V. liga – K – G
1996 / 1997
Káder: Zoltán Šalamon, Peter Kristof, Marek Priester – Ján Šalamon, Tibor Világi, Ľubomír Hatvaník, Ladislav Kováč, Jozef Gunár, Jozef Chochol, Marián Varga, Miroslav Ďuriček, Ladislav Fabian, Viktor Lišuch, Štefan Ondrej, Zdenko Greško, Rastislav Ferenc, Marián Ferenc, Štefan Gunár, Stanislav Vlčák, Štefan Ruszó, Dušan Matajzel, Marek Galajda (všetci traja jesenná časť), Čiernik, Koššuth (obaja jarná časť), Karol Chomiak (do 30. 8. 1996), Miroslav Vlčák
Tréneri: jeseň Marián Smerek, jar Marián Ferenc
Zaujímavosti: Jasov – G. Poloma 3:0 kont. – hostia pricestovali bez reg. preukazov, inzultácia doma s Čaňou – Z. Šalamon
Umiestnenie: 10. miesto 32 bodov
V. liga – JZ
1997 / 1998
Káder: Vladimír Čižmár, Zoltán Šalamon – Ján Šalamon, Zdenko Greško, Denis Hudák, Marián Valkučák (obaja ZVS v jarnej časti), Miroslav Ďuriček, Rastislav Greško, Tibor Világi, Marián Varga, Kamil Brnčík (obaja jarná časť), Jozef Gunár, Štefan Gunár, Rastislav Ferenc, Karol Chomiak, Ľubomír Hatvaník, Marek Roxer, Ladislav Fabian, Ladislav Kováč, Viktor Lišuch, Marián Ferenc, Stanislav Vlčák
Tréneri: jeseň Vojtech Žiga, jar Marián Ferenc
Umiestnenie: 4. miesto 39 bodov
Zaujímavosti: Mužstvo inkasovalo gól v jednom zápasov vonku z vymyslenej penalty
1998 / 1999
Káder: Peter Kristof, Zoltán Šalamon (jarná časť), Vladimír Čižmár – Jozef Gunár, Ľubomír Hatvaník, Karol Chomiak, Zdenko Greško, Radoslav Znak (ZVS v jarnej časti), Ervín Hagovský (jarná časť), Viktor Lišuch, Rastislav Greško, Ladislav Kováč (obaja jesenná časť), Tibor Világi, Marián Valkučák (ZVS do 30.9.1998), Slavomír Imrich (ZVS v jarnej časti), Ján Šimko (ZVS), Peter Koloň (ZVS), Rastislav Ferenc, Marián Ferenc, Denis Hudák (ZVS), Marek Galajda, Peter Puškáš, Ivan Smrek, Miroslav Ďuriček, Kamil Brnčík, Marián Varga, Ladislav Fabian, Lisňák (ZVS), Marek Priester, Štefan Gunár, Stanislav Vlčák
Tréner: Marián Ferenc
Umiestnenie: 8. miesto 33 bodov
Zaujímavosti: Po 8. kole bola lídrom G. Poloma
1999 / 2000
Káder: Peter Kristof, Vladimír Čižmár, Jaroslav Chanas, Michal Čus (ZVS v jarnej časti) – Tibor Világi, Ivan Smrek, Jozef Gunár, Ľubomír Hatvaník, Zdenko Gašperec (ZVS), Marek Galajda, Marián Varga (jesenná časť), Pavol Tokarčík (ZVS), Peter Kocúrek (ZVS), Kamil Brnčík, Rastislav Ferenc, Viktor Lišuch, Zdenko Greško (do októbra 1999), Karol Chomiak, Milan Zahoranský (jesenná časť), Milan Demko (jarná časť), Marián Ferenc, Štefan Gunár, Daniel Olexa (ZVS v jarnej časti), Filip (ZVS v jarnej časti), Slavomír Imrich (ZVS do 30. 9. 1999), Július Lišuch, Marek Roxer, Peter Šimon (od septembra 1999), Marek Varga (ZVS
