Komentár
MFK Rožňava vyhrala IV. ligu – JUH o bod pred Krompachmi, zo súťaže odstúpila Moldava. Najvyššiu výhru na jeseň zaznamenala v Parchovanoch 1:8, doma deklasovala Veľké Kapušany 6:0. Prehrala v Krompachoch a Kalši. Na jar zaváhala v Sobranciach (0:0), ale Veľký Folkmar zdolala 14:0. V ostatných zápasoch bodovala naplno. Zaujímavý výsledok bol aj s Parchovanmi 10:0.
Krásnohorské Podhradie skončilo na 12. mieste. Na jar deklasovalo Veľký Folkmar 8:0, ale prehralo v Geči a v Rudňanoch 1:7 či vo Veľkom Folkmare na jeseň 1:6. Na druhej strane Rudňanom vrátilo prehru po výsledku 5:0.
MFK Dobšiná skončila trinásta, Gemerská Hôrka dvanásta. Gemerská Hôrka získala doma 19 bodov kým MFK Dobšiná len 16 bodov. Vonku bola lepšia MFK Dobšiná, keď získala o dva body viac ako Gemerská Hôrka.
Gemerská Hôrka doma stratila body po remízach s Popročom, Sláviou TU, Košickou Novou Vsou a Malou Idou, prehrách so Sokoľanmi, Kechnecom a Perínom. Na druhej strane napríklad uhrala remízu v Kokšove-Bakši.
MFK Dobšiná zaznamenala aj vysoké prehry so Sokoľanmi a Popročom (dvakrát 7:0) a Malou Idou 5:0. Na druhej strane zdolala Perín 5:1 a Turňu 7:0. Doma prehrala napríklad s Kechnecom, Sokoľanmi, Popročom a Malou Idou.
V 1. triede sa víťazom stala Krásnohorská Dlhá Lúka o bod pred Vyšnou Slanou. Pred začiatkom súťaže sa odhlásila Nižná Slaná a v priebehu súťaže Vlachovo. V Nižnej Slanej išlo o problém s nedostatkom hráčov, keď hráči z Gemerskej Polomy sa vrátili do G. Polomy, ale do ŠK Polom. O tom však funkcionári vedeli v priebehu jarnej časti, keď ich o tom informoval budúci tréner ŠK Polom. Naviac niektorí domáci hráči boli pracovne v zahraničí.
Z absencií hráčov Nižnej Slanej počas jari 2016: 0: Nemec, Keršák, Olexa, Valko, 1: Prónai, Gelda, Karas, Lipták, 2: Bodnár, 3: S. Slovák, Kašai, Schvarz, 4: Maťo, 5: Mihalík, 9: Urban, 10: Ján Junger, 11: Janco, Kuchta.
Betliar skončil štvrtý. Najslabším celkom bol FK Hrhov so ziskom desať bodov. Najlepším mužstvom doma bola Vyšná Slaná, keď všetky zápasy vyhrala.
Od 2. triedy začínal nový ŠK Polom Gemerská Poloma, ktorý vznikol v roku 2016. Umiestnil sa v strede tabuľky, posledný bol Ml. Brzotín s 10 bodmi. Na prvých dvoch kluboch skončili kluby zo Štítnika, tretí bol Lipovník.
Vedenie MFK Dobšiná v ročníku: predseda: Jaroslav Hutník, podpredseda: Peter Poliak, tajomník a vedúci mužstva: Michal Laurinc, členovia: Peter Fabian, Viliam Husár, pokladníčka: Liptáková, hospodár: Mária Rinčová
Zaujímavé výsledky
- 1. trieda
Drnava – Honce 5:4
Kružná – Rožňavské Bystré 2:6
Drnava – Rudná 3:7
Honce – Hrhov 6:4
Hrhov – Vyšná Slaná 2:5
Rožňavské Bystré – Hrhov 9:0
Krásnohorská Dlhá Lúka – Honce 9:2
Dlhá Ves – Jablonov 7:1
Jablonov – Honce 6:3
Honce – Rudná 5:4
Dlhá Ves – Honce 5:3
Kružná – Hrhov 5:0
Rožňavské Bystré – Betliar 5:3
Rudná – Krásnohorská Dlhá Lúka 1:6
Honce – Krásnohorská Dlhá Lúka 2:7
Rudná – Jablonov 5:1
Drnava – Hrhov 12:1
Krásnohorská Dlhá Lúka – Dlhá Ves 6:3
Krásnohorská Dlhá Lúka – Hrhov 6:1
Drnava – Krásnohorská Dlhá Lúka 4:6
Jablonov – Hrhov 5:2
Rožňavské Bystré – Honce 8:2
Krásnohorská Dlhá Lúka – Jablonov 6:2
- 2. trieda
FK Baník Štítnik – Čoltovo 18:0
Jovice – ŠK Baník Štítnik 3:8
ŠK Baník Štítnik – Čoltovo 11:0
FK Baník Štítnik – Rakovnica 9:0
Jovice – Ml. Brzotín 11:1
Rakovnica – Ml. Brzotín 15:0
Ml. Brzotín – ŠK Baník Štítnik 1:11
Jovice – Čoltovo 14:0
FK Baník Štítnik – Ml. Brzotín 26:0
FK Baník Štítnik – Pača 10:0
FK Baník Štítnik – ŠK Polom 8:1
ŠK Baník Štítnik – Ml. Brzotín 8:0
FK Baník Štítnik – Jovice 11:0
Ml. Brzotín – FK Baník Štítnik 0:9
Zaujímavosti
- Zmenili domáce prostredie
FK Gemerská Hôrka hrávala zápasy jarnej časti na ihrisku v Gemerskej Polome z dôvodu rekonštrukcie ihriska.
