IV. liga MR Východ 2. kolo:
MFK Rožňava – PWG Sokol Ľubotice 2:1 (0:1). G: N.O. Joao, P. Gere – T. Štefaník. ŽK: P. Škvareniak, P. Gere – M. Palaj, T. Štefaník, M. Sabol. R: M. Petraššovitš – P. Ličko, M. Kapa, DS: M. Bochnovič. Div.: 200.
Prvý zápas nového ročníka IV. ligy Východ dospelých futbalisti MFFK Rožňava nezačali na domácom ihrisku dobre. S mankom 0:1 hrali od 20. až do 74. minúty. Práve vtedy obrana Ľubotíc zaváhala, malá domov preskočila ich brankára a potom už strelec Rožňavy Joao nemal problém do prázdnej brány hostí vyrovnať stav zápasu na 1:1. Koniec však patril domácim, ktorí gólom kapitána P. Gera vsietili víťazný gól. Zdroj video MFK Rožňava.
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Záhradné – Čaňa 2:1, Kechnec – Gerlachov 0:1, Veľký Šariš – Pavlovce n/U 4:1, Sobrance – Geča 1:0, Rudňany – Medzilaborce 5:0, Kendice – Bardejov 3:2.
TABUĽKA PO 2. KOLE:

VII. liga ObFZ Rožňava – 2. kolo:
V druhom kole 7. ligy okresu Rožňava sa predstavil aj nováčik ročníka 2025-2026 tejto súťaže – futbalisti FK Krásnohorské Podhradie. Treba tiež doplniť, že úspešne, keď na domácom ihrisku si poradili s Hrhovčanmi 5:1. Z prehľadu výsledkov vyplýva, že domáci vyhrali 4 zápasy, hostia 1 a v jednom si súperi podelili body. V tomto kole strelci poslali loptu do sietí brankárov 43-krát, čo je oprotu prvému kolu ďalšie posunutie rekordu. Pričinili sa o to najmä futbalisti Dobšinej, ktorí v Bystrom prekonali brankára domácich 14-krát a neinkasovali ani jeden. Ich skóre po 2. kole je 18:0 a so 6 bodmi sú na čele tabuľky. Po mnohých rokoch stagnácie je to ich najlepšie postavenie. Strelcom kola sa stal Štefan Domik z Vyšnej Slanej, ktorý prekonal brankára Slavošoviec až 5-krát a vedie tak aj tabuľku najlepších strelcov po 2 kolách. V tomto kole rozhodca potrestal dvoch hráčov, ktorí po 2 žltých kartách museli opustiť hraciu plochu. Bez kariet sa hralo iba v Lipovníku. Pozitívny hrací trend sa prejavil aj návštevnosťou fanúšikov a najviac ich zaregistrovali na ihrisku pod krásnohorským hradom – 182.
OFK Vyšná Slaná – TJ Papiereň Slavošovce 8:1 (4:0). G: Š. Domik 5, M. Seman 3, M. Tokarčík – E. Sendrey. ŽK: 0 - 2x M. Jančík. R: M. Šimčák – R. Farkaš, M. Vávrová, DS: O. Vysoký. Div.: 50.
FK Baník Drnava – TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka 2:2 (1:1). G: Z. Bulik, J. Maliňák, (K. Šoltés nepremenil PK) – L. Varga, P. Pál Baláž. ČK: 0 – P. Pál Baláž, ŽK: T. Kerekes, A, Parada, J. Kovács, K. Šoltés – M. Bakoš, J. Benedik, A. Rigó. R: J. Gyenes – L. Gemerský, J. Molnár, S: J. Kerekes. Div.: 170.
Video https://fb.watch/BWUGpKBp3p/
FK Lipovník – TJ Zlatý klas Dlhá Ves 2:0 (1:0). G: A. Gorgei, N. Vozár. ŽK: Hralo sa bez kariet. R: M. Uharček – E. Kovács, R. Bubenčík. DS: L. Šalamon. Div.: 150.
MFK Rožňava B – TJ Baník Rakovnica 6:3 (2:2). G: J. Horvát 3, O. Vysoký, Š. Domik, F. Kovács _ L. Fabian, P. Hajdu, V. Gallo. ŽK: O. Vysoký – I. Čižmár. R: L. Lorincz – P. Katona, M. Šimčák. DS: G. Gašpar. Div.: 68.
TJ Baník Rožňavské Bystré – MFK Dobšiná 0:14 (0:7). G: M. Gábor, M. Poliak, J. Rochl po 3, L. Gábor, S. Čonka po 2, D. Toplanský. ŽK: 2x G. Polyák - 0, R: J. Molnár – J. Gyenes, R. Bubenčík, DS: Š. Bodnár. Div.: 60.
FK Krásnohorské Podhradie – FK Hrhov 5:1 (2:1). G: M. Dorčák 2, D. Bošela, M. Ďuríček, Ľ. Korintuš – R. Grosmann. ŽK: D. Bošela – 0. R: G. Rási – L. Lorincz, M. Vávrová, DS: G. Gašpar. Div.: 182.
TABUĽKA PO 2. KOLE:
D O R A S T E N C I
III. liga SD- Východ – 2. kolo:
MFK Rožňava – Slávia TU Košice 9:2 (4:1). G: M. Ligart 6, M. Šedo 2, Š. Šimon – T. Novozhen, I. Chyzh. ŽK: 0 – J. Trembuliak, D. Guman, I. Chyzh. R: R. Drenko – M. Ďuríček. Div.: 33.
OSTATNÉ VÝSLEDKY 2. KOLA: Budimír – Smižany 5:2, Košická Nová Ves – Kechnec 5:1, Moldava n/Bodvou – Geča 7:0.
TABUĽKA PO 2. KOLE:

III. liga MD – Východ – 2. kolo:
MFK Rožňava – Slávia TU Košice 0:6 (0:5). G: K. Benke 2, O. Kakalejčík, J. Katrák, A. Ondika, V. Sakmár. (A. Ondrejčík MFK nepremenil PK). Hralo sa bez kariet. R: M. Ďuríček – R. Drenko. Div.: 50.
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Moldava n/B – Geča 12:0, Košická Nová Ves – Kechnec 3:0, Budimír – Smižany 7:0.
TABUĽKA PO 2. KOLE:



































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-