Komentár
MFK Rožňava sa v konečnej tabuľke umiestnila na 8. priečke, pričom po jeseni bola siedma. Na jeseň stratila doma body po prehrách so Stropkovom a Krompachmi, ale vyhrala vo Svite a remizovala vo Vranove, Svidníku či Plavnici. V predohrávke podľahla doma Lipanom 1:2. Na jar posilnili káder dvaja hráči z Tornale. Na jar prehrala s Vyšným Opátskym, remizovala v Sabinove a doma so Svidníkom, vyhrala s FK Sobranecko. V Šarišských Michaľanoch prehrala 5:2.
Nováčik 4. ligy – JUH Krásnohorské Podhradie prehral v 1. kole vysoko s Medzevom. V ďalšom domácom zápase opäť prehral s Mariou Hutou. Vonku bodoval so Sobrancami či V. Kapušanami – remízy. V domácich zápasoch so Sokoľanmi a Strážskym prehral. V ďalšom kole v Petrovciach remizoval. V Čani sa podarilo remizovať 1:1, na druhej strane stratil body po remíze s Kalšou. Na jar zaujali výhry v Strážskom 1:2 a Malej Ide 1:6 či vysoká prehra v poslednom kole v Kalši 7:1. V konečnej tabuľke skončilo Krásnohorské Podhradie na 9. mieste.
V 5. lige K – G nemal ObFZ Rožňava zástupcov, keď Dobšiná a Gemerská Hôrka sa odhlásili.
Favoritmi v boji o prvé miesto v 6. lige boli Vyšná Slaná, Krásnohorská Dlhá Lúka a Drnava, ktorá mala záujem vyhrať súťaž. Mužstvo Vyšnej Slanej doplnili z Dobšinej Adam Gallo a Jerguš Barnák. V kádri bolo viacero skúsených hráčov a mužstvo zaslúžene zimovalo na prvej priečke. Zaujímavosťou je, že v mužstve bol otec a syn (Barnák st., Barnák ml.).
Mužstvo Krásnohorskej Dlhej Lúky získalo skúseného gólmana Koncza z Rožň. Bystrého, Lüka z Krh. Podhradia a iných hráčov z Jovíc. Tentokrát sa mu nedarilo až tak ako v predošlých sezónach.
Drnava stavala na vlastných odchovancoch, z kádra odišiel Rencsok do Krásnohorského Podhradia.
V Betliari, Hrhove, ŠK Baník Štítnik a Dlhej Vsi výrazné zmeny nenastali, kádre ostali bez väčších zmien. Zaujímavosťou v Betliari bolo, že Cirbus a aj Šofranko boli niekedy brankármi, inokedy hrali v poli.
FK Baník Štítnik rozšíril svoj káder o viacerých nových hráčov: Ján Fatľa, Vladimír Kováč, Miroslav Demeter, Asmir Cilovič, Július Benedik, Matej Chochol, v kádri sa stretlo viacero hráčov, ktorí pôsobili v Gemerskej Polome v období, keď pôsobila v V. lige K – G.
Mužstvo Rudnej malo problémy s kádrom, na jeden zo zápasov nevycestovalo. Novým brankárom bol Ján Rabas, ktorý bol v predošlej sezóne na hosťovaní v Rakovnici, výraznou posilou bol Ján Urban z Rožň. Bystrého.
V mužstve Kružnej pôsobili skúsení hráči (Varga, Kamenský, Kerekeš, Demeter, Dókuš), po jeseni bola na 9. priečke.
Z Jablonova odišli kľúčoví hráči z predošlých sezón: Alfonz Viszlay a Martin Fifik. Na druhej strane posilou bol Tibor Kardoš, ktorý v minulosti v tomto klube hrával. V minulosti mal klub problém s postom útočníka, v tejto sezóne Rohaly patril medzi popredných strelcov súťaže.
V Honciach nedošlo k veľkým zmenám, klub posilnil napr. Lipták – Giba a hráči z Jovíc.
