejovom odkiaľ získala troch hráčov. Kvalitných hráčov získala z Rimavskej Soboty. Náhradou za Lenga bol Barna. Kvalitný brankár Miroslav Užík bol aj vo výbere jedenástky tretej ligy.
Podobne ako na jeseň predošlej sezóny Rožňava získala 20 bodov. Najlepším výsledkom bola výhra nad béčkom 1 FC Košice 5:1, najhorším prehra 1:7 v Prešove. Podobne ako v predošlej sezóne bodovala viac doma ako vonku. Po jeseni zimovala na desiatej priečke.
V jarnej časti odišla trojica hráčov do Bardejova, došlo k zmene na poste brankára, viacerí nádejní hráči posilnili piatoligové kluby. V jarnej časti Rožňava zlepšila streleckú koncovku, keď strelila 33 gólov, mala však najhoršiu obranu – inkasovala 39 gólov. Svoju pozíciu z jesene si obhájila. K jesenným dvadsiatim bodom pridala ďalších dvadsať bodov. Oproti predošlej sezóne skončila na rovnakej priečke, ale s vyšším bodovým ziskom. Preto túto sezónu môžeme hodnotiť ako úspešnú.
Nováčik 4. ligy – JUH FK Tatran Betliar posilnil svoj káder o G. Keršáka, M Ondreja, T. Grecmachera a M. Hajdúka. V jesennej časti ťažil z domáceho prostredia, keď všetky zápasy vyhral. Bod sa mu podarilo uhrať v Spišských Vlachoch po remíze 1:1.
Fanúšikov určite potešila výhra 7:1 nad Palínom, ale neboli spokojní s prehrou v Krásnej n /H. 6:1. Za zmienenie stojí, že po jesennej časti mal najhoršiu obranu v súťaži, pod čo sa podpísali prehry v Lastomíre, Krásnej n / H. a Zalužiciach. Zimoval na piatej priečke s dvojbodovou stratou na prvé miesto, čo pre nováčika nie je zlá vizitka.
V jarnej časti odišiel z kádra G. Keršák a pribudli M. Zahuranec a R. Greško. Podobne ako v jesennej časti bodoval hlavne doma. Zaváhal len so Sečovcami, s ktorými iba remizoval. Zo súperových ihrísk priniesol tri body z Pavloviec n / U. V tejto časti súťaže zlepšil defenzívu, keď inkasoval menej gólov. Zaznamenal však aj prehru v Palíne 1:5. Celkove skončil na výbornom štvrtom mieste. Od desiateho Palína ho však delili iba tri body, čo svedčí o vyrovnanosti súťaže.
V 5. lige – JZ si najlepšie počínal FK Družstevník Gemerská Poloma, ktorý mal po jeseni len trojbodovú stratu na prvé miesto, pričom po desiatich kolách bol dokonca lídrom.
V FK Kovo Kunova Teplica nastala obmena kádra, keď niekoľko hráčov odišlo. Po jeseni bola posledná. Na jar sezónu len dohrávala, výrazné prehry nemala až na výnimku v Žakarovciach. FK Slovtranszgas Jablonov n / T. si nepočínal zle, ťažil hlavne z domáceho prostredia. Po jeseni bol v pásme mimo ohrozenia zostupu. Na jar zopakoval svoje výkony z jesene, čím sa bez problémov udržal. Na jar sa mužstvá posilnili. FK Družstevník Gemerská Poloma však mal ťažšie vyžrebovanie, keď ťažších súperov mal doma, preto na jar vyhral len dvakrát. Na jeseň si však prakticky vybojoval dostatok bodov, čo aj so slabším ziskom bodov v jarnej časti vynieslo ôsme miesto. Škvrnou na účinkovaní mužstiev je nevycestovanie FK Kovo K. Teplica, resp. FK Družstevník G. Poloma s dostatočným počtom hráčov do Šace resp. Kráľoviec.
Nováčikovia v 1. triede boli dvaja: FK Plešivec – víťaz druhej triedy a FK Sokol Pača – mužstvo postupujúce z 2. triedy z druhého miesta (z 5. ligy – JZ nevypadlo žiadne mužstvo z okresu Rožňava).
FK Baník Nižná Slaná mal slabšiu jesennú časť sezóny, keď z mužstva odišli M. Ondrej a G. Keršák do štvrtoligového Betliara, aktívnu činnosť zanechal brankár J. Hajči, zranený bol J. Vieloha. Tieto hráčske straty sa ukázali ako rozhodujúce, preto mužstvo zimovalo na poslednej priečke. S tým však určite nebol spokojný výbor klubu a počas zimnej prestávky stiahol G. Keršáka z hosťovania, či zabezpečil kvalitnú zimnú prípravu. O tom, že v Nižnej Slanej na jar 1999 futbal fungoval dobre svedčí druhé miesto v tabuľke jari.

FK Poľnohospodár Štítnik, zdroj: archív Š. T.
FK Apex Kružná mal slabší úvod sezóny, preto skončil na jeseň až tretí. Jarná časť mu však na rozdiel od jari minulého ročníka vyšla, a tak právom súťaž vyhral, keď Lokomotíve CHZ Dedinky sa na jar až tak nedarilo. FK Družstevník Vyšná Slaná mal výbornú jesennú časť súťaže, ale jar mu absolútne nevyšla. Z dvojice nováčikov si lepšie počínal FK Plešivec, kým FK Sokol Pača musel súťaž opustiť.
Nováčikovia v 2. triede boli až traja, keď z 1. triedy zostúpil FK Sokol Gemtex Rudná a z 3. triedy postúpili FK Poľnohospodár Štítnik a FK Baník Drnava. Nováčik FK Poľnohospodár Štítnik bol výrazným prínosom, mal záujem o postup. Mužstvo sa posilnilo o starších, skúsenejších hráčov. K dispozícii však bolo aj dosť mladších hráčov, ktorí boli pripravení nastúpiť. FK Sokol Gemtex Rudná sa po vypadnutí chcel vrátiť do 1. triedy, čo sa nepodarilo, keďže ju prebehol spomínaný FK Poľnohospodár Štítnik. FK Baník Rakovnica sa oproti minulej sezóne zlepšil a skončil za spomínanou dvojicou mužstiev, kým FK Honce sa zhoršil. Najslabším mužstvom bol FK Kečovo, ktorý doplatil na odchod hráčov do FK Zlatý Klas Dlhá Ves, čo sa podpísalo pod jeho zostup. FK Ochtiná sa tak podarilo opäť udržať v súťaži.
V 3. triede bol lídrom po jeseni FK Hrhov, ktorý sa posilnil napríklad o Š. Szciranku a M. Szciranku. Na jeseň bol druhý Ml. Brzotín, na jar sa mu až tak nedarilo. Naopak výbornú jar mal FK Kobeliarovo, ktorý prekvapujúco skončilo na 2. mieste. Posledný skončil FK Roma Jovice a zo súťaže bol vylúčený FK Roma Dobšiná.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-