Krajská futbalová liga – VsFZ – štvrťfinále
MFK Rožňava – FK Čaňa 3:4 (1:1), G: M. Domik, V. Kavernyk, F. Gyenes – Š. Majerník 2, T. Steininger, J. Novotný. ŽK: Z. Kótai – P. Palencsár. R: D. Mati – Z. Lang, D. Púžer.
ZOSTAVY:
ROŽŇAVA: 10 M. Domik, 25 V. Kovernyk, 15 Z. Kótai, 11 M. Gallo, 4 F. Szabó, 23 R. Tobias, Želinský, 9 J. Fedor, 8 G. Majoroš (C), 6 F. Gallo, 30 J. Horvát, 1 L. Šalamon.
ČAŇA: 1 M. Binda, 4 P. Peťovský (C), 16 L. Majoroš, 6 P. Gracer, 15 L. Šemrák, 12 T. Šmajda, 11 Kučera, 8 M. Ukropec, 7 J. Novotný, 14 T. Steininger, 5 P. Palencsár.
MFK Rožňava ako víťaz skupiny VsFZ na ihrisku v Moldave n/Bodvou nastúpila vo štvrťfinále nadstavbovej skupiny časť VsFZ, s mužstvom FK Čaňa, ktoré sa umiestnilo v skupine hrajúcej na UT Janigová na druhom mieste tabuľky. Kým prv menované družstvo je po jesennej časti V. ligy Juh MFK Rožňava, FK Čaňa si po jeseni drží v IV. lige Majstrovstva VsFZ ôsme miesto. Rožňavčania sa nezľakli súpera a už v 17. minúte rozvlnil sieť Čaňanov ich najlepší strelec v turnaji Michal Domik, ktorý nastrieľal už 15 gólov. V poslednej minúte 1. polčasu stihli Čaňania vyrovnať na 1:1 gólom Tomáša Steiningera. V druhom polčase sa najviac prejavil Štefan Majerník, ktorý sa na začiatku i na konci 2. polčasu prejavil ako najúspešnejší strelec FK Čaňa s dvomi gólmi. Zároveň má najväčší podiel na víťazstve svojho mužstva nad Rožňavčanmi. Do ďalšieho kola teda postupuje FK Čaňa. Rožňavčania v Zimnej súťaže o pohár predsedu KSK nesklamali, keď v skupinovej fázy súťaže neprehrali ani jeden zápas a dosiahli skóre 37:4.
OŠK Pavlovce n/Uhom – TJ Družstevník Malý Horeš 1:1 (1:1). Na pokutové kopy 0:3. G: R. Rigo – T. Batta.
ZOSTAVY:
PAVLOVCE: 1 M. Truhan, 10 S. Loffay, 15 V. Rusnák, 7 J. Dargaj (C), 6 D. Lašík, 13 P. Ruskovský, 9 D. Kanči, 12 T. Sedlák, 18 V. Kaňuch, 14 M. Fedor, 11 R. Rigo.
HOREŠ: 1 A. Tóth, 13 M. Tóth, 16 Š. Kováč (C), 14 A. Batta, 4 D. Šváb, 5 T. Némethi, 12 J. Blanár, 19 F. Pituk, 11 G. Molnár, 15 K. Docs, 17 T. Batta.
Vo vyrovnanom zápase, ktorý sa hral na ihrisku s UT v Michalovciach v normálnom čase skončil 1:1. Nakoniec o víťazovi stretnutia rozhodovali pokutové kopy. V nich si lepšie počínali hráči Malého Horeša s 3 premenenými kopmi, kým Pavlovčania nepremenili ani jeden. V súboji o postup do semifinále Zimného pohára sa stretli zástupca Majstrovstva regiónu IV. liga (Pavlovce n/U), proti zástupcovi V. ligy (V. Horeš).
Krajská futbalová liga – ObFZ – semifinále 10.3.2024
Ihrisko UT Moldava n/B:
TJ Hornád Ždaňa – TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka 5:0 (2:0). G: D. Lipnický a R. Demko obaja po 2, D. Pastor. ŽK: 0 - A. Rigo, R. Bubenčík. R: K. Laurinc – J. Kakalejčík, D. Pužér.
ZOSTAVY:
ŽDAŇA: 22 Š. Nemčovský, 2 M. Lukáč (C), 6 D. Deák, 4 E. Nevelöš, 11 D. Pastor, 19 D. Lipnický, 9 J. Lučkai, 5 M. Miškovič, 12 M. Karafa, 14 M. Fonferko, 3 L. Vaľa.
DLHÁ LÚKA: 1 M. Manko (C), 21 L. Varga, 17 R. Bubenčík, 10 A. Rigó, 7 R. Madarász, 8 P. Klárik, 9 A. Prónyai, 11 M. Boroš, 15 P. Boroš, 5 A. Máté,13 O. Šomšák.
Zápasy bez prehry Krásnohorská Dlhá Lúka ukončila v semifinále v stretnutí so súperom zo Ždane. A bola naozaj krutá, keď Dlholúcky brankár Manko uťahoval zo svojej siete loptu hostí až päťkrát. Líder 7. ligy z horného Gemera nepresvedčil teda svojho súpera zo 7. ligy ObFZ Košice-vidiek ani po futbalovej stránke, že je aspoň rovnocenným partnerom. Škoda. Celkovo však zanechali v súťaži dobrý dojem, keď po prvýkrát v histórii sa dostali medzi najlepšie 4 tímy krajskej futbalovej ligy ObFZ.
Ihrisko UT Trebišov:
TJ Družstevník Malčice – TJ Internacionál Hraň 2:3 (2:1). G: D. Kanči, J. Beňák – M. Kaňský 2, E. Barna. ŽK: J. Beňák, P. Kalok, M. Drška, D. Tancoš – J. Šimko, E. Barna. R: J. Dušek – D. Puškáš, J. Székely.
ZOSTAVY:
MALČICE: 23 P. Kalok, 4 E. Vašš, 15 K. Hrabovčín, 17 P. Pulko, 5 S. Tancoš, 7 M. Drška, 6 P. Tokár, 14 N. Ádi, 14 P. Kanči, 9 M. Kanči, 11 D. Táncoš (C).
HRAŇ: 1 J. Segedy (C), 5 P. Andorko, 9 J. Hrubovský, 10 J. Juroš 12 A. Barna, 15 E. Barna, 2 J. Šimko, 4 T. Švanda, 7 M. Kaňský, 3 R. Himaľ, 11 M. Jarabek.
V tomto semifinálovom stretnutí,v ktorom padlo doteraz najviac žltých kariet, väčšiu túžbu po víťazstve preukázalo mužstvo Interu Hraň. Prejavilo sa to najmä v druhom polčase, keď vsietili súperovi dva góly, kým Malčičania po vyhratom 1. polčase netrafili do brány súpera ani raz. O víťazstvo Interistov sa najviac pričinil najlepší strelec KFL súťaží ObFZ Matej Kaňský, ktorý v tomto zápase skóroval 2 razy. Celkovo vsietil súperom KFL 13 gólov.
Vo finále 8.5. 2024 sa tak stretnú futbalisti TJ Hornád Ždaňa a TJ Inter Hraň.
Pripravil MG od

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-