Viliam Máťaš mal rád futbal po celý svoj život

streda, 20 marec 2024 11:09

Viliam Máťaš mal rád futbal po celý svoj život ^Doporučený

Napísal(a) O. Doboš

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail
Pridajte komentár medzi prvými!

Ohodnotiť túto položku

(1 Hlasovať)

Viliam Máťaš mal rád futbal po celý svoj život

Koncom marca tohto roku po niekoľkomesačnej zimnej prestávke sa začne život aj na ligových trávnikoch mužstiev horného Gemera. Na miestach športového diania sa však už navždy neobjavia najmä tí, ktorým to zdravotné problémy nedovolia, aby sa na nich objavili aspoň ako diváci, alebo navždy odišli spomedzi nás. Jedným z nich bude aj Viliam Máťaš z Rakovnice, ktorý zanechal medzi milovníkmi tejto hry v rodnej obci, ale i na okolí, pozitívnu spomienku na svoje pôsobenie.

Je čas, aby sme si jeho športovú činnosť pripomenuli.

Po 38 rokoch aktívnej činnosti sa Viliam Máťaš, brankár TJ Baník Rakovnica, ktorý v minulosti pôsobil aj v Rožňavskom Bystrom, rozhodol zavesiť kopačky na klinec, čím dal definitívnu bodku za svojou bohatou futbalovou kariérou. Stalo sa to na slávnostnej schôdzi futbalového oddielu v kultúrnom dome 4.8.2012. Na slávnostnom akte prevzal z rúk vtedajšieho starostu obce Rakovnica, Ľubomíra Leštáka, upomienkovú trofej a oficiálne sa rozlúčil so svojimi spoluhráčmi. Od starostu prevzal aj dres s číslom 55, ktorý mu pripomínal hru, ktorú mal najradšej a pre ktorú obetoval svoje najkrajšie roky života.

V súčasnosti už nie je medzi nami. Odišiel spomedzi nás len nedávno, keď 19.2.2024 v košickej nemocnici Louisa Pasteura jeho srdce prestalo biť a nestihol sa ani rozlúčiť so svojimi najbližšími. A to nemal ešte ani 67 rokov. Narodil sa 3. júna 1957 v Rožňave, ale celý svoj život prežil so svojimi rodičmi i súrodencami v Rakovnici. Tu si založil svoju rodinu a s manželkou Magdalénou prežili 42 rokov. Spolu vychovali tri deti: Martinu, Viliama a Luciu. Veľmi sa tešil zo svojich 2 vnúčat. Ako vyučený klampiar pracoval na OSP v Rožňave a v železorudných baniach ako banský robotník. Pred dôchodkom dlhé roky pracoval na JP STAVE.

Viliama Máťaša pochovali na rakovnickom cintoríne 21.2.2024 za širokej účasti nielen svojej rodiny, ale i občanov rodnej obce a tiež širokého okolia. Nechýbali ani jeho bývalí spoluhráči materskej TJ Baník Rakovnica a s nimi tiež bývalí spoluhráči zo susednej obce Rožňavské Bystré, kde ako brankár po niekoľko rokov prispel najmä k viacerým víťazstvám klubu. Rád na to spomínal, a preto aj keď oficiálne prestal hrať futbal, pri každej príležitosti sa na ihrisko v Moste vracal, aby aj takto podporil svojich bývalých spoluhráčov i vedenie bystranského futbalového oddielu. Fanúškovia si pamätajú i na ako spoluhráča aj jeho syna Viliama.

Do Bystrého prišiel ešte v roku 1998 a smelo sa postavil do brány, v ktorej úspešne pôsobil do roku 2001. Po piatich rokoch sa znovu do Bystrého vrátil a bystränskú futbalovú bránu obhajoval až do roku 2011.

Tu ho postretli dobré, ale i horšie futbalové chvíle, ktoré za toto obdobie medzi spoluhráčmi i vedením TJ Baník Rožňavské Bystré prežíval. Dočkal sa s ním i postupu z vtedajšej III. futbalovej triedy OFZ Rožňava až do I. triedy. Dojímaým zážitkom pre neho bolo, keď sa na súpiske jedného mužstva Baníka Rožňavské Bystré objavil ako spoluhráč so svojím synom, tiež Viliamom.

Ako športový typ bol, okrem futbalu, po jeho ukončení aj aktívny hráč stolného tenisu, keď za družstvo rodnej obce hrával v okresnej súťaži. Jeho kamaráti ho poznali aj pod prezývkou SEPO.

Tak, ako bol oporou v každom futbalovom oddiele, v ktorom hral, tak sa prejavoval aj medzi svojimi najbližšími v rodine. Žil príkladným rodinným životom, čo upevňovalo dobré vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny. Preto aj jeho odchod bol o to bolestnejší a ľútosť v deň rozlúčky na rakovnickom cintoríne sa prejavila u všetkých, ktorí prišli na toto pietne miesto za Vilom Máťašom.

Česť jeho pamiatke!

View the embedded image gallery online at:
https://www.majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12588/viliam-matas-mal-rad-futbal-po-cely-svoj-zivot#sigProGalleria28e94fce10

Čítať 3275 krát Naposledy zmenené štvrtok, 21 marec 2024 11:07

Zverejnené v Futbal

Viac z tejto kategórie: « Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 9. časť – sezóna 2005/2006 – Postup Štítnika K. T. do 4. ligy – JUH Veľkonočné sviatky na hornom Gemeri začínajú majstrovským futbalom »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

návrat hore

V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME

20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-

24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-

25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-

27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.

Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-

27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.

Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-

28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.

Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-

28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.

Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-

29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.

Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-

29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.

Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-

31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.

Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-

Plagáty

Mesiac úcty k starším