D O S P E L Í
IV. LIGA Východ – 17. kolo
Jesenné kolo vyšlo pre Rožňavčanov pozitívne. V 17. kole si ľahko poradili s predposledným mužstvo súťaže a nakoniec obsadili v jesennej časti pekné tretie miesto. Štvrtýkrát nastúpil v mužstve mladý 18-ročný Filip Hajduk, ktorý sa tentoraz odmenil trénerovi aj gólom (na obrázku nižšie).

Hostia zo Svidníka "prispeli" k víťazstvu Rožňavčanom vlastným gólom i červenou kartou
MFK Rožňava – 1.FK Svidník 4:0 (2:0)
Góly: 9´ M. Domik, 18´ S. Msizane, 62´ Z Haluška (vlastný SV), 87´ F. Hajduk. ČK: 0 - 20´ P. Šimco, ŽK: 0 – 8´ Z. Haluška.
Rožňava: 22 Frederik Spišák – 30 Bozhidar Krstich, 10 Michal Domik (C), 3 Maksym Vorobiei, 5 Filip Szabó (75´ F. Hajduk), 17 Pavol Gere, 7 Tomáš Revúcky, 18 Samukelo Msizane (75´ M. Šedo), 11 Jakub Pazderák (65´ M. Sasák), 8 Gabriel Majoroš (65´ M. Mathe), 9 František Gyenes.
Ostatné výsledky: Čaňa – Veľký Šariš 2:1, Gerlachov – Záhradné 0:1, Kechnec – Medzilaborce 4:1, Kežmarok – Rudňany 4:0, Sabinov – Raslavice 0:0, Medzev – Sobrance 1:0, Ľubotice – Pavlovce n/U 1:0.
TABUĽKA:

D O R A S T E N C I
III. LIGA SD Sk Východ – 17. kolo:
Hostia sa nezmohli ani na gól
TJ Slovan Smižany – MFK Rožňava 4:0 (2:0)
Góly: 14´ P. Šofranko, 31´ N. Podracky (vlastný RV), 54´ S. Makula, 59´ S. Makula. ŽK: 0 - 90´N. Podracký.
Rožňava: 1 Kristian Horňak – 16 Nikolas Podracký (C), 7 Patrik Škvareniak, 15 Samuel Petergáč, 17 Šimon Domik, 9 Tomáš Šujanský, 10 Roderic Farkaš, 21 Tomáš Katona, 37 Peter Rogos, 31 Martin Mikolaj, 6 Samuel Bubenčík.
Ostatné výsledky: Svidník – Sabinov 1:1, Janočko Academy – Súpišská Belá 2:0, Poprad-Stráže – Košická Nová Ves 3:0, Stará Ľubovňa – Svit 3:0, Veľký Šariš – Raslavice 0:7, Kežmarok – Veľké Kapušany 5:2, Budimír – Kračúnovce 2:0.
TABUĽKA
III. LIGA MD Sk Východ – 17. kolo
Domáci mladíci sa museli nielen za svoj výkon červenať
TJ Slovan Smižany – MFK Rožňava 0:2 (0:0)
Góly: 47´ R. Filiczki, 66´ O. Hagovský. ČK: 80´ R. Dirda – 0, ŽK: 23´ S. Butvin, 78´ R. Dirda, 80´ M. Baláž, 80´ A. Štrauch – 80´ M. Šofranko, 80´ D. Lipták, 80´ F. Máté.
Rožňava: 17 Dávid Lipták - 30 SEBASTIAN ALBERT, 32 Ádám Kovács, 20 Florián Máté, 14 Richard Filiczki, 5 Adam Ondrejčík (C), 19 Sebastian Schneebauer, 22 Peter Ďurský, 28 Dominik Podracky, 25 Štefan Gebe, 27 Richard Palička, 33 Oliver Hagovský, 4 Alex Turek, 8 Martin Šofránko, 2 Tomáš Dulovec, 26 Tomáš Rogos.
Ostatné výsledky: Janočko Academy – Spišská Belá 1:1, Svidník – Sabinov 0:3, Kežmarok – Veľké Kapušany 3:1, Poprad-Stráže – Košická Nová Ves 2:2, Stará Ľubovňa – Svit 5:0, Veľký Šariš – Raslavice 2:0, Budimír – Kračúnovce 3:0.
TABUĽKA


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-