V jarnej časti posilnil mužstvo Roman Lipták a odišli Roman Ďurán a Rastislav Greško. Doma remizovala dvakrát: so Sečovcami a Topoľanmi. Vonku získala bod za remízu v Krompachoch. Na jar teda získala 18 bodov, čo je viac ako v jarnej časti minulého ročníka. Celkove skončila na výbornom deviatom mieste so ziskom 41 bodov.
Po dlhšom čase mal okres Rožňava v piatej lige až troch zástupcov, k dvojici Štítnik K. T. a Krh. Podhradie sa pridal nováčik z Plešivca. Prvýkrát mali všetky mužstvá po jesennej časti vytvorenú sľubnú východiskovú pozíciu do jarnej časti.
Kým Krh. Podhradiu a Štítniku K. T. sa podarilo v trende pokračovať, Plešivcu sa po oslabení kádra o G. Keršáka, J. Keršáka, R. Liptáka a aj o zranených hráčov až tak nedarilo. Získal 13 bodov, čo mu vynieslo 13. miesto, žiaľ, trojica mužstiev mala o bod viac. Na jar dvakrát v domácich zápasoch s Jaklovcami a Štítnikom K. T. zaváhal, pričom z ihrísk súperov priviezol iba jeden bod (z Prakoviec).
V predošlých ročníkoch 33 bodov na záchranu stačilo, ukázalo sa, že tentokrát bola súťaž mimoriadne vyrovnaná. Zranenia, odchody niektorých hráčov po jeseni a slabšia strelecká koncovka na jar sa podpísali pod zostup Plešivca. Mužstvo trénovalo dvakrát do týždňa v telocvični. Prípravné zápasy odohralo so súpermi: Revúca, dvakrát G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Dlhá Lúka, dorast Rožňava a dvakrát Csokvaomány.
Štítnik K. T. ťažil zo streleckého umenia Miloša Galla, ktorý dal 25 gólov, ale dvanástimi zásahmi ho výborne podporoval aj Ján Čižmár. Spolu dali brankárom ešte o jeden gól viac, ako kolektívy Smižian a Prakoviec. Počas šesťtýždňovej prestávky futbalisti Štítnika K.T. odohrali niekoľko prípravných stretnutí: turnaj v Honciach, Honce, Vlachovo, Revúca, Moldava a turnaj v Maďarsku. Na jar Štítnik K. T. dosahoval ešte lepšie výsledky, dokonca bol druhý v tabuľke jari. Zlepšenie mu vynieslo pekné druhé miesto. Prispela k tomu aj kvalitná príprava, v rámci ktorej odohrali zápasy so súpermi: Rožňava, Honce, Lipovník, dorast Ličartovce, G. Poloma, Moldava n/B., Brzotín, Rudná, Lubeník, Vlachovo (na obr. dole) a V. Slaná. Naviac mužstvo absolvovalo sústredenie na Hrádku.

V porovnaní s vlaňajškom prekvapilo Krásnohorské Podhradie. Nielen štvrtým miestom, ale aj tým, že malo druhý najlepší útok v súťaži. Pomohol k nemu kanonier Rencsok s 18 gólmi druhý v rebríčku kanonierov i Golenya, takže ani neprekvapilo, že toto mužstvo tromflo väčšinu starousadlíkov. Káder pred jarnou časťou posilnili Piater, Štecák, Golenya, Orosz a Jakab. Mužstvo absolvovalo sústredenie na Teplom Vrchu. Cieľom bolo bojovať o horné priečky tabuľky.
Prvá trieda mala 16 účastníkov, po štvrtom kole sa však odhlásila Nižná Slaná. Nováčikmi z druhej triedy boli tri mužstvá: Gemerská Hôrka, Slavošovce a Krásnohorská Dlhá Lúka. Súťaž sa po skončení sezóny mala vrátiť k pôvodnému modelu so 14 účastníkmi, mužstvá museli rátať aj s možným vypadnutím Plešivca z 5. ligy – JZ. Preto sa hralo predovšetkým o záchranu, hoci Nižná Slaná jednému mužstvu uľahčila situáciu.
Jesenná časť bola náročná pre exštvrtoligistu z Betliara. Niektorí hráči sa po odstúpení vrátili do materských oddielov, čím káder stratil na kvalite. V jarnej časti sa však mužstvo po posilnení s predstihom vyhlo boju o záchranu.
Sezóna nevyšla FK Apex Kružná, jarná časť ani FK Papiereň Slavošovce a tak tieto kluby museli súťaž opustiť. Vďaka lepšej jarnej časti sa udržal FK Slovtranszgas Jablonov n/T. Na druhom konci tabuľky zvádzali boj o postup FK Lokomotíva CHZ Dedinky a FK Lipovník. Po jesennej časti bola tabuľka vyrovnaná, šancu na prvé miesto malo viacero mužstiev. Dedinky si však dlhodobo budovali káder, postupne získali kvalitných hráčov: Ivana Smreka, Kamila Brnčíka a Mariána Vargu. Uvedení hráči vytvorili s domácimi hráčmi dobrú partiu, ktorá počas celej súťaže ťahala za jeden povraz.
