V. liga – K – G
1996 / 1997
Káder: Zoltán Šalamon, Peter Kristof, Marek Priester – Ján Šalamon, Tibor Világi, Ľubomír Hatvaník, Ladislav Kováč, Jozef Gunár, Jozef Chochol, Marián Varga, Miroslav Ďuriček, Ladislav Fabian, Viktor Lišuch, Štefan Ondrej, Zdenko Greško, Rastislav Ferenc, Marián Ferenc, Štefan Gunár, Stanislav Vlčák, Štefan Ruszó, Dušan Matajzel, Marek Galajda (všetci traja jesenná časť), Čiernik, Koššuth (obaja jarná časť), Karol Chomiak (do 30. 8. 1996), Miroslav Vlčák
Tréneri: jeseň Marián Smerek, jar Marián Ferenc
Zaujímavosti: Jasov – G. Poloma 3:0 kont. – hostia pricestovali bez reg. preukazov, inzultácia doma s Čaňou – Z. Šalamon
Umiestnenie: 10. miesto 32 bodov
V. liga – JZ
1997 / 1998
Káder: Vladimír Čižmár, Zoltán Šalamon – Ján Šalamon, Zdenko Greško, Denis Hudák, Marián Valkučák (obaja ZVS v jarnej časti), Miroslav Ďuriček, Rastislav Greško, Tibor Világi, Marián Varga, Kamil Brnčík (obaja jarná časť), Jozef Gunár, Štefan Gunár, Rastislav Ferenc, Karol Chomiak, Ľubomír Hatvaník, Marek Roxer, Ladislav Fabian, Ladislav Kováč, Viktor Lišuch, Marián Ferenc, Stanislav Vlčák
Tréneri: jeseň Vojtech Žiga, jar Marián Ferenc
Umiestnenie: 4. miesto 39 bodov
Zaujímavosti: Mužstvo inkasovalo gól v jednom zápasov vonku z vymyslenej penalty
1998 / 1999
Káder: Peter Kristof, Zoltán Šalamon (jarná časť), Vladimír Čižmár – Jozef Gunár, Ľubomír Hatvaník, Karol Chomiak, Zdenko Greško, Radoslav Znak (ZVS v jarnej časti), Ervín Hagovský (jarná časť), Viktor Lišuch, Rastislav Greško, Ladislav Kováč (obaja jesenná časť), Tibor Világi, Marián Valkučák (ZVS do 30.9.1998), Slavomír Imrich (ZVS v jarnej časti), Ján Šimko (ZVS), Peter Koloň (ZVS), Rastislav Ferenc, Marián Ferenc, Denis Hudák (ZVS), Marek Galajda, Peter Puškáš, Ivan Smrek, Miroslav Ďuriček, Kamil Brnčík, Marián Varga, Ladislav Fabian, Lisňák (ZVS), Marek Priester, Štefan Gunár, Stanislav Vlčák
Tréner: Marián Ferenc
Umiestnenie: 8. miesto 33 bodov
Zaujímavosti: Po 8. kole bola lídrom G. Poloma
1999 / 2000
Káder: Peter Kristof, Vladimír Čižmár, Jaroslav Chanas, Michal Čus (ZVS v jarnej časti) – Tibor Világi, Ivan Smrek, Jozef Gunár, Ľubomír Hatvaník, Zdenko Gašperec (ZVS), Marek Galajda, Marián Varga (jesenná časť), Pavol Tokarčík (ZVS), Peter Kocúrek (ZVS), Kamil Brnčík, Rastislav Ferenc, Viktor Lišuch, Zdenko Greško (do októbra 1999), Karol Chomiak, Milan Zahoranský (jesenná časť), Milan Demko (jarná časť), Marián Ferenc, Štefan Gunár, Daniel Olexa (ZVS v jarnej časti), Filip (ZVS v jarnej časti), Slavomír Imrich (ZVS do 30. 9. 1999), Július Lišuch, Marek Roxer, Peter Šimon (od septembra 1999), Marek Varga (ZVS
