1998 – jeseň: Čižmár / Kristof – Gunár / R. Greško, Hatvaník, Smrek, Világi – Valkučák, Fabian, Varga – Chomiak, Z. Greško, R. Ferenc
1999 – jar: Z. Šalamon – Znak, Hagovský, Smrek, Világi – Brnčík, Fabian, Varga – Hudák, Z. Greško, R. Ferenc
1999 – jeseň: Čižmár / Kristof / Chanas – Gašperec, Smrek, J. Gunár / Brnčík, Világi – V. Lišuch, Kocúrek, Mari. Varga / Brnčík / R. Ferenc – Z. Greško, Chomiak, Zahoranský
2000 – jar: Čižmár – Znak, Smrek, Kovács, Világi – J. Lišuch, Brnčík, Demko, Marek Varga – Roxer, Chomiak
2000 – jeseň: Chanas – Roxer, Kovács, Gunár, Világi – V. Lišuch, Brnčík, Chomiak (pred inzultáciou) / J. Lišuch – Demko, Valluš, Varga
2001 – jar: Kristof – Leštach, Kovács, J. Gunár, Világi – V. Lišuch, Demko, Hatvaník, J. Lišuch – Roxer, R. Ferenc / M. Ferenc / Šimún
2001 / 2002: Chanas – Leštach, Kovács, Hatvaník / Roxer / Galajda, Világi – V. Lišuch, Brnčík / Hatvaník, Ján Gonos, J. Lišuch – Chomiak, R. Ferenc / Šimún / M. Ferenc
2002 jeseň: Chanas – Leštach, Kovács / Hatvaník, Gunár, Világi – V. Lišuch, Hatvaník / Mlynár, Ďuriček, J. Lišuch – Chomiak, Z. Greško
2003 jar: Chanas – Leštach / Ďuriček, Kovács / Hatvaník, Gunár, Világi – V. Lišuch, Hatvaník / Kurian, Ďuriček, J. