V 6. lige K – G bol nováčikom Betliar. Gemerská Poloma, Gemerská Hôrka, Dobšiná a Krh. Podhradie sa v minulom ročníku udržali. Krh. Podhradie odohralo dva prípravné zápasy s Turňou a zúčastnilo sa turnaja v Čečejovciach. V rámci zimnej prípravy Betliar odohral prípravné zápasy s Čečejovcami a Boršou. Gemerská Poloma po jeseni zimovala na 4. mieste s jednobodovou stratou na 1. miesto, Krh. Podhradie bolo šieste, Gemerská Hôrka deviata, Dobšiná trinásta a Betliar dvanásty. Celkovo skončila G. Poloma prvá, Krh. Podhradie tretie, G. Hôrka ôsma, jedenásty Betliar a dvanásta Dobšiná. Zaujímavosťou bolo, že V. Opátske B sa po jesennej časti odhlásilo.
V 1. triede sa víťazom stala Rudná, postup do vyššej súťaže však odmietla. Na poslednej priečke skončili Slavošovce.
V 2. triede bol víťazom Lipovník keď získal kvalitných hráčov (Kasper, Kerekeš, Hajdúk, Lázar), druhá Pača však získala iba o tri body menej. V tejto súťaži skončil posledný Ml. Brzotín. Zaujímavosťou bolo odhlásenie Kečova a FK Brzotín. Naviac Čoltovo bolo vylúčené zo súťaže.
Niektoré prestupy a hosťovania:
Jakub Drenko – Rožňava – Honce
Michal Gere – Rožňava – Sp. Vlachy
Dominik Kakalejčík – G. Poloma – Rožňava
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Pavol Gere – Rožňava – G. Poloma
Peter Breuer, Tomáš Hajdúk, Roland Madarázs – Rožňava – Krh. Podhradie
Dávid Motyka – Kovstav – Rožňava
Michael Boroš – Rožňava – G. Poloma
Ján Gelda – Rožňava – N. Slaná
Maroš Almáši – Moldava – Rožňava
Slavomír Urbaník – Revúca – Rožňava
Matej Gelda – Rožňava – Drnava
Róbert Motyka – Rožňava – Lipovník
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Róbert Smrek – Podbrezová – Rožňava
Peter Štyvar – Trenčín – Rožňava
Filip Kovács – Rožňava – Moldava
Ondrej Skokan – Krh. Dlhá Lúka – Rožňava
Peter Repel – Rožňava – Dedinky
Michal Muszka – Rožňava – Krh. Podhradie
Alexander Péter – Kalša – Rožňava
Lukáš Fafrák – Rožňava – Honce
Róbert Motyka – Rožňava – Krh. Dlhá Lúka
Ivan Lörinc – Lipovník – Betliar
Miroslav Demeter – Trstené – Betliar
Erik Herchl – Slavošovce – Betliar
Ladislav Varga – Kružná – Betliar
Fahrudin Aličkovič – Turany – Betliar
Tomáš Handlovič – V. Folkmar – Betliar
Milan Hajdúk, Ľubomír Kasper – Betliar – Lipovník
Miloš Schvarz, Kamil Ivanko – Betliar – N. Slaná
Ľuboslav Ivančo – Betliar – Kružná
Ľubomír Orabinec – Betliar – Štítnik
Ján Gonos – Betliar – Rož. Bystré
Miloš Gallo ml. – G. Poloma – Moldava
Tomáš Novek – Krh. Podhradie – G. Poloma
Boris Milko – Lipovník – G. Poloma
Jozef Gunár – G. Poloma – Štítnik
Štefan Tomášik – N. Slaná – G. Poloma
Štefan Murza – G. Poloma – Rudná
Roman Die – G. Poloma – N. Slaná
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – G. Poloma
Daniel Grác – V. Opátske – G. Poloma
Miroslav Maťo – G. Poloma – N. Slaná
Libor Urban, Ján Galata – G. Poloma – Vlachovo
Roman Die – G. Poloma – Rudná
Bohuslav Rupp – Dobšiná – G. Poloma
Attila Gergely – Drnava – G. Poloma
Matúš Poliak – Dedinky – Dobšiná
Gejza Valentko – Dobšiná – N. Slaná
Jozef Barnák, Matúš Gallo – Dobšiná – V. Slaná
Stanislav Grančák – Dobšiná – Dedinky
Roman Bubenčík – Dobšiná – Pača
Tibor Kardoš – Lipovník – Krh. Podhradie
Patrik Smädo – Krh. Podhradie – Lipovník
Gabriel Lázar – Krh. Podhradie – Lipovník
Gabriel Demjén – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Zoran Zdechovan – Štítnik – Krh. Podhradie
Tomáš Galajda – Krásna – Krh. Podhradie
Ivan Bošela – Krh. Podhradie – Krh. Dlhá Lúka
Norbert Kövesdi, Miroslav Lörinc – G. Hôrka – D. Ves
Tomáš Lörincz – Kečovo – G. Hôrka
Gabriel Kováč, Vojtech Lázok – G. Ves – G. Hôrka
Patrik Mičinský, Kristián Segyo, Tomáš Novák – D. Ves – G. Hôrka
Roland Klinko – G. Hôrka – Krh. D. Lúka
Ákos Lippai – Diosgyör – G. Hôrka



Z a u j í m a v o s t i:
Štítnik – Vlachovo 8:0 nedohrané (hostia nastúpili len ôsmi, v druhom polčase pokles počtu hráčov hostí pod sedem)
Csobádi meškal, ale aj skóroval
Pača - Kr. Dl. Lúka B 3:1 (2:1), G: Gulykáš, Adam, R. Žiga - R. Csobádi
Hostia nemali brankára a tak šiel do brány hráč z poľa. V 15. min. sa zranil Klárik a nemal ho kto striedať. Po polhodine hry došiel na zápas meškajúci R. Csobádi a dokonca zaznamenal aj čestný úspech.
Drnava dohrávala v dvojnásobnom oslabení
Rudná - Drnava 2:2 (1:1), G: Čapó, Šimon - Rencsok 2, ČK: Michal Maliňák (Drnava 73. min. UR), Róbert Dókuš (Drnava 78. min. po 2 ŽK)
Ml. Brzotín - Nižná Slaná 1:0 (1:0), G: O. Vavrek, nedohrané (v 60. min. pokles hráčov hostí pod sedem, pricestovali desiati.)
Dobšiná - Ťahanovce 2:4 (1:2), Góly za Dobšinú: F. Fabián, J. Barnák, ČK: Grančák (36. min. oplácanie), Rupp (58. min. HNS urážka AR) - ČK: D. Koľvek (36. min. kopnutie súpera bez lopty)
Dedinky - Rudná 3:4 (2:4), G: Novák, Franko, Majerčák (z 11 m) - Čapó, Šimon (z 11 m), Vysoký (z 11 m), Konček, ČK: P. Revay (Dedinky 18. min. ruka v pú), Tököly st. (Dedinky po 2ŽK 73. min.) - O. Sanisló (17. min. Rudná ruka v pú)
Gemerská Poloma nedostatočne zabezpečila dopravu na zápas do M. Idy. Na zápas tak necestovali všetci hráči a ani členovia realizačného tímu.
Pripravil: Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-