Komentár
MFK Rožňava sa po ročnom pôsobení v 3. lige – východ pred začiatkom ročníka odhlásila.
Krásnohorské Podhradie stratilo doma body po prehrách – s Medzevom a Sláviou TU, remízy s V. Kapušanmi a Pavlovcami. Vonku prehralo viackrát vysokým rozdielom – napríklad 7:0 či 6:0 v Sokoľanoch a Kalši. Najlepší výsledok dosiahlo, keď doma zdolalo Geču 5:0. Po jeseni sa umiestnilo v tabuľke na 13. mieste. Na jar sa vonku podarilo uhrať remízu v Kechneci, ale na druhej strane domáce prehry s Petrovcami, Čaňou, Kalšou, Topoľanmi a Rudňanmi znamenali pokles v tabuľke na 15. miesto, ktoré na udržanie nestačilo. Dokonca mužstvo na zápas 30. kola do Čičaroviec ani nevycestovalo.
V 6. lige sa víťazom stal OFK Vyšná Slaná pred Rudnou. Tretí bol Betliar, Jablonov pred začiatkom súťaže odstúpil. Posledná skončila Kružná so ziskom 7 bodov. Nováčik z Dobšinej skončil na 12. mieste, iný nováčik z Plešivca jedenásty. V tabuľke doma bol najlepší víťaz súťaže, keď všetky zápasy vyhral, v tabuľke vonku bola najlepšia Rudná. Zaujímavosťou bolo, že počas ročníka ani raz neremizovala.
V 7. lige skončil prvý FK Sokol Pača, druhý skončil FK Baník Rakovnica a tretia Gemerská Hôrka. Posledné bolo Čoltovo, predposledný Ml. Brzotín. V tabuľke doma boli najlepší FK Lipovník a FK Pača, keď 7 zápasov vyhrali a jeden remizovali. Vonku bol najlepší FK Sokol Pača, bez bodu bolo posledné Čoltovo.
Zaujímavé výsledky
6. liga
Kružná – Drnava 0:9, Rož. Bystré – Hrhov 6:0, Betliar – Kružná 8:0, Rudná- Dobšiná 8:1, Kružná – V. Slaná 1:10, V. Slaná – Dlhá Ves 5:0, Drnava – Dobšiná 9:3, Betliar – Dobšiná 8:1, Štítnik – Plešivec 9:3, Krh. Dlhá Lúka – Jablonov 6:2, Dlhá Ves – Rož. Bystré 8:0 , Rudná – Honce 6:2, V. Slaná – Dobšiná 7:2, Kružná – Štítnik 6:1, Krh. Dlhá Lúka – Rož. Bystré 8:0
7. liga
Krh. Podhradie B – Pašková 0:7, Ml. Brzotín – Pača 0:14, Lipovník – Rakovnica 5:3, Pašková – Lipovník 6:4, G. Hôrka – Ml. Brzotín 9:1, Pača – Čoltovo 20:0, Jovice – Krh. Podhradie B 8:1, Krh. Podhradie B – Pača 1:6, G. Hôrka – Čoltovo 13:0
Rozhodcovia okresných súťaží v ročníku
J. Ďuríček, M. Ďuríček, Šimčák, Molnár, A. Farkaš, R. Farkaš, Galík, Martinko, Marton, Schvarz, Klinko, Szilágyi, Uharček, Raši, Poťmák, Nemčko, Mikulec, J. Gyenes, L. Gyenes, T. Gyenes
Delegáti okresných súťaží v ročníku
Béreš, Bobrík, Bodnár, Drenko, Gašpar, Gonos, Maté, Székely, Šmelko, Vysoký, Šalamon, Nagy, Hadar
Výkonný výbor ObFZ Rožňava v ročníku
Predseda - Ján Džubák, členovia: Marek Kuzma, Július Kerekeš, Csaba Jonáš, Ladislav Bernáth, Gejza Čižmár, Slavomír Zubriczky
Niektoré prestupy a hosťovania
FK Krh. Podhradie
Jeseň
Maroš Almáši ml. – Čaňa – Krh. Podhradie
Jozef Rencsok – Drnava – Krh. Podhradie
Róbert Bartko – Čečejovce – Krh. Podhradie
Zoltán Juhász – Krh. Podhradie – Jovice
Marián Manko, Dominik Šimko – Krh. Podhradie – Krh. Dlhá Lúka
Marcel Roth – Krh. Podhradie – Betliar
Tomáš Beke – G. Hôrka – Krh. Podhradie
Miroslav Seman, Richard Kardos – Rožňava – Krh. Podhradie
Tomáš Galajda – Krh. Podhradie – Lokomotíva Košice
Jozef Görgei – Drnava– Krh. Podhradie
Zoran Zdechovan – Slávia TU – Krh. Podhradie
Patrik Köteles – Krh. Podhradie – Pača
Jar