V mužstve Rož. Bystrého došlo k zmenám, keď odišli Ján Urban a Csaba Koncz. Problémom bol brankársky post, v poli dostávali šancu aj mladší hráči.
V Bohúňove došlo k zmenám, niektorí hráči odišli do Plešivca a preto bolo potrebné tieto straty nahradiť.
Napokon sa víťazom 6. ligy stal OFK Vyšná Slaná s bilanciou 19 výhier 5 remíz a 0 prehier. Druhý skončil Tatran Betliar so 14 bodovou stratou. FK Baník Štítnik v priebehu jari odstúpil. Posledný skončil Hrhov. Drnava skončila tretia, Krásnohorská Dlhá Lúka piata.
Nováčikom 7. ligy bolo mužstvo Dobšinej B. Klub sa odhlásil z 5. ligy K – G a do 7. ligy bol zaradený dodatočne, rozpis súťaže sa musel prerábať. Rakovnica získala skúseného útočníka Vávru, ktorý bol najlepším strelcom 7. ligy po jeseni. Zároveň bol aj hrajúcim trénerom. Vlachovo sa po odhlásení zo 6. ligy prihlásilo do 7. ligy, do kádra sa nevrátili hráči M. Pitoňák, Valko a Schvarz, ktorí odišli do ŠK Polom, dvojica Hricko a Marciš pôsobila v Betliari. Novými hráčmi Vlachova sa stali Ján Gelda, Štefan Potočný, Lukasz Prodochl, Peter Revay a Boris Vysoký.
ŠK Polom Gemerská Poloma síce získala brankára M. Pitoňáka na jar 2016, ten mal však v niektorých zápasoch absencie. Klub zdedil problém po starom vedení s obsadením postu náhradného brankára. Hráči mali slabú dochádzku na tréningy, oslabenie nastalo aj na poste trénera, keď Karol Kováč pre nezhody s hráčmi už nebol trénerom. Napriek tomu skončil na 4. mieste, pred ním boli Rakovnica, Plešivec a prvá bola MFK Dobšiná B.
Ďalším nováčikom bol FK Plešivec, po dvoch rokoch sa vrátil do futbalového diania. Do kádra sa vrátil aj skúsený hráč Adrián Szaniszló aj niektorí hráči, ktorí pôsobili v iných kluboch, ale všetci sa nevrátili. Mužstvo Pače malo problémy s úzkym kádrom, napokon sa odhlásilo. Lipovník mal smolnú jeseň, viacerí hráči sa zranili, napriek dobrej dochádzke hráčov na tréningy je mužstvo až na 5. priečke. Mužstvo Čoltova bolo po jeseni posledné bez zisku bodu, nakoniec skončilo ôsme.
Niektoré prestupy a hosťovania
Jeseň
Štefan Mišina – Rožňava – Vojany
Dominik Gere, Peter Husár – Rožňava – Kechnec
Zsolt Ištók, Richard Szkokan – G. Hôrka – Rožňava
Marcel Roth, Zoltán Breuer, Jakub Hovorka, Tomáš Revúcky, Adrián Pipoly, Andrej Vaško – Rožňava – Krh. Podhradie
Peter Štyvar – Váhovce – Rožňava
Lukáš Strelka – Rožňava – Smolník
Yevheniy Koretskyy – Vydrany – Rožňava
Alex Pál Svedyuk – Békéscaba 1912 Elöre Futball Zrt. – Rožňava
Oleksandr Kovchar – FC Serednie – Rožňava
Richard Kardos – Rožňava – Devínska Nová Ves
Adrián Krak – Rožňava – Pernek
Maroš Almáši – Krh. Podhradie – Čaňa
Michal Tóth, Štefan Kušnier – Krh. Podhradie – Pača
Roland Madarász, Adrián Hanzlík – Rudná – Krh. Podhradie
