Komentár
Rožňava v rámci letnej prípravy odohrala prípravný zápas s Tisovcom. Na jeseň sa pohybovala v strede tabuľky, napokon skončila ôsma. Na jar odišiel z kádra B. Kuzma do Vyšnej Slanej.
Do kádra Gemerskej Hôrky pribudli napríklad Attila Bodnár a Ján Betík. Hrajúcim trénerom bol Lippai.
Z výsledkov letnej prípravy: Gem. Hôrka – Rim. Sobota (dorast) 2:2, Ózd – Gem. Hôrka 0:1, Bogács – Gem. Hôrka 3:3, Gem. Hôrka – Kazinczbarczika U21 7:2, Krh. Dlhá Lúka – Gem. Hôrka 2:8
Trénerom Krásnohorského Podhradia sa stal Július Balta. Po jeseni zimovalo na 4. priečke. Gemerská Poloma zimovala na 7. priečke, Betliar bol posledný, Dobšiná dvanásta a G. Hôrka desiata. V konečnej tabuľke bola Gemerská Poloma desiata – na jar získala len 13 bodov, Betliar posledný - vypadol, G. Hôrka štvrtá, Dobšiná dvanásta a Krh. Podhradie piate.
Novým trénerom Dobšinej sa stal Štefan Koššuth, do kádra pribudli J. Gelda a M. Gelda, naopak odišli J. Barnák, Laurinc a M. Barnák. Mužstvo v rámci letnej prípravy zdolalo Drnavu a vyhralo turnaj v Dravcoch.
Po jeseni bola lídrom 1. triedy Drnava, posledné bolo Vlachovo so 4 bodmi. Napokon Vlachovo skončilo síce posledné, ale zo súťaže odstúpili Lipovník a Štítnik. Víťazom sa stala Drnava. Postup do vyššej súťaže odmietla.
V 2. triede bola prvá po jeseni Nižná Slaná, druhá bola Pača. V konečnej tabuľke sa to nezmenilo, súťaž vyhrala Nižná Slaná. Postup však do značnej miery pomohli vybojovať cudzí hráči (napr. ôsmi hráči z G. Polomy alebo J. Kolesár a R. Kolesár zo Štítnika). Na poslednej priečke skončilo Čoltovo keď na jar vyhralo len raz.
Zmeny na funkcionárskych postoch pred jarou 2015
Prezidentom Družstevníka Gemerská Poloma sa stal M. Ferenc. Na tomto poste nahradil J. Chanasa. Ten sa stal prvým viceprezidentom, druhým viceprezidentom M. Gallo st. Trénerom bol J. Benedik. Vedúcim áčka S. Chochol.
Zmeny sa udiali aj v Gemerskej Hôrke. Predsedu R. Vajdu nahradil tajomník L. Špánik. Podpredsedom sa stal T. Balázs. Vedúcim mužstva R. Bodnár. Trénerom Á. Lippai.
V Dobšinej K. Horníka vo vedení klubu nahradil J. Slovák. Podpredsedom bol J. Hutník, tajomníkom P. Poliak. Trénerom ostal Š. Koššuth a vedúcim mužstva M. Laurinc.
V Krh. Podhradí predsedom zostal Š. Kún, tajomníkom L. Jobbáď a trénerom J. Balta.
Niektoré prestupy a hosťovania
Alexander Péter – Kalša – Rožňava
Matúš Mészner, Zoran Zdechovan – Krh. Podhradie – Rožňava
Michal Gere – Rožňava – S. Vlachy
Ondrej Skokan – Krh. D. Lúka – Rožňava
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Michael Boroš, Lukáš Fafrák – Rožňava – Lipovník
Ján Gelda, Matej Gelda – Rožňava – Dobšiná
Roland Madarász – Rožňava – G. Poloma
Roland Fabian – Rožňava – Krh. Podhradie
Jaroslav Kamenský – Trenčín – Rožňava
Dominik Kakalejčík – G. Poloma – Rožňava
Lukáš Fafrák, Ľubomír Zatroch – Rožňava – Betliar
Gergö Jonáš – Rožňava – G. Hôrka
Alexander Péter – Rožňava – V. Folkmar
Lukáš Strelka – Nové Mesto – Rožňava
Michal Muszka – Rožňava – Dobšiná
Stanislav Macák – Krásna – G. Poloma
Roman Die – G. Poloma – Rudná
Július Lišuch – G. Poloma – Slávia TU Košice
Miloš Gallo ml. – G. Poloma – Moldava
Peter Šimon – G. Poloma - Rož. Bystré
Ján Šimún, Štefan Murza – G. Poloma – Rakovnica
