Lipovník – Rožň. Bystré 4:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Jablonov 2:0, góly: Dávid, R. Šimko
Vlachovo – Rožň. Bystré 5:1, gól: Ďurský
Rožň. Bystré – V. Slaná 1:0, gól: Blahút
Muráň – Rožň. Bystré 4:1, gól: Urban
Rožň. Bystré – K. Teplica 1:1, gól: Urban
Dedinky – Rožň. Bystré 2:1, gól: Račko
Rož. Bystré – Dobšiná 2:0, góly: Blahút 2
Dlhá Ves – Rožň. Bystré 2:0
Rožň. Bystré – VTJ Jelšava 2:1, góly: Urban, Krajči
Famstav – Rožň. Bystré 2:0
Rožň. Bystré – Rudná 0:0
Výsledky na jar
N. Slaná – Rožň. Bystré 6:1, gól: Račko
Rožň. Bystré – Vlachovo 2:1, góly: Urban, Račko
V. Slaná – Rož. Bystré 9:0
Rožň. Bystré – Dedinky 1:2, gól: Š. Šimko
VTJ Jelšava – Rožň. Bystré 4:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Lipovník 3:1, góly: D. Uhrín, Račko, Urban
Jablonov – Rožň. Bystré 6:0
Rudná – Rožň. Bystré 1:0
Rožň. Bystré – Dlhá Ves 4:2, góly: Račko 2, Š. Maliňák, Blahút
Rožň. Bystré – Muráň 3:2, góly: Urban, Blahút, Š. Maliňák
Dobšiná – Rožň. Bystré 3:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Famstav 3:2, góly: Urban, Blahút, Š. Maliňák
K. Teplica – Rožň. Bystré 7:1, gól: Blahút
Najlepší strelci – celkovo
13 gólov: Jaroslav Blahút
6 gólov: Ján Urban
5 gólov: Dušan Račko
Najlepší strelci – jeseň
7 gólov: Jaroslav Blahút
3 góly: Ján Urban
2 góly: Marek Ďurský
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Kunova Teplica | 13 | 11 | 1 | 1 | 44:14 | 34 |
| 2. | Revúca | 13 | 10 | 0 | 3 | 39:14 | 30 |
| 3. | Jablonov n/T | 13 | 9 | 1 | 3 | 33:17 | 28 |
| 4. | Dedinky | 13 | 7 | 2 | 8 | 35:32 | 26 |
| 5. | VTJ Jelšava | 13 | 7 | 2 | 4 | 32:29 | 23 |
| 6. | Lipovník | 13 | 7 | 2 | 4 | 21:24 | 23 |
| 7. | Vlachovo | 13 | 6 | 2 | 5 | 30:28 | 20 |
| 8. | Nižná Slaná | 13 | 6 | 1 | 6 | 28:32 | 19 |
| 9. | Rožňavské Bystré | 13 | 5 | 2 | 6 | 19:36 | 17 |
| 10. | Muráň | 13 | 4 | 2 | 7 | 31:28 | 14 |
| 11. | Dlhá Ves | 13 | 4 | 0 | 9 | 28:38 | 12 |
| 12. | Vyšná Slaná | 13 | 3 | 1 | 9 | 17:39 | 10 |
| 13. | Rudná | 13 | 2 | 3 | 8 | 14:29 | 9 |
| 14. | Dobšiná | 13 | 2 | 1 | 10 | 13:40 | 7 |
Konečná tabuľka 1. triedy
| 1. | Kunova Teplica | 26 | 21 | 4 | 1 | 97:27 | 67 |
| 2. | Revúca | 26 | 19 | 2 | 5 | 74:33 | 59 |
| 3. | Jablonov n/T. | 26 | 17 | 1 | 8 | 66:37 | 53 |
| 4. | Lipovník | 26 | 12 | 3 | 11 | 50:53 | 39 |
| 5. | Muráň | 26 | 10 | 3 | 13 | 43:40 | 33 |
| 6. | Vlachovo | 26 | 10 | 3 | 13 | 52:53 | 33 |
| 7. | Dedinky | 26 | 10 | 3 | 12 | 50:56 | 33 |
| 8. | Dlhá Ves | 26 | 10 | 2 | 14 | 55:72 | 32 |
| 10. | Rožňavské Bystré | 26 | 10 | 2 | 13 | 35:67 | 32 |
| 11. | Nižná Slaná | 26 | 10 | 4 | 12 | 55:65 | 31 |
| 12. | VTJ Jelšava | 26 | 9 | 4 | 12 | 54:65 | 31 |
| 13. | Vyšná Slaná | 26 | 9 | 2 | 15 | 48:64 | 29 |
| 14. | Dobšiná | 26 | 9 | 2 | 15 | 54:63 | 26 |
| 15. | Rudná | 26 | 6 | 5 | 14 | 34:70 | 23 |
Poznámka: Nižnej Slanej a Dobšinej boli odpočítané 3 body
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-