V sobotu 30. 3. pokračujú ďalšie súboje. Najprv na futbalovom ihrisku MFK v Rožňave sa predstaví divákom okrem domácich futbalistov vo vzájomnom súboji ich súper z V. ligy JUH ŠK Nacina Ves. Kým Rožňavčania zimnú prestávku prečkali na 1. mieste tabuľky, Nacinčania si držali 9. miesto. O deň neskôr ďalší náš zástupca v V. lige FK Krásnohorské Podhradie sa predstaví na ihrisku súpera v Malom Horeši s tamojším klubom TJ Družstevník. V tabuľke si cez zimu tieto mužstvá držali 10. a 11. priečku.
Zimnú prestávku využili naše kluby, súťažiace v V. lige JUH, ako účastníci Krajskej futbalovej ligy v skupine hrajúcej na ihrisku s umelou trávou v Moldave n/Bodvou, kde si najlepšie počínali Rožňavčania, ktorí vyhrali svoju skupinu bez straty bodu. Dosiahli pri tom skóre 37:4. Ich hráč Michal Domik sa dokonca stal najlepším strelcom skupiny s 15 gólmi. Vo vyraďovacom kole však našli súpera z Čane, ktorému podľahli iba o gól 3:4. Horšie dopadli v KFL futbalisti Krásnohorského Podhradia. V tabuľke skupiny obsadili posledné miesto, keď so svojimi súpermi získali iba jeden bod. Nechváli ich ani skóre 6:24.
Na začiatku odvetnej časti súťaže 7. ligy ObFZ Rožňava sa oplatí spomenúť, že až 6 futbalových družstiev, a to: OFK Vyšná Slaná, Tatran Betliar, FK Hrhov, Baník Drnava, Baník Rožňavské Bystré a Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka sa prihlásili do Krajskej futbalovej ligy a v skupine ObFZ na ihrisku v Moldave n/Bodvou preukázali nielen svoj záujem využiť zimnú prestávku pred odvetnými zápasmi, ale aj overiť si svoje schopnosti s mužstvami z iných regiónov KSK. Najlepšie z nich si počínali futbalisti TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka, ktorí sa dostali až do semifinále, v ktorom našli svojho premožiteľa v TJ Hornád Ždaňa. Obrovským prekvapením boli však futbalisti FK Hrhov, ktorí v tabuľke obsadili 4. miesto hneď za susedmi z Krh. Dlhej Lúky. Keď si pripomenieme, že Hrhovčania si cez zimu držali v tabuľke tejto súťaže až 12-tu priečku s nepriaznivým skóre 26:52, tak úspech, ktorý dosiahli v KFL môžeme nazvať ako fenomenálny. Veď v 4 zápasoch dosiali 3 víťazstvá, jednu prehru a skóre 16:9 a získali 9 bodov, takisto ako tretia Krh. Dlhá Lúka, hoci strelili súperom viac gólov ako Dlholúčania (6:8). Istotne aj preto, že sa dostali v súťaži ďalej ako Hrhovčania. Ako sa uvedú futbalisti FK Hrhov v prvom majstrovskom zápase na jar v Rakovnici, dozvieme sa už v piatok 29. marca.
Ďalšie súboje 7. ligy sa odohrajú v nedeľu 31.3. o 15.00: takto: OFK Vyšná Slaná – MFK Dobšiná, TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka – Baník Drnava a Tatran Betliar – Sokol Pača.
Bojovať začnú v piatok 28. marca aj mládežnícke družstvá nášho regiónu. Už o 10-tej hodine sa svojim priaznivcom predstavia starší dorastenci MFK Rožňava, účastníci III. ligy skupiny Východ, keď na svojom ihrisku privítajú rovesníkov z MFK Slovan Sabinov. Spolu sa stretli v jesennej časti súťaže, keď v 2. kole, ktoré sa hralo v Sabinove, sa rozišli nerozhodne 1:1. V tabuľke si drží Sabinov šiestu priečku s 24 bodmi, kým Rožňačania ôsmu so ziskom 20 bodov.
Po nich bude nasledovať duel mladších dorastencov tých istých klubov, t.j. MFK Rožňava a MFK Sabinov. V tabuľke sú zatiaľ na 10. Sabinov a na 11. mieste Rožňavčania.
Začiatok futbalových súťaží mladších kategórií začína až v apríli, takto:
- liga starších žiakov skupiny A VsFZ má stanovený termín 11. kola v dňoch 6. - 11. 4. Z nášho regiónu, ktorý reprezentujú starší žiaci to bude 7. apríla o 10.00, nakedy je vyžrebovaná dvojica Janočko Acadey B a MFK Rožňava. O hodinu neskôr zabojujú mladší žiaci rovnakých družstiev ako ich starší rovesníci.
- Na ešte neskorší termín sú naplánované súboje dorastencov ObFZ Rožňava, súťažiacich v 5. lige, takto: v 13. kole, ktoré je stanovené na 4. mája od 9.00 hod. sa najprv odohrá zápas FK Krásnohorské Podhradie – Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka a ŠK Polom Gemerská Poloma. O 10.30 sa stretnú Krásnohorské Podhradie – Gemerská Poloma a Krásnohorská Dlhá Lúka – Dlhá Ves.
Žiaci horného Gemera v súťaži v 4. lige ObFZ začnú odvetné zápasy 13. 4. o 10.30 jedenástym kolom takto: Baník Drnava – Krásnohorské Podhradie a MFK Dobšiná – Baník Rožňavské Bystré. Papiereň Slavošovce má v tomto kole voľno. Doterajšiu tabuľku vedú žiaci TJ Papiereň Slavošovce, ktorí na jeseň získali 21 bodov a dosiahli skóre 46:17. Na 2. mieste zimovali žiaci MFK Dobšiná so ziskom 15 bodov a skóre 39:20. Tretie miesto patrí žiakom Baníka Drnava, ktorí získali 12 bodov a skóre 24:26. Predposledné 4. miesto obsadili žiaci TJ Baník Rožňavské Bystré, keď získali 9 bodov a skóre 18:25. Posledné 5. miesto držia žiaci FK Krásnohorské Podhradie, ktorí v 8. zápasoch získali 3 body a dosiahli skóre 15:54.
Brány futbalových ihrísk sa teda otvárajú už aj na Gemeri. Podporme snaženie našich futbalistov v tomto zápolení vlastnou účasťou na ich stretnutiach. Pomôžeme aj takto zvýšiť úroveň tejto hry v našom okrese a prežijeme voľný čas medzi mladými športovcami.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12597/velkonocne-sviatky-na-hornom-gemeri-zacinaju-majstrovskym-futbalom#sigProGalleria0c8e0e188d
MG od
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.