v jarnej časti), Július Benedik, Maroš Leštach, Jaroslav Spišiak, Slavomír Sabadoš, Marián Cibula, Peter Ďorď (obaja ZVS v jarnej časti), Ján Šimún, Radoslav Znak (jarná časť), Ján Šimko (ZVS do 30. 9. 1999), Alexander Kovács (jarná časť)
Tréneri: jeseň: Marián Ferenc, jar: Jaroslav Spišiak
Umiestnenie: 12. miesto 29 bodov
Zaujímavosti: Brankár Čižmár v jednom zo zápasov vonku zneškodnil penaltu, domáci zápas s Jablonovom n / T. bol pre búrku predčasne ukončený za stavu 0:3, v opakovanom zápase vyhrala G. Poloma
2000 / 2001
Káder: Jaroslav Chanas, Vladimír Čižmár, Peter Kristof, Michal Čus (ZVS v jesennej časti) – Jozef Gunár, Štefan Gunár, Ľubomír Hatvaník, Peter Hatvaník (ZVS), Peter Puškáš (jarná časť), Tibor Világi, Rastislav Ferenc, Marián Ferenc, Marek Roxer (hosťovanie z Krh. Podhradia), Milan Demko, Alexander Kovács, Ján Šimún, Marek Galajda, Maroš Leštach, Kamil Brnčík (jesenná časť), Marek Varga (ZVS do 30. 9. 2000), Karol Chomiak, Miroslav Vlčák, Valluš (ZVS v jesennej časti), Július Lišuch, Viktor Lišuch, Štefan Garguš, Ľuboslav Ivančo, Radoslav Kamenský (hosťovanie v jesennej časti), Jozef Kolcún (ZVS), Stanislav Prcúch, Juraj Ferenčík, Peter Ďorď (ZVS do 30. 9. 2000), Slavomír Sabadoš, Peter Šimon,
Jozef Parditka, Matej Oravec, Július Benedik, Jaroslav Spišiak, Ján Fabian, Ivan Smrek
Tréneri: jeseň: Jaroslav Spišiak, jar: Marián Ferenc
Umiestnenie: 14. miesto 3 body (3 body boli odpočítané za inzultáciu K. Chomiaka doma so Žakarovcami)
Zaujímavosti:
Rozhodca Jozef Staško v Gemerskej Polome
V zápase piatej ligy – Košická Nová Ves v roku 2001 za stavu 0:6 bola nariadená penalta proti hosťom a domáci diváci kričali: "Pán rozhodca, choďte kopať, lebo naši na to nemajú!"
V. liga K – G
2011 / 2012
Káder: Mišina, Cirbus – Hatvaník, Gunár, P. Rogos, Kalina, Mihalík, Horváth, M. Boroš, Kakalejčík, Miloš Gallo, Chochol, Benedik, Ďuríček, R. Greško, Z. Greško, Klement, Dorčák, Šimon, Fecko, Lipták, Kováč
Tréner: Marián Ferenc
Umiestnenie: 10. miesto 31 bodov 35:62
2012 / 2013
Káder: Mišina – Hatvaník, Gunár, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Boris Milko, Benedik, Chochol, Ďuríček, R. Greško, Z. Greško, Dorčák, Milko, Kalina, Kováč, Boroš, Marchevský, Kakalejčík, Grác, Gallo ml., Klement, Urban
Tréner: Marián Ferenc
Umiestnenie: 4. miesto 40 bodov 53:57
2013 / 2014
Káder: Mišina, Tomášik, Paliha – Hatvaník, Grác, Boris Milko, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Fecko, Chochol, Benedik, Marchevský, Rupp, Mészner, Ďuríček, Kakalejčík, Novek, Urban, Šimon, M. Boroš, Z. Greško, R. Greško, Šubovič
