Od autora Štefana Tótha sa objavil v Aktualitách príspevok pod titulkom: V najbližších dňoch sa rozhodne, či sa bude hrať pod ikonickým hradom. Pretože príspevok odhľahúje súčasné dianie v tomto hornogemerskm klube s bohatou futbalovou históriou, uverejňujeme ho celý.
"Vyzerá to tak, že sympatický futbalový areál na kraji lesa pod ikonickým hradom Krásna Hôrka sa stratí z regionálnej mapy Východoslovenského futbalového zväzu. FK Krásnohorské Podhradie už počas zimy avizoval určité problémy a tie prepukli od začiatku jari. Mužstvo nevycestovalo na úvodý duel V. ligy juh na ihrisko AFK Topoľany.
„Zišlo sa iba šesť hráčov, ja by som bol siedmy,” vysvetlil príčinu nevycestovania na Zemplín člen vedenia FK Krásnohorské Podhradie Štefan Kún a dodáva: „Ja som ešte tá generácia, pre ktorú by táto situácia bola hanbou, no dnes už nič nie je hanba. Chlapcom vysvetľujem, že ak sa odhlásime, spadneme do najnižšej okresnej súťaže. Všetkým je to úplne jedno.”
V pondelok popoludní mali funkcionári klubu spoločné sedenie. Téma bola jasná: pokračovať alebo skončiť a rozpustiť mužstvo. Pondelok bol posledným dňom prestupového obdobia. „Rokovanie sme mali, no tí, čo mali pomôcť, sa na ňom vzdali funkcií. Zostali sme iba tí, ktorí sme v klube celé dlhé roky. Vôbec neviem, čo budeme robiť. Hráči, ktorí chceli odísť, tak sme ich pustili. Pokúsime sa zložiť mužstvo z tých, ktorí zostali. Teda, ak to vôbec bude možné. Na budúci týždeň sa rozhodneme, či odhlásime klub zo súťaže. To však bude krajné riešenie. Je pred nami celý týždeň, tak uvidíme, koho prehovoríme, aby sme aspoň dohrali túto súťaž s hráčmi, ktorých máme k dispozícii. Iné riešenie nie je. Iba pozbierať chlapcov, ktorí síce nemajú požadovanú kvalitu, ale dohráme súťaž, alebo skončíme. Len či má zmysel pokračovať, keďže nás to bude stáť toľko peňazí, ako keby sme odhlásili mužstvo zo súťaže. Tiež musím pozerať aj na obecné peniaze – či ich rozhajdákame, hoci výsledky nebudú žiadne,” zamyslel sa Štefan Kún, ktorý je aj starostom Krásnohorského Podhradia.
Dlhoročného futbalového funkcionára trápi aj fakt, že z tímu odišli aj tí hráči, ktorí sa spikli proti trénerovi Vávrovi. Mužstvo malo veľa prehier a hráči boli nespokojní s trénerom. Povedali, že keď odíde, oni zostanú. Tréner skončil po jeseni a nakoniec odišli už aj hráči… Momentálne je v klube deväť hráčov. „Futbalisti stratili srdce, takže už nemáme prečo robiť futbal. Druhá vec je, že zomrela aj ich vďaka. Za tie roky sme vychovali množstvo hráčov, no na poslednú chvíľu odchádzajú. Radšej idú hrať okresnú súťaž, ako keby sa mali trápiť v V. lige. Opakujem, futbal sa už nehrá so srdcom, ale pre peniaze. Pravda je i tá, že už nikto nemá chuť robiť samotný futbal. Ak totiž niekto zháňa peniaze pre hráčov a tí ani neprídu na tréning, tak aj vedeniu dochádza snaha a trpezlivosť. Načo potom zbytočne mrhať energiou?” položil rečnícku otázku Štefan Kún, ktorého možno čakajú voľnejšie víkendy. „Noví kapitáni nám už všetci poutekali. Ja som starý kapitán, odchádzam z lode posledný,” dodal.
IV. LIGA VÝCHOD
18. kolo: Medzilaborce – Čaňa 2:2, Záhradné – Rožňava 0:0, Raslavice – Kechnec 3:2, Veľký Šariš – Gerlachov 2:0, Pavlovce n/U – Sabinov 1:0, Rudňany – Ľubotice 0:2, Sobrance – Kežmarok 0:2.
19. kolo: Ľubotice – Sobrance 2:0, Veľký Šariš – Záhradné 2:2, Čaňa – Raslavice 1:1, Sabinov – Rudňany 2:0, Kechnec – Pavlovce n/U 6:0, Gerlachov – Medzilaborce 1:0, Medzev – Rožňava 4:0.
| 1. | MFK Spartak Medzev | 18 | 16 | 1 | 1 | 64:9 | 49 |
| 2. | 1.MFK Kežmarok | 18 | 12 | 4 | 2 | 43:13 | 40 |
| 3. | MFK Slovan Sabinov | 19 | 11 | 2 | 6 | 41:24 | 35 |
| 4. | OFK Raslavice | 19 | 8 | 9 | 2 | 36:24 | 33 |
| 5. | FK Gerlachov | 19 | 10 | 3 | 6 | 40:27 | 33 |
| 6. | MFK Rožňava | 19 | 10 | 2 | 7 | 39:31 | 32 |
| 7. | FK Čaňa | 19 | 9 | 4 | 6 | 39:34 | 31 |
| 8. | ŠK Záhradné | 19 | 8 | 3 | 8 | 26:19 | 27 |
| 9. | FK Sobrance | 19 | 7 | 3 | 9 | 30:37 | 24 |
| 10. | TJ Sokol Ľubotice | 19 | 6 | 6 | 7 | 23:30 | 24 |
| 11. | FC Pivovar Šariš Veľký Šariš | 19 | 7 | 3 | 9 | 26:52 | 24 |
| 12. | FK Kechnec | 19 | 7 | 1 | 11 | 42:43 | 22 |
| 13. | OŠK Pavlovce nad Uhom | 19 | 5 | 4 | 10 | 26:40 | 19 |
| 14. | OŠK Rudňany | 19 | 3 | 4 | 12 | 19:51 | 13 |
| 15. | 1.FK Svidník | 17 | 3 | 1 | 13 | 17:48 | 10 |
| 16. | MŠK Spartak Medzilaborce | 19 | 1 | 4 | 14 | 24:53 | 7 |
|
V. LIGA JUH 15.kolo: Ťahanovce - Nacina Ves 4:2, Malá Ida - Dvorníky-Včeláre 2:3, Vojčice - Veľaty 3:2, Geča - Budkovce 1:1, Borša - Malý Horeš 0:0, Gelnica - Seňa 2:2, 14. kolo: Nacina Ves - Malá Ida 0:4, Vojčice - Borša 2:2, Malý Horeš - Ťahanovce 0:2, Budkovce - Topoľany 2:0, Krásnohorské Podhradie - Gelnica 0:2, Veľaty - Seňa 0:0, Dvorník-Včeláre - Geča 0:1.
|
Pripravil:
MG od
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-