Záložníci: Gonosz, Fatľa, Marchevský, Zdechovan, Eliáš, Neuschel
Útočníci: Palík, Bobka, Golenya, Putera, Michlík, Gallo
Jesenná časť
P. Bystrica – Jelšava 4:1, gól: Golenya
Jelšava – Michalovce 2:1, góly: Michlík, Eliáš
Jelšava – Stropkov 1:0, gól: Putera
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Barna, Gonosz, Eliáš, Michlík, Palík, Putera, striedal Dzura
Žilina – Jelšava 2:1
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Barna, Dzura, Gonosz, Eliáš, Zdechovan, Palík, Golenya, Putera, striedali Pazera, Gömöri
Jelšava – Spoje 2:0, góly: Michlík 2
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Eliáš, Palík, Gonosz, Fatľa, Golenya, Putera, Michlík
Senica – Jelšava 2:0
Jelšava: Buš – Figúr, Lukáč, Spišák, Barna, Eliáš, Fatľa, Zdechovan, Golenya, Putera, Michlík, striedali Marciš, Gonosz
Hurbanovo – Jelšava 2:0
Jelšava: Buš – Figúr, Lukáč, Spišák, Eliáš, Fatľa, Gonosz, Zdechovan, Golenya, Putera, Michlík, striedali Kováč, Gömöri
Jelšava – Levice 2:0, góly: Figúr, Palík
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Dzura, Fatľa, Eliáš, Gonosz, Golenya, Michlík, Putera, striedal Palík
Humenné – Jelšava 0:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Dzura, Fatľa, Eliáš, Zdechovan, Palík, Michlík, Putera, striedali Barna, Gonosz
Jelšava – Šaľa 2:1 , góly: Figúr, Michlík
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Dzura, Fatľa, Zdechovan, Eliáš, Golenya, Michlík, Putera, striedali Palík, Barna
Čadca – Jelšava 4:2, góly: Michlík, Gonosz
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Gömöri, Gonosz, Fatľa, Zdechovan, Eliáš, Putera, Michlík
Jelšava – Prievidza 3:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Gömöri, Eliáš, Fatľa, Gonosz, Golenya, Putera, Michlík, striedali Zdechovan, Dzura
Košice – Jelšava 8:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Dzura, Eliáš, Gonosz, Zdechovan, Fatľa, Gonosz, Putera, Golenya, striedal Palík
Jelšava – Prešov 2:1
Jelšava – Trebišov 1:0
Jarná príprava
Jelšava – L. Mikuláš 2:2
Jelšava – Bardejov 2:2
Jelšava – Trebišov 2:1
Humenné – Jelšava 4:1
Jarná časť
Jelšava – P. Bystrica 0:2, 2600 divákov
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Barna, Marciš, Fatľa, Zdechovan, Palík, Putera, Michlík, Golenya, striedali Gömöri, Neuschel
Michalovce – Jelšava 0:2
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Barna, Marciš, Gonosz, Fatľa, Golenya, Palík, Putera, striedali Gömöri, Gallo
Šaľa – Jelšava 1:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Barna, Marchevský, Gonosz, Fatľa, Michlík, Palík, Bobka, striedal Gallo
Stropkov – Jelšava 1:1, gól: Golenya
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Barna, Gonosz, Zdechovan, Fatľa, Gallo, Palík, Putera, Michlík, striedal Golenya
Prievidza – Jelšava 2:0
Jelšava – Žilina 1:1, gól: Figúr
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Barna, Zdechovan, Gonosz, Fatľa, Marchevský, Putera, Michlík, striedal Golenya
Spoje – Jelšava 3:2, góly: Figúr, Michlík
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Lukáč, Zdechovan, Fatľa, Marchevský, Gonosz, Putera, Gallo, Palík, striedal Golenya
Jelšava – Senica 1:1, gól: Marchevský
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Lukáč, Barna, Gallo, Gonosz, Zdechovan, Fatľa, Marchevský, Michlík
Jelšava – Hurbanovo 2:0, góly: Michlík, Palík
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Lukáč, Zdechovan, Fatľa, Marchevský, Gonosz, Palík, Michlík, Putera, Gallo, striedali Golenya, Bobka
Levice – Jelšava 2:1, gól: Palík
Jelšava: Kováč – Marchevský, Spišák, Zdechovan, Michlík, Barna, Gonosz, Gallo, Palík, Bobka, Golenya, striedali Putera, Fatľa
Jelšava – Humenné 0:2
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Marchevský, Gonosz, Michlík, Bobka, Putera, Palík, Golenya, striedali Fatľa, Barna
Jelšava – Čadca 4:1
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Barna, Marchevský, Fatľa, Gonosz, Michlík Palík, Bobka, striedal Gallo
Prešov – Jelšava 3:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Barna, Marchevský, Michlík, Gallo, Gonosz, Bobka, Palík, striedali Neuschel, Fatľa
Jelšava – Košice 3:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Barna, Gonosz, Marchevský, Gallo, Bobka, Palík, striedali Neuschel, Fatľa
Trebišov – Jelšava 1:1
Prípravný zápas Jelšava – Poprad 4:0, góly: Figúr, Bobka, Palík, Neuschel
Prípravný zápas K. Teplica – Jelšava 1:2, góly: Michlík, Gallo
Strelci
10 – Michlík
7 – Figúr
6 – Palík
2 – Marchevský, Golenya, Eliáš
1 – Gonosz, Putera, Zdechovan, Fatľa, Gömöri, Bobka, Gallo
Konečná tabuľka I. SNL
| 1. | Považská Bystrica | 30 | 20 | 5 | 5 | 64:23 | 45 |
| 2. | Žilina | 30 | 17 | 10 | 3 | 70:29 | 44 |
| 3. | Prešov | 30 | 16 | 6 | 8 | 59:36 | 38 |
| 4. | Košice | 30 | 9 | 13 | 8 | 34:26 | 31 |
| 5. | Prievidza | 30 | 12 | 5 | 13 | 35:33 | 29 |
| 6. | Hurbanovo | 30 | 10 | 9 | 11 | 38:38 | 29 |
| 7. | Senica | 30 | 11 | 6 | 13 | 36:34 | 28 |
| 8. | Jelšava | 30 | 11 | 6 | 13 | 35:39 | 28 |
| 9. | Trebišov | 30 | 8 | 12 | 10 | 29:34 | 28 |
| 10. | Šaľa | 30 | 9 | 10 | 11 | 33:50 | 28 |
| 11. | Čadca | 30 | 11 | 6 | 13 | 35:54 | 28 |
| 12. | Michalovce | 30 | 8 | 11 | 11 | 37:41 | 27 |
| 13. | Levice | 30 | 10 | 7 | 13 | 34:54 | 27 |
| 14. | Spoje Bratislava | 30 | 9 | 6 | 15 | 38:49 | 24 |
| 15. | Humenné | 30 | 8 | 8 | 14 | 34:49 | 24 |
| 16. | Stropkov | 30 | 7 | 8 | 15 | 24:46 | 22 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-