Pavel Kašai, Viktor Mihalík, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Slavomír Sabadoš, Miloslav Ďurán, Libor Urban, Miroslav Maťo – G. Poloma – N. Slaná
Patrik Remiáš – Péder – G. Poloma
Jakub Rochl, Ján Rochl, Patrik Bene, Adrián Krága, Adam Rochl, Tomáš Kandalík, Adrián Palečko, Marcel Čipka – Štítnik – G. Poloma
Miloš Gallo ml. – G. Poloma – Haniska
Marek Kováč – G. Poloma – V. Slaná
Michal Fecko – G. Poloma - FC Seefeld
Radoslav Kuzma – Honce – Krh. Podhradie
Krištof Zubricky – Rožňava – Krh. Podhradie
Maroš Almáši ml. – Moldava – Krh. Podhradie
Tibor Kardoš – Lipovník - Krh. Podhradie
Gabriel Lázar – Krh. Podhradie – Lipovník
Attila Prónyai – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Gabriel Demjén - Krh. Podhradie – G. Hôrka
Štefan Dorkin – Rož. Bystré - Krh. Podhradie
Ivan Bošela – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Ronald Štefan – Krh. Podhradie – Rudná
Ondrej Šomšák, Michal Tóth – Krh. Podhradie – Pača
László Csakó – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Gabriel Lázar – Krh. Podhradie – Jablonov
Marek Laurinc, Matej Oravec – Dobšiná – V. Slaná
Marek Barnák, Július Strelka – Dobšiná – Dedinky
Bohuslav Rupp, Dušan Ondrejčík – Dobšiná – Vlachovo
Ján Betík, Attila Bodnár – Ózdi FC – G. Hôrka
Róbert Ferdinand, Norbert Kövesdi – G. Hôrka – D. Ves
Gabriel Kováč – Gemerská Ves – G. Hôrka
Štefan Bodnár – Krh. D. Lúka – G. Hôrka
Zoltán Vrškový – Gemer – G. Hôrka
Attila Jankóšik – Tornaľa – G. Hôrka
Róbert Ferdinand – D. Ves – G. Hôrka
Ondrej Skokan – Krh. D. Lúka – G. Hôrka
Roland Klinko – G. Hôrka - Krh. D. Lúka
Jozef Kovács – Král – G. Hôrka
Péter Levente Bacso - Alsózsolca KSC – G. Hôrka
Attila Lipták – Alsózsolca KSC – G. Hôrka
Ladislav Varga – Kružná – Betliar
Ľubomír Kasper – Betliar – Lipovník
Ladislav Lörinc – Betliar - Rož. Bystré
Dušan Béreš – Moldava – Betliar
Ján Hažer – Trstené – Betliar
Ján Benedikty – Betliar – V. Slaná
Rudolf Filipovič – K. Olšany – Betliar
Ladislav Eliáš – KAC Jednota Košice – Betliar
Slavomír Angyal – Dynamo DPMK Košice – Betliar
Jakub Bodis – Malá Ida – Betliar
Lukáš Fabian – Honce – Betliar
Ľubomír Šofranko – Kovstav – Betliar
Ladislav Lörinc – Betliar – Rakovnica
Ivan Tököly – Dedinky – Betliar
Zaujímavosti
Krh. Dlhá Lúka – Lipovník 10:1
Drnava – Rož. Bystré 7:0
Dedinky – Rož. Bystré 0:7
Vyšná Slaná – Honce 8:1
Ďurkov – Dobšiná 7:1
Dlhá Ves – Vlachovo 9:0
Kokšov Bakša - Betliar 5:0 (2:0), Hostia vycestovali bez možnosti striedania. ČK: Vávra (64. kopnutie súpera v prerušenej hre). Druhý polčas hrali hostia iba 24. min. a potom zišli z ihriska.
Dlhá Ves – Vlachovo 9:0
Krh. Dlhá Lúka – Dedinky 6:0
Lipovník – Vyšná Slaná 7:0
Vlachovo – Drnava 1:8
Geča – Krh. Podhradie 6:1
Gem. Hôrka "B" – Čoltovo 14:1
Drnava – Bohúňovo 7:0
Rudná – Rož. Bystré 7:2
Plešivec – Ml. Brzotín 3:0, v 18 min. nedohrané pre pokles hráčov hostí pod 7
Betliar – Geča 2:7 (1:3), domáci nastúpili desiati.
Čečejovce – G. Poloma 7:2
Ťahanovce – Betliar 11:1
G. Poloma – Betliar 7:1
Geča – G. Poloma 6:0
Krh. Podhradie – Betliar 8:0
Betliar – Ťahanovce 1:11
Rýchly gól – v 3. minúte Roman Kolesár proti Joviciam
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12854/komentujeme-futbalovu-historiu-obfz-roznava-18-cast-sezona-2014-2015#sigProGalleriab9f858017e

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-