v jarnej časti), Július Benedik, Maroš Leštach, Jaroslav Spišiak, Slavomír Sabadoš, Marián Cibula, Peter Ďorď (obaja ZVS v jarnej časti), Ján Šimún, Radoslav Znak (jarná časť), Ján Šimko (ZVS do 30. 9. 1999), Alexander Kovács (jarná časť)
Tréneri: jeseň: Marián Ferenc, jar: Jaroslav Spišiak
Umiestnenie: 12. miesto 29 bodov
Zaujímavosti: Brankár Čižmár v jednom zo zápasov vonku zneškodnil penaltu, domáci zápas s Jablonovom n / T. bol pre búrku predčasne ukončený za stavu 0:3, v opakovanom zápase vyhrala G. Poloma
2000 / 2001
Káder: Jaroslav Chanas, Vladimír Čižmár, Peter Kristof, Michal Čus (ZVS v jesennej časti) – Jozef Gunár, Štefan Gunár, Ľubomír Hatvaník, Peter Hatvaník (ZVS), Peter Puškáš (jarná časť), Tibor Világi, Rastislav Ferenc, Marián Ferenc, Marek Roxer (hosťovanie z Krh. Podhradia), Milan Demko, Alexander Kovács, Ján Šimún, Marek Galajda, Maroš Leštach, Kamil Brnčík (jesenná časť), Marek Varga (ZVS do 30. 9. 2000), Karol Chomiak, Miroslav Vlčák, Valluš (ZVS v jesennej časti), Július Lišuch, Viktor Lišuch, Štefan Garguš, Ľuboslav Ivančo, Radoslav Kamenský (hosťovanie v jesennej časti), Jozef Kolcún (ZVS), Stanislav Prcúch, Juraj Ferenčík, Peter Ďorď (ZVS do 30. 9. 2000), Slavomír Sabadoš, Peter Šimon,
Jozef Parditka, Matej Oravec, Július Benedik, Jaroslav Spišiak, Ján Fabian, Ivan Smrek
Tréneri: jeseň: Jaroslav Spišiak, jar: Marián Ferenc
Umiestnenie: 14. miesto 3 body (3 body boli odpočítané za inzultáciu K. Chomiaka doma so Žakarovcami)
Zaujímavosti:
Rozhodca Jozef Staško v Gemerskej Polome
V zápase piatej ligy – Košická Nová Ves v roku 2001 za stavu 0:6 bola nariadená penalta proti hosťom a domáci diváci kričali: "Pán rozhodca, choďte kopať, lebo naši na to nemajú!"
V. liga K – G
2011 / 2012
Káder: Mišina, Cirbus – Hatvaník, Gunár, P. Rogos, Kalina, Mihalík, Horváth, M. Boroš, Kakalejčík, Miloš Gallo, Chochol, Benedik, Ďuríček, R. Greško, Z. Greško, Klement, Dorčák, Šimon, Fecko, Lipták, Kováč
Tréner: Marián Ferenc
Umiestnenie: 10. miesto 31 bodov 35:62
2012 / 2013
Káder: Mišina – Hatvaník, Gunár, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Boris Milko, Benedik, Chochol, Ďuríček, R. Greško, Z. Greško, Dorčák, Milko, Kalina, Kováč, Boroš, Marchevský, Kakalejčík, Grác, Gallo ml., Klement, Urban
Tréner: Marián Ferenc
Umiestnenie: 4. miesto 40 bodov 53:57
2013 / 2014
Káder: Mišina, Tomášik, Paliha – Hatvaník, Grác, Boris Milko, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Fecko, Chochol, Benedik, Marchevský, Rupp, Mészner, Ďuríček, Kakalejčík, Novek, Urban, Šimon, M. Boroš, Z. Greško, R. Greško, Šubovič
