FK Baník Rožňavské Bystré v sezóne 1996/1997

piatok, 08 november 2024 22:37

FK Baník Rožňavské Bystré v sezóne 1996/1997 ^Doporučený

Napísal(a) Š. Tomášik

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail
1 komentár

Ohodnotiť túto položku

(0 hlasov)

Mužstvo Rožňavského Bystrého Zdroj: Peter Ďurský

Futbalový klub Baník Rožňavské Bystré účinkuje v najvyššej okresnej súťaži od ročníka 2011 / 2012. V minulosti pôsobil aj v 2. triede či 3. triede, potom sa však postupne prebojoval do 1. triedy. Práve toto obdobie opisuje vo svojom článku Ing. Štefan Tomášik – prvá sezóna po postupe do 1. triedy. Okrem kádra sú k dispozícii výsledky, najlepší strelci a tabuľky.

Káder: Michal Slabej, Miroslav Jánošdeák, Radovan Babič, Dušan Káčer, Jaroslav Maliňák – Dušan Macko, Ján Milko, Daniel Lehotský, Ľubomír Gono, Vladimír Krajči, Ernest Ferenc, Bartko, Hančinovský, Marcel Minarovič, Rastislav Babič, Ján Dávid, Peter Ďurský, Marek Ďurský, Marián Uhrín, Ľubomír Uhrín, Štefan Šimko, Roman Šimko, Radovan Šimko, Jaroslav Blahút, Ján Urban, Dušan Račko, Štefan Maliňák, Erik Rábek, Radovan Baláž, Ivan Laboš, Juraj Koprda, Ján Vatter, Peter Benedikty, Ivan Galata, Maroš Borza

Výsledky na jeseň

Rožň. Bystré – N. Slaná 3:0, góly: Blahút 3

Lipovník – Rožň. Bystré 4:1, gól: Blahút

Rožň. Bystré – Jablonov 2:0, góly: Dávid, R. Šimko

Vlachovo – Rožň. Bystré 5:1, gól: Ďurský

Rožň. Bystré – V. Slaná 1:0, gól: Blahút

Muráň – Rožň. Bystré 4:1, gól: Urban

Rožň. Bystré – K. Teplica 1:1, gól: Urban

Dedinky – Rožň. Bystré 2:1, gól: Račko

Rož. Bystré – Dobšiná 2:0, góly: Blahút 2

Dlhá Ves – Rožň. Bystré 2:0

Rožň. Bystré – VTJ Jelšava 2:1, góly: Urban, Krajči

Famstav – Rožň. Bystré 2:0

Rožň. Bystré – Rudná 0:0

Výsledky na jar

N. Slaná – Rožň. Bystré 6:1, gól: Račko

Rožň. Bystré – Vlachovo 2:1, góly: Urban, Račko

V. Slaná – Rož. Bystré 9:0

Rožň. Bystré – Dedinky 1:2, gól: Š. Šimko

VTJ Jelšava – Rožň. Bystré 4:1, gól: Blahút

Rožň. Bystré – Lipovník 3:1, góly: D. Uhrín, Račko, Urban

Jablonov – Rožň. Bystré 6:0

Rudná – Rožň. Bystré 1:0

Rožň. Bystré – Dlhá Ves 4:2, góly: Račko 2, Š. Maliňák, Blahút

Rožň. Bystré – Muráň 3:2, góly: Urban, Blahút, Š. Maliňák

Dobšiná – Rožň. Bystré 3:1, gól: Blahút

Rožň. Bystré – Famstav 3:2, góly: Urban, Blahút, Š. Maliňák

K. Teplica – Rožň. Bystré 7:1, gól: Blahút

Najlepší strelci – celkovo

13 gólov: Jaroslav Blahút

6 gólov: Ján Urban

5 gólov: Dušan Račko

Najlepší strelci – jeseň

7 gólov: Jaroslav Blahút

3 góly: Ján Urban

2 góly: Marek Ďurský

Tabuľka 1. triedy po jesennej časti

1.	Kunova Teplica	13	11	1	1	44:14	34
2.	Revúca	13	10	0	3	39:14	30
3.	Jablonov n/T	13	9	1	3	33:17	28
4.	Dedinky	13	7	2	8	35:32	26
5.	VTJ Jelšava	13	7	2	4	32:29	23
6.	Lipovník	13	7	2	4	21:24	23
7.	Vlachovo	13	6	2	5	30:28	20
8.	Nižná Slaná	13	6	1	6	28:32	19
9.	Rožňavské Bystré	13	5	2	6	19:36	17
10.	Muráň	13	4	2	7	31:28	14
11.	Dlhá Ves	13	4	0	9	28:38	12
12.	Vyšná Slaná	13	3	1	9	17:39	10
13.	Rudná	13	2	3	8	14:29	9
14.	Dobšiná	13	2	1	10	13:40	7

Konečná tabuľka 1. triedy

1.	Kunova Teplica	26	21	4	1	97:27	67
2.	Revúca	26	19	2	5	74:33	59
3.	Jablonov n/T.	26	17	1	8	66:37	53
4.	Lipovník	26	12	3	11	50:53	39
5.	Muráň	26	10	3	13	43:40	33
6.	Vlachovo	26	10	3	13	52:53	33
7.	Dedinky	26	10	3	12	50:56	33
8.	Dlhá Ves	26	10	2	14	55:72	32
10.	Rožňavské Bystré	26	10	2	13	35:67	32
11.	Nižná Slaná	26	10	4	12	55:65	31
12.	VTJ Jelšava	26	9	4	12	54:65	31
13.	Vyšná Slaná	26	9	2	15	48:64	29
14.	Dobšiná	26	9	2	15	54:63	26
15.	Rudná	26	6	5	14	34:70	23

Poznámka: Nižnej Slanej a Dobšinej boli odpočítané 3 body

Pripravil Ing. Štefan Tomášik

Čítať 3143 krát Naposledy zmenené sobota, 09 november 2024 19:20

Zverejnené v Futbal

Viac z tejto kategórie: « V jeseni padajú listy zo stromov a končia aj jesenné časti futbalových líg Futbalistom MFK Rožňava v 4. lige Východ po jeseni patrí výborné tretie miesto »

1 komentár

Odkaz na komentáre sobota, 09 november 2024 09:38 Napísal(a) Dušan Macko
Trénerom mužstva bol Dušan Uhrin... V tom čase trénoval Dušan Uhrin aj Spartu Praha... Samozrejme, že to bol iný Dušan Uhrin, ale my sme toho nášho podpichovali, že ako to môže všetko stíhať...?

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

návrat hore

V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME

20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-

24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-

25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-

27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.

Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-

27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.

Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-

28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.

Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-

28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.

Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-

29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.

Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-

29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.

Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-

31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.

Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-

Plagáty

Mesiac úcty k starším