V 6. lige K – G bol nováčikom Betliar. Gemerská Poloma, Gemerská Hôrka, Dobšiná a Krh. Podhradie sa v minulom ročníku udržali. Krh. Podhradie odohralo dva prípravné zápasy s Turňou a zúčastnilo sa turnaja v Čečejovciach. V rámci zimnej prípravy Betliar odohral prípravné zápasy s Čečejovcami a Boršou. Gemerská Poloma po jeseni zimovala na 4. mieste s jednobodovou stratou na 1. miesto, Krh. Podhradie bolo šieste, Gemerská Hôrka deviata, Dobšiná trinásta a Betliar dvanásty. Celkovo skončila G. Poloma prvá, Krh. Podhradie tretie, G. Hôrka ôsma, jedenásty Betliar a dvanásta Dobšiná. Zaujímavosťou bolo, že V. Opátske B sa po jesennej časti odhlásilo.
V 1. triede sa víťazom stala Rudná, postup do vyššej súťaže však odmietla. Na poslednej priečke skončili Slavošovce.
V 2. triede bol víťazom Lipovník keď získal kvalitných hráčov (Kasper, Kerekeš, Hajdúk, Lázar), druhá Pača však získala iba o tri body menej. V tejto súťaži skončil posledný Ml. Brzotín. Zaujímavosťou bolo odhlásenie Kečova a FK Brzotín. Naviac Čoltovo bolo vylúčené zo súťaže.
Niektoré prestupy a hosťovania:
Jakub Drenko – Rožňava – Honce
Michal Gere – Rožňava – Sp. Vlachy
Dominik Kakalejčík – G. Poloma – Rožňava
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Pavol Gere – Rožňava – G. Poloma
Peter Breuer, Tomáš Hajdúk, Roland Madarázs – Rožňava – Krh. Podhradie
Dávid Motyka – Kovstav – Rožňava
Michael Boroš – Rožňava – G. Poloma
Ján Gelda – Rožňava – N. Slaná
Maroš Almáši – Moldava – Rožňava
Slavomír Urbaník – Revúca – Rožňava
Matej Gelda – Rožňava – Drnava
Róbert Motyka – Rožňava – Lipovník
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Róbert Smrek – Podbrezová – Rožňava
Peter Štyvar – Trenčín – Rožňava
Filip Kovács – Rožňava – Moldava
Ondrej Skokan – Krh. Dlhá Lúka – Rožňava
Peter Repel – Rožňava – Dedinky
Michal Muszka – Rožňava – Krh. Podhradie
Alexander Péter – Kalša – Rožňava
Lukáš Fafrák – Rožňava – Honce
Róbert Motyka – Rožňava – Krh. Dlhá Lúka
Ivan Lörinc – Lipovník – Betliar
Miroslav Demeter – Trstené – Betliar
Erik Herchl – Slavošovce – Betliar
Ladislav Varga – Kružná – Betliar
Fahrudin Aličkovič – Turany – Betliar
Tomáš Handlovič – V. Folkmar – Betliar
Milan Hajdúk, Ľubomír Kasper – Betliar – Lipovník
Miloš Schvarz, Kamil Ivanko – Betliar – N. Slaná
Ľuboslav Ivančo – Betliar – Kružná
Ľubomír Orabinec – Betliar – Štítnik
Ján Gonos – Betliar – Rož. Bystré
Miloš Gallo ml. – G. Poloma – Moldava
Tomáš Novek – Krh. Podhradie – G. Poloma
Boris Milko – Lipovník – G. Poloma
Jozef Gunár – G. Poloma – Štítnik
Štefan Tomášik – N. Slaná – G. Poloma
Štefan Murza – G. Poloma – Rudná
Roman Die – G. Poloma – N. Slaná
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – G. Poloma
Daniel Grác – V. Opátske – G. Poloma
Miroslav Maťo – G. Poloma – N. Slaná
Libor Urban, Ján Galata – G. Poloma – Vlachovo
Roman Die – G. Poloma – Rudná
Bohuslav Rupp – Dobšiná – G. Poloma
Attila Gergely – Drnava – G. Poloma
Matúš Poliak – Dedinky – Dobšiná
Gejza Valentko – Dobšiná – N. Slaná
Jozef Barnák, Matúš Gallo – Dobšiná – V. Slaná
Stanislav Grančák – Dobšiná – Dedinky
Roman Bubenčík – Dobšiná – Pača
Tibor Kardoš – Lipovník – Krh. Podhradie
Patrik Smädo – Krh. Podhradie – Lipovník
Gabriel Lázar – Krh. Podhradie – Lipovník
Gabriel Demjén – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Zoran Zdechovan – Štítnik – Krh. Podhradie
Tomáš Galajda – Krásna – Krh. Podhradie
Ivan Bošela – Krh. Podhradie – Krh. Dlhá Lúka
Norbert Kövesdi, Miroslav Lörinc – G. Hôrka – D. Ves
Tomáš Lörincz – Kečovo – G. Hôrka
Gabriel Kováč, Vojtech Lázok – G. Ves – G. Hôrka
Patrik Mičinský, Kristián Segyo, Tomáš Novák – D. Ves – G. Hôrka
Roland Klinko – G. Hôrka – Krh. D. Lúka
Ákos Lippai – Diosgyör – G. Hôrka



Z a u j í m a v o s t i:
Štítnik – Vlachovo 8:0 nedohrané (hostia nastúpili len ôsmi, v druhom polčase pokles počtu hráčov hostí pod sedem)
Csobádi meškal, ale aj skóroval
Pača - Kr. Dl. Lúka B 3:1 (2:1), G: Gulykáš, Adam, R. Žiga - R. Csobádi
Hostia nemali brankára a tak šiel do brány hráč z poľa. V 15. min. sa zranil Klárik a nemal ho kto striedať. Po polhodine hry došiel na zápas meškajúci R. Csobádi a dokonca zaznamenal aj čestný úspech.
Drnava dohrávala v dvojnásobnom oslabení
Rudná - Drnava 2:2 (1:1), G: Čapó, Šimon - Rencsok 2, ČK: Michal Maliňák (Drnava 73. min. UR), Róbert Dókuš (Drnava 78. min. po 2 ŽK)
Ml. Brzotín - Nižná Slaná 1:0 (1:0), G: O. Vavrek, nedohrané (v 60. min. pokles hráčov hostí pod sedem, pricestovali desiati.)
Dobšiná - Ťahanovce 2:4 (1:2), Góly za Dobšinú: F. Fabián, J. Barnák, ČK: Grančák (36. min. oplácanie), Rupp (58. min. HNS urážka AR) - ČK: D. Koľvek (36. min. kopnutie súpera bez lopty)
Dedinky - Rudná 3:4 (2:4), G: Novák, Franko, Majerčák (z 11 m) - Čapó, Šimon (z 11 m), Vysoký (z 11 m), Konček, ČK: P. Revay (Dedinky 18. min. ruka v pú), Tököly st. (Dedinky po 2ŽK 73. min.) - O. Sanisló (17. min. Rudná ruka v pú)
Gemerská Poloma nedostatočne zabezpečila dopravu na zápas do M. Idy. Na zápas tak necestovali všetci hráči a ani členovia realizačného tímu.
Pripravil: Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-