Tréner: Marián Ferenc
Umiestnenie: 1. miesto 44 bodov 42:30
Zaujímavosti: Výrok jedného z hráčov: „ Tí hráči, ktorí nebudú piť alkohol nebudú ani hrať. “
2014 / 2015
Káder: Mišina – Hatvaník, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Ďuríček, Macák, Remiáš, Chochol, Benedik, Lipták, Jakub Rochl, Ján Rochl, Jasenka, P. Boroš, Adam Rochl, Šebajl, Krága, Kakalejčík, Dorčák, Madarász, Grác, Šubovič, M. Ferenc, Galata
Tréner: Július Benedik
Umiestnenie: 10. miesto 33 bodov 41:55
Dorast
Víťaz OM – 2002 / 2003
Káder: Ďurán – Die, Klement, Chochol, Mart. Ďuríček, Mat. Ďuriček, Ľ. Ďuriček, V. Ďuriček, Urban, M. Tomášik, Žúdel, Valko, Urban, M. Mihalík, Krak, Hlatký, Spišák, Smerek, S. Ďuriček, M. Arvay
Ročné účinkovanie v krajskej súťaži 2003 / 2004
Káder: Gemerský – Die, Mart. Ďuríček, Klement, Chochol, Mat. Ďuriček, Ľ. Ďuriček, V. Ďuriček, Urban, M. Tomášik, Ferenčák, Žúdel, Valko, Urban, Marián Ďuriček, M. Mihalík, Spišák, Smerek, S. Ďuriček, M. Arvay
Strelci v jesennej časti: Marián Ďuriček 5, Arvay 4, Žúdel 3, Die 3, S. Ďuriček 2, Ľ. Ďuriček 1, Urban 1
Konečná tabuľka
| 1. | Moldava n/B | 26 | 22 | 1 | 3 | 149:32 | 67 |
| 2. | Turňa n/B | 26 | 18 | 4 | 4 | 112:51 | 58 |
| 3. | Haniska | 26 | 17 | 0 | 9 | 112:62 | 51 |
| 4. | Krásna | 26 | 14 | 5 | 7 | 69:41 | 47 |
| 5. | Poproč | 26 | 14 | 4 | 8 | 89:39 | 46 |
| 6. | Barca | 26 | 12 | 6 | 8 | 72:45 | 42 |
| 7. | Medzev | 26 | 10 | 6 | 10 | 66:58 | 36 |
| 8. | Trstené n/H | 16 | 10 | 4 | 12 | 38:76 | 34 |
| 9. | Gemerská Poloma | 26 | 10 | 3 | 13 | 43:62 | 33 |
| 10. | Jasov | 26 | 10 | 2 | 14 | 50:96 | 32 |
| 11. | Dobšiná | 26 | 7 | 3 | 16 | 52:91 | 24 |
| 12. | Geča | 26 | 6 | 4 | 16 | 33:91 | 22 |
| 13. | Ťahanovce | 26 | 5 | 3 | 18 | 47:109 | 18 |
| 14. | Veľká Ida | 26 | 3 | 3 | 20 | 30:109 | 12 |
Žiaci
Víťaz OM – 2004 / 2005
Káder: T. Ďuriček – J. Breznen, M. Ferenc, Chochol, Benedik, Kristof, Kalina, V. Mihalík, Boldi, Nemčko, Marián Ďuriček, Sklenár, L. Zatroch, M. Zatroch, Debnárik, Kašai, Kuchta, Galajda, Ďurán, Gajdoš, Lipták
Najlepší strelci: 24 – Breznen, 23 – L. Zatroch, 6 – Ferenc
Konečná tabuľka
| 1. | Gemerská Poloma | 14 | 14 | 0 | 0 | 77:14 | 42 |
| 2. | Vlachovo | 14 | 9 | 2 | 3 | 56:21 | 29 |
| 3. | Krh. Dlhá Lúka | 14 | 9 | 1 | 4 | 61:22 | 28 |
| 4. | Kunova Teplica | 14 | 6 | 4 | 4 | 46:37 | 22 |
| 5. | Brzotín | 14 | 4 | 2 | 8 | 29:48 | 14 |
| 6. | Jabonov n/T | 14 | 3 | 2 | 9 | 25:80 | 11 |
| 7. | Drnava | 14 | 3 | 1 | 10 | 36:55 | 10 |
| 8. | Betliar | 14 | 2 | 0 | 12 | 21:74 | 6 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-