Tibor Kerekeš – Krh. Podhradie – Kendice
Róbert Bartko – Krh. Podhradie – SC Dörfl
Jakub Hovorka – Krh. Podhradie – Lipovník
Lukáš Drobňák – Rožňava – Krh. Podhradie
Ján Salai – Kružná – Krh. Podhradie
Okresné kluby 6. ligy
Roman Kováč – Betliar – Ličartovce
Jozef Korfanta – Rožňava – Betliar
Lukáš Fafrák – Betliar – Pernek
Lukáš Fabian – Rudná – Betliar
Ľubomír Zatroch – Betliar – Honce
Peter Boroš – Betliar – Pača
Gejza Pulen – Rožňava – FC Košice
Tomáš Duczman, Dávid Duczman – Rožňava – Tornaľa
Richard Szkokan – Rožňava – Jesenské
Jaroslav Figúr – Rožňava – Maria Huta
Michal Gere, Pavol Gere, Zsolt Ištók, Vitalij Babik – Rožňava – Slávia TU
Peter Štvyar – Rožňava – Medzev
Oleksandr Kovchar – Rožňava – Žarnovica
Yevhenyi Koretskyy – Rožňava – Vychnivets
Jakub Ďuríček – Rožňava – Nové Sady
Szabolcs Szabó – Dózsa – Sajóvölgye Focisuli SE – Rožňava
Matej Gelda – Rožňava – Velká Býteš
Michael Boroš – Rožňava – Honce
Peter Husár – Rožňava – Perín
Branislav Kuzma – Smolník – Vyšná Slaná
Jerguš Barnák, Matúš Poliak – Dobšiná – Vyšná Slaná
Dušan Kalis, Peter Rogos – Vyšná Slaná – ŠK Polom
Matúš Poliak – Vyšná Slaná – Dobšiná
Stanislav Ogurčák, Peter Revay, Štefan Potočný, Bohuslav Rupp, Ondrej Leskovjanský – Vlachovo – Dobšiná
Milan Ogurčák, Roman Sýkora, Ivan Tököly – Dedinky – Dobšiná
Norbert Adamec – Kružná – Dobšiná
Boris Milko, Miloš Gallo, Dominik Kakalejčík – FK Baník Štítnik – Dobšiná
Stanislav Grančák – Dobšiná – Rakovnica
Lukáš Héger, Patrik Šoltés – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Ľudovít Gyenes – Lipovník – Krh. D. Lúka
Nandor Barczi – Jovice – Krh. D. Lúka
Csaba Koncz – Krh. D. Lúka – Rož. Bystré
Ádám Kardos – Jablonov – Krh. D. Lúka
Denis Zakhar – Drnava – Rudná
Gabriel Józsa – Lipovník – Drnava
Norbert Vozár – Drnava – Lipovník
Róbert Orbán – Drnava – Pača
Štefan Dányi – Drnava – Lipovník
Tibor Kardoš – G. Hôrka – Drnava
Kristián Kovács – Plešivec – Drnava
Zaujímavosti
- DK Trestá FK Plešivec za inzultáciu rozhodcu v stretnutí 19. kola 6. ligy dospelí FK Plešivec – OTJ Honce finančnou pokutou 332 € a zastavením ihriska na 1 súťažné stretnutie, zároveň nariaďuje zvýšiť počet usporiadateľov na domácich zápasoch na 10.
- ŠTK kontumuje stretnutie 12. kola 7. ligy FK Baník Štítnik – ŠK Polom Gemerská Poloma 3:0 kont. za neoprávnený štart hráča hostí. ŠTK dáva do pozornosti DK hráča Dušan Kalis – neoprávnený štart, kapitána domácich Zoltán Fandák, kapitána hostí Miloš Schvarz a vedúceho hostí Ján Šimún – za nedôsledné si plnenie svojich povinností pri konfrontácii.
- DK Trestá ŠK Polom Gemerská Poloma finančnou pokutou 50 € za neoprávnený štart hráča v stretnutí 12. kola 7. ligy dospelí FK Štítnik – G. Poloma podľa čl.53/1 + 10€
- DK Trestá FK Baník Štítnik finančnou pokutou 50 € za nezabezpečenie internetu v stretnutí 12. kola 7. ligy dospelí FK Štítnik – G. Poloma podľa čl.64/1b + 10€ (FK Štítnik)
- DK-102 Trestá pokarhaním Štefana Dorčáka 1017752 + 10€ (G. Poloma)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12888/komentujeme-futbalovu-historiu-obfz-roznava-22-cast-sezona-2018-2019#sigProGalleria5a9bf91edc

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-