Attila Prónyai – Krh. Podhradie – Malá Ida
László Csakó – Krh. Podhradie – Jablonov
Roderik Šoltés – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Patrik Smädo – Krh. Podhradie – ŠK Polom
Tibor Kerekeš – Krh. Podhradie – Ražňany
Marek Galajda – Krh. Podhradie – Rudná
Róbert Bartko – Čečejovce – Krh. Podhradie
Július Benedik – Krh. Podhradie – FK Baník Štítnik
Radoslav Kuzma – Krh. Podhradie – Hronec
Juraj Jurínyi – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Jozef Rencsok – Drnava – Krh. Podhradie
Jar
Tomáš Duczman, Dávid Duczman – Tornaľa – Rožňava
Miloš Gallo ml. – Rožňava – Medzev
Alex Pál Svedyuk – Rožňava – Cigánd
Filip Kovács – Rožňava – Tállya Köszeg
Oleksandr Kovchar – Rožňava – Žarnovica
Dominik Gere – Rožňava – Honce
Marek Ogurčák – Rožňava – Dobšiná
Radoslav Kuzma – Krh. Podhradie – Hronec
Dominik Beke – G. Hôrka – Krh. Podhradie
Tomáš Galajda – Krh. Podhradie – Lokomotíva Košice
Marián Manko – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Róbert Ulbrik – Krh. Podhradie – Rudná
Adrián Krága – ŠK Baník Štítnik – Krh. Podhradie
Niektorí rozhodcovia v ročníku: Gallík, Martinko, R. Drenko, L. Gyenes, Šimčák, Farkaš, Molnár, Martinko, Mikulec, Uharček, R. Farkaš, Raši, T. Gyenes, Iglai, Ször, D. Poťmák, Šalamon, J. Gyenes, Marton, Nemčko.
Zaujímavé výsledky 6. ligy: Rudná – ŠK Baník Štítnik 4:4, Dlhá Ves – Rudná 7:1, Hrhov – Honce 3:7, Krh. D. Lúka – Jablonov 6:0, Honce – Drnava 1:7, Rožňavské Bystré – Hrhov 8:1, Rudná – Bohúňovo 6:0, V. Slaná – Rožňavské Bystré 8:2, Hrhov – Rudná 2:7, Betliar – Hrhov 10:0, Rudná – Drnava 7:1, Jablonov – Bohúňovo 5:3, Betliar – ŠK Baník Štítnik 6:0, ŠK Baník Štítnik – Rudná 1:7, V. Slaná – Rudná 8:1, Drnava – Honce 10:2, Rudná – Jablonov 8:1, Rudná – Honce 16:2, Rožňavské Bystré – V. Slaná 0:7, Rudná – Hrhov 9:0, Honce – ŠK Baník Štítnik 3:7, Dlhá Ves – Honce 7:2, Rožňavské Bystré – Jablonov 7:1, Honce – V. Slaná 1:9, Dlhá Ves – Hrhov 9:1
Zaujímavé výsledky 7. ligy: Dobšiná B – Ml. Brzotín 20:0, ŠK Polom – Krh. Podhradie B 7:1, Dobšiná B – Čoltovo 11:1, Ml. Brzotín – Krh. Podhradie B 6:5, Rakovnica – Vlachovo 8:3, Plešivec – Ml. Brzotín 15:0, Plešivec – Čoltovo 10:1, Lipovník – Ml. Brzotín 6:0, ŠK Polom – Čoltovo 9:0, Vlachovo – Krh. Podhradie B 7:4, Rakovnica – Ml. Brzotín 10:2 , Ml. Brzotín – Čoltovo 10:0, Krh. Podhradie B – Ml. Brzotín 9:0, Krh. Podhradie B – Čoltovo 11:1, ŠK Polom – Ml. Brzotín 10:1, Ml. Brzotín – Lipovník 0:12.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12874/komentujeme-futbalovu-historiu-obfz-roznava-21-cast-sezona-2017-2018#sigProGalleriacfd0b2449f

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-