- Fair play neplatí
V zápase Dobšiná – Turňa hostia nevrátili domácim loptu, ale naopak založili útočnú akciu a takmer skórovali.
- Voľný vstup
Funkcionári Krh. Podhradia umožnili bezplatný vstup na zápas Krh. Podhradie – Parchovany.
- Rozhodca zle vyplnil zápis
Jedná sa o zápas Lipovník – Jovice, zápas skončil 3:3, avšak rozhodca do zápisu uviedol 3:2, opravil ho až v pondelok.
- V Brzotíne nemali elektronický zápis
Povinnosť elektronického zápisu je od roku 2013. Brzotín ho nezabezpečil na zápas Brzotín – ŠK Polom G. Poloma, a tak dostal pokutu.
- Hráč z poľa v bráne
V Bohúňove absentovali obaja brankári, a tak do brány išiel Adrián Szaniszló. V Kružnej bol brankárom hráč Michal Ruszó, v Rudnej zase Branislav Kurian či Zlatko Lörinc.
- Nedostatok hráčov
Mladosť Brzotín na zápasy vonku cestoval viackrát len s 10 hráčmi. Piatoligová Dobšiná však na zápas do Kechneca ani nevycestovala pre nedostatok hráčov.
Niektoré prestupy a hosťovania
Andrej Vaško, Martin Pollák, Dominik Gere – Rožňava – Krh. Podhradie
Ákos Lippai – G. Hôrka – Rožňava
Adrián Krak, Tomáš Hajdúk – Krh. Podhradie – Rožňava
Peter Husár – Dobšiná – Rožňava
Matej Gelda – Rožňava – Dobšiná
Dominik Gere – Rožňava – G. Hôrka
Gejza Pulen – Sp. Vlachy – Rožňava
Štefan Mišina – Rožňava – Dobšiná
Richard Kardos, Zsolt Ištók – G. Hôrka – Rožňava
Ákos Lippai – Rožňava – Tállya Köszegi SE
Ivan Petruk, Vitalij Babik, Miloš Gallo ml. – Veľký Horeš – Rožňava
Marcel Laven, Marcel Roth – Rožňava – G. Hôrka
Július Benedik – G. Poloma – Krh. Podhradie
Marián Manko – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Dávid Vozár – Drnava – Krh. Podhradie
Marek Galajda – Krh. Podhradie – Rudná
Juraj Jurínyi – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Tomáš Galajda – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Michal Tóth – Krh. Podhradie – Pača
Attila Prónyai – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Zoran Zdechovan – Krh. Podhradie – Baník Štítnik
Zsolt Ištók – G. Hôrka – Vyšné Opátske
Ondrej Siman – Jelšava – G. Hôrka
Róbert Ferdinand – D. Ves – G. Hôrka
Boris Vysoký – Vlachovo – G. Hôrka
Vladimír Zsóri, Norbert Kövesdi – G. Hôrka – D. Ves
Roland Madarász – Rudná – G. Hôrka
Gergö Jonáš – G. Hôrka – Tornaľa
Ondrej Skokan – G. Hôrka – Smolník
Tibor Kardoš – Turňa – G. Hôrka
Dávid Betík – Tornaľa – G. Hôrka
Ján Betík – G. Hôrka – Tornaľa
Lukáš Hruška – KAC Jednota Košice – G. Hôrka
Ádám Iboš – R. Sobota – G. Hôrka
Ákos Gyurán – Gemer – G. Hôrka
Jozef Kovács, Zoltán Farkaš – Král – G. Hôrka
Roman Medvec – G. Hôrka – Smolník
Gabriel Asztalos - STC Futball Kft. – G. Hôrka
Štefan Potočný – Dobšiná – Vlachovo
Peter Revay, Miroslav Majerčák – Dedinky – Dobšiná
Marek Laurinc, Vladimír Balúch – Dobšiná – Vyšná Slaná
Marek Dovčík – A. S. Cannes – Dobšiná
Ján Gelda – Nižná Slaná – Dobšiná
Ján Rochl, Jakub Rochl – Dobšiná – ŠK Baník Štítnik
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-