1998 – jeseň: Čižmár / Kristof – Gunár / R. Greško, Hatvaník, Smrek, Világi – Valkučák, Fabian, Varga – Chomiak, Z. Greško, R. Ferenc
1999 – jar: Z. Šalamon – Znak, Hagovský, Smrek, Világi – Brnčík, Fabian, Varga – Hudák, Z. Greško, R. Ferenc
1999 – jeseň: Čižmár / Kristof / Chanas – Gašperec, Smrek, J. Gunár / Brnčík, Világi – V. Lišuch, Kocúrek, Mari. Varga / Brnčík / R. Ferenc – Z. Greško, Chomiak, Zahoranský
2000 – jar: Čižmár – Znak, Smrek, Kovács, Világi – J. Lišuch, Brnčík, Demko, Marek Varga – Roxer, Chomiak
2000 – jeseň: Chanas – Roxer, Kovács, Gunár, Világi – V. Lišuch, Brnčík, Chomiak (pred inzultáciou) / J. Lišuch – Demko, Valluš, Varga
2001 – jar: Kristof – Leštach, Kovács, J. Gunár, Világi – V. Lišuch, Demko, Hatvaník, J. Lišuch – Roxer, R. Ferenc / M. Ferenc / Šimún
2001 / 2002: Chanas – Leštach, Kovács, Hatvaník / Roxer / Galajda, Világi – V. Lišuch, Brnčík / Hatvaník, Ján Gonos, J. Lišuch – Chomiak, R. Ferenc / Šimún / M. Ferenc
2002 jeseň: Chanas – Leštach, Kovács / Hatvaník, Gunár, Világi – V. Lišuch, Hatvaník / Mlynár, Ďuriček, J. Lišuch – Chomiak, Z. Greško
2003 jar: Chanas – Leštach / Ďuriček, Kovács / Hatvaník, Gunár, Világi – V. Lišuch, Hatvaník / Kurian, Ďuriček, J. Lišuch – Chomiak, Z. Greško
2003 jeseň: Chanas – Galajda, Gunár, Ďuriček, Világi – V. Lišuch, Hatvaník, Kurian, J. Lišuch – Chomiak, Z. Greško
2004 jar: Chanas / Gemerský – Galajda / Szoják, Gunár, Ďuriček, Világi – Die, Hatvaník, Forgáč, M. Ďuríček / Arvay – Chomiak / Urban / M. Ďuríček, Z. Greško
2004 jeseň: Chanas / Gemerský – Lipták, Gunár, Ľ. Ďuriček, Chochol – Die, S. Ďuriček, Forgáč, M. Ďuríček – Urban, Z. Greško
2005 jar: Ferenčík – Lipták, Gunár, Ľ. Ďuriček, Chochol – J. Lišuch, R. Greško, Forgáč, M. Ďuríček – Die / Urban, Z. Greško
2005 / 2006: Kristof / V. Ďuriček – P. Lipták, Gunár, Ľ. Ďuriček, Šimkovič – Die, R. Greško, Hatvaník, Forgáč – Z. Greško, Urban / M. Ďuríček
2006 / 2007: Krnáč – P. Lipták, Hatvaník, Gunár, Rogos – Forgáč, R. Greško, Varga, M. Ďuríček – Z. Greško, R. Lipták / Die
2007 – jeseň: Krnáč – P. Lipták, Hatvaník, Gunár, Rogos – Forgáč, R. Greško, Varga, M. Ďuríček – Z. Greško, R. Lipták
2008 – jar: Krnáč – P. Lipták, Hatvaník, Gunár, Kakalejčík – Forgáč, Rogos, Z. Greško, M. Ďuríček – M. Mihalík, R. Lipták
Zostava na jeseň 2008: Mišina – Kollár, Hatvaník, Gunár, Rogos – J. Lišuch, P. Lipták, Forgáč, M. Ďuríček – Die, M. Mihalík
Zostava na jar 2009: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Rogos – Breznen, P. Lipták, Forgáč, M. Ďuríček – Čarnoký, M. Mihalík
Zostava na jeseň 2009: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár / Rogos – P. Lipták / Rogos, R. Greško, Forgáč, M. Ďuríček – Lörinc, Z. Greško
Zostava na jar 2010: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár – Forgáč, R. Greško, Rogos, M. Ďuríček – Chochol, Z. Greško
Zostava na jeseň 2010: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár – Lipták, R. Greško / Valko, Rogos, M. Ďuríček – Chochol, Z. Greško / Die
Zostava na jar 2011: Mišina – Kalina / Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár – Die / V. Mihalík, R. Greško, Rogos, M. Ďuríček – Chochol, Z. Greško / Urban / Die
Baník Nižná Slaná
1996 – jeseň: Sklenár – Ondrej, Černaj, J. Keršák, M. Plačko / M. Dovec – Valentko, Kováč, G. Keršák, Adam – Š. Müller, Drábik