Tréner: Marián Ferenc
Umiestnenie: 1. miesto 44 bodov 42:30
Zaujímavosti: Výrok jedného z hráčov: „ Tí hráči, ktorí nebudú piť alkohol nebudú ani hrať. “
2014 / 2015
Káder: Mišina – Hatvaník, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Ďuríček, Macák, Remiáš, Chochol, Benedik, Lipták, Jakub Rochl, Ján Rochl, Jasenka, P. Boroš, Adam Rochl, Šebajl, Krága, Kakalejčík, Dorčák, Madarász, Grác, Šubovič, M. Ferenc, Galata
Tréner: Július Benedik
Umiestnenie: 10. miesto 33 bodov 41:55
Dorast
Víťaz OM – 2002 / 2003
Káder: Ďurán – Die, Klement, Chochol, Mart. Ďuríček, Mat. Ďuriček, Ľ. Ďuriček, V. Ďuriček, Urban, M. Tomášik, Žúdel, Valko, Urban, M. Mihalík, Krak, Hlatký, Spišák, Smerek, S. Ďuriček, M. Arvay
Ročné účinkovanie v krajskej súťaži 2003 / 2004
Káder: Gemerský – Die, Mart. Ďuríček, Klement, Chochol, Mat. Ďuriček, Ľ. Ďuriček, V. Ďuriček, Urban, M. Tomášik, Ferenčák, Žúdel, Valko, Urban, Marián Ďuriček, M. Mihalík, Spišák, Smerek, S. Ďuriček, M. Arvay
Strelci v jesennej časti: Marián Ďuriček 5, Arvay 4, Žúdel 3, Die 3, S. Ďuriček 2, Ľ. Ďuriček 1, Urban 1
Konečná tabuľka
| 1. | Moldava n/B | 26 | 22 | 1 | 3 | 149:32 | 67 |
| 2. | Turňa n/B | 26 | 18 | 4 | 4 | 112:51 | 58 |
| 3. | Haniska | 26 | 17 | 0 | 9 | 112:62 | 51 |
| 4. | Krásna | 26 | 14 | 5 | 7 | 69:41 | 47 |
| 5. | Poproč | 26 | 14 | 4 | 8 | 89:39 | 46 |
| 6. | Barca | 26 | 12 | 6 | 8 | 72:45 | 42 |
| 7. | Medzev | 26 | 10 | 6 | 10 | 66:58 | 36 |
| 8. | Trstené n/H | 16 | 10 | 4 | 12 | 38:76 | 34 |
| 9. | Gemerská Poloma | 26 | 10 | 3 | 13 | 43:62 | 33 |
| 10. | Jasov | 26 | 10 | 2 | 14 | 50:96 | 32 |
| 11. | Dobšiná | 26 | 7 | 3 | 16 | 52:91 | 24 |
| 12. | Geča | 26 | 6 | 4 | 16 | 33:91 | 22 |
| 13. | Ťahanovce | 26 | 5 | 3 | 18 | 47:109 | 18 |
| 14. | Veľká Ida | 26 | 3 | 3 | 20 | 30:109 | 12 |
Žiaci
Víťaz OM – 2004 / 2005
Káder: T. Ďuriček – J. Breznen, M. Ferenc, Chochol, Benedik, Kristof, Kalina, V. Mihalík, Boldi, Nemčko, Marián Ďuriček, Sklenár, L. Zatroch, M. Zatroch, Debnárik, Kašai, Kuchta, Galajda, Ďurán, Gajdoš, Lipták
Najlepší strelci: 24 – Breznen, 23 – L. Zatroch, 6 – Ferenc
Konečná tabuľka
| 1. | Gemerská Poloma | 14 | 14 | 0 | 0 | 77:14 | 42 |
| 2. | Vlachovo | 14 | 9 | 2 | 3 | 56:21 | 29 |
| 3. | Krh. Dlhá Lúka | 14 | 9 | 1 | 4 | 61:22 | 28 |
| 4. | Kunova Teplica | 14 | 6 | 4 | 4 | 46:37 | 22 |
| 5. | Brzotín | 14 | 4 | 2 | 8 | 29:48 | 14 |
| 6. | Jabonov n/T | 14 | 3 | 2 | 9 | 25:80 | 11 |
| 7. | Drnava | 14 | 3 | 1 | 10 | 36:55 | 10 |
| 8. | Betliar | 14 | 2 | 0 | 12 | 21:74 | 6 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-