Z 3. triedy pribudli do 2. triedy FK Družstevník Ochtiná, FK Družba Čoltovo, Mladosť Brzotín, FK Kobeliarovo, FK Kečovo a Mladosť Jovice. Väčšina týchto klubov nebola prínosom pre súťaž, najlepšie si počínali Ml. Brzotín, Jovice a Kečovo.
Už na jeseň bolo jasné, že zrejme postúpi FK Družstevník Honce, keďže na jeseň nestratil ani bod. Na jar síce raz prehral, ale bez problémov si náskok pred Rož. Bystrým udržiaval, napokon ho zväčšil o 5 bodov a mohol sa tak po dlhšom čase vrátiť do 1. triedy, odkiaľ vypadlol v sezóne 1995/1996.
Pre FK Baník Rožňavské Bystré to bola po rokoch stagnácie úspešná sezóna, keď sa umiestnil na peknom druhom mieste. O tretiu priečku bojovali FK Hrhov, FK Kovstav a FK Sokol Pača. Napokon tretí skončil FK Hrhov, na opačnom konci tabuľky hrali aspoň o prestíž FK Družba Čoltovo s FK Družstevník Ochtiná. Hoci Ochtiná získala na jar viac bodov ako Čoltovo, skončila posledná.
Niektoré prestupy a hosťovania
Miloš Gallo – Zlaté Moravce – Štítnik K. T.
Oto Varga – Slavošovce – Štítnik K. T.
Ján Gonosz – Štítnik K. T. – Revúčka
Ján Zdechovan – Betliar – Štítnik K. T.
Milan Brdársky – dorast 1FC Košice – Štítnik K. T.
Roman Ďurán – Lokomotíva Košice – Rožňava
Gustáv Keršák – Nižná Slaná – Plešivec
Ján Keršák – Nižná Slaná – Plešivec
Alexander Viola – Plešivec – Kružná
Jaroslav Piater – Kovstav – Krh. Podhradie
Ladislav Štecák – Veľký Folkmar – Krh. Podhradie
Miroslav Golenya – Perín – Krh. Podhradie
Norbert Orosz – Lipovník – Krh. Podhradie
Róbert Jakab – Vlachovo – Krh. Podhradie
Jozef Rencsok – Rožňava – Krh. Podhradie
Roman Lipták – Dobšiná – Plešivec
Gustáv Keršák – N. Slaná – Čunovo
Roman Lipták – Dobšiná – Rožňava
Marek Deméň – Rudná – Krh. Podhradie
Tomáš Domik – Rožňava – Krh. Podhradie
Peter Milko – Štítnik K. T. – Rožňava
Rastislav Greško – Rožňava – G. Poloma
Zaujímavosti
- Slabší prístup Štítnika K. T. k zápasu Chrasť n/H. – Štítnik K. T., ktorý prehral. V prípade výhry hostí by totiž zo súťaže vypadávala Chrasť n/H. a nie Plešivec. V minulosti napr. Jablonov n/T. zdolal Lokomotívu B a pomohol tak Nižnej Slanej.
- Plešivec hral zápasy jarnej časti v sobotu.
- V Gemerskej Polome sa lúčili s dlhoročným pravým obrancom a neskôr aj kapitánom mužstva Tiborom Világim. Do Gemerskej Polomy prišiel výmenou za Jána Čižmára, ktorý odišiel do Rožňavy. Pri príležitosti ukončenia pôsobenia v Gem. Polome dostal možnosť losovať tombolu. Od sezóny 2004/2005 pôsobil Tibor Világi v Kovstave.
Slavošovský autobus gólovú nádielku neuniesol
Vyše tri hodiny trvala v nedeľu cesta domov futbalistom Slavošoviec. V poslednom kole zaťažili ich konto hráči Dediniek siedmimi gólmi. Túto vysokú prehru neuniesol ani ich autobus a vo Vlachove vypovedal službu. Dorast síce zvíťazil 6:1 a patrične skóre vyrovnal, ale neplánovaná bezpečnostná prestávka sa i napriek tomu predĺžila. Skúsený vodič napokon poruchu odstránil a futbalisti Slavošoviec mali aspoň možnosť popremýšľať o stretnutí, v ktorom inkasovali doteraz najviac gólov.
V Kunovej Teplici sa predstavili Ličartovce
Počas týždňovej prípravy odohrali Ličartovce zápas pod umelým osvetlením v Kunovej Teplici proti piatoligistovi Štítniku K.T. Počas stretnutia tréner Jaroslav Rybár vystriedal obe jedenástky z tridsaťčlenného kádra. Druholigisti zvíťazili 4:1. Reprezentačného brankára dvadsaťjednotky v drese Ličartoviec Pulena sa podarilo za stavu 4:0 prekonať iba Jánovi Čižmárovi po prízemnej strele. Prítomných dvestopäťdesiat divákov videlo kvalitné stretnutie v podaní oboch celkov.


Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.