1997 – jar: Sklenár – Ondrej, Černaj, J. Keršák, M. Plačko / M. Dovec – Valentko, G. Keršák, Adam – Bolaček / Sura / Š. Dovec, Š. Müller, Drábik
1997 – jeseň: Sklenár – Ondrej, Černaj, J. Keršák, M. Plačko / M. Dovec – Valentko, Kováč, Adam – G. Keršák, Macko, Drábik
1998 – jar: Sklenár – Sura / Ondrej, Černaj, J. Keršák, M. Dovec – Valentko, Kováč / Krak, Adam – G. Keršák, Macko, Šlosárik / Š. Dovec
1998 – jeseň: Sklenár – M. Dovec, Černaj, J. Keršák, Šimon – Valentko, Adam, Krak – Müller, Macko, Tokár / Selecký
1999 – jar: J. Plačko – M. Dovec, Černaj, Vieloha, Baran – Valentko, J. Keršák, Kováč, Krak – G. Keršák, Macko
1999 – jeseň: J. Plačko – Karas, Černaj, Hlaváč, Vieloha – Valentko, J. Keršák, Kováč, Krak – G. Keršák, Drábik
2000 – jar: J. Plačko – M. Dovec, Vieloha, M. Plačko, L. Zerola – Valentko, J. Keršák, Bobrík / Sura / Vandrášik, Krak, – G. Keršák, Drábik
2000 – jeseň: J. Plačko – M. Dovec, Vieloha, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, Kováč, Krak – G. Keršák, Ruszó
2001 – jar: J. Plačko – Karas, J. Keršák, Hlaváč, M. Dovec – Valentko, Bobrík, Kováč / Vandrášik / Š. Dovec, Krak – G. Keršák, Ruszó
2001 – jeseň: Lindák – Bober / M. Dovec / Karas, Gunár, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Turcsányi / Vandrášik, Ruszó
2002 – jar: Lindák / Plačko – Karas, Gunár / Adam, Cangár, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Adam / Grančák – Turcsányi / Vandrášik / Bober, Ruszó
2002 / 2003: J. Plačko – Karas, J. Keršák, Cangár, M. Plačko / R. Zerola – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Ruszó / Drábik, Turcsányi / Vandrášik
2003 jeseň: J. Plačko – Karas, J. Keršák, Cangár, M. Plačko / R. Zerola – Valentko, G. Keršák, Šimon, Kravec / Grančák – Vandrášik / Drábik, R. Lipták / Turcsányi
2004 jar: Nemec – Karas, Kasper, Arvay, R. Zerola / M. Plačko – Kravec / Šimon, G. Keršák, Kováč / Šimon, Grančák – Vandrášik / Drábik, Turcsányi
2005 / 2006: Plačko / Nemec – L. Dovec, Gunár, Karas, Zerola – Grančák, Turcsányi, Šimon, Kravec / Gáll / Leštach – Drábik, Michalanský
2006 / 2007: Nemec – Mil. Schvarz, Bober, Karas, Zerola – Leštach, Gunár, Turcsányi, Grančák – Drábik, Michalanský
2007 / 2008: Nemec / Petergáč – Mil. Schvarz, Hlaváč / Pitoňák, Poťmák, Zerola / Karas – Leštach, Gunár / Karas / D. Hajči, Turcsányi, Grančák – Drábik, R. Hajči
2008 jeseň: Krnáč – Mil. Schvarz, Hlaváč, Poťmák, Leško – Leštach, Gunár / Cangár, Grančák, Turcsányi – Drábik, R. Hajči
2009 jar: Krnáč – Mil. Schvarz, Hlaváč, Poťmák, Leško – Leštach, Dušinský, Grančák, Gunár / D. Hajči / Ambróz – R. Hajči, Turcsányi / Cangár
2009 jeseň: Krnáč – Leško, Hlaváč, Poťmák, Mil. Schvarz – Leštach, Gunár, Prónai / Cangár / Mir. Schvarz, D. Hajči – R. Hajči, Karas
2010 jar: Tomášik – Leško, Hlaváč, Poťmák / D. Hajči, Mil. Schvarz – Leštach, Dušinský, Slovák, Cangár / Ambróz / Mir. Schvarz / Gunár – R. Hajči, Karas
2010 jeseň: Tomášik / Krnáč – O. Junger, Gunár, D. Hajči, Hlaváč – Leštach / Ambróz, Cangár, Slovák, R. Hajči – P. Milko, Juraj Junger
2011 – jar: Krnáč / Tomášik – O. Junger, D. Hajči, Gunár / J. Pitoňák, Karas – Leštach, Slovák, Cangár, Valko / M. Pitoňák – Milko, Ján Junger / Jur. Junger
Fotogaléria

Zdroj: Peter Urban

Zdroj: obec Nižná Slaná
Zdroj: archív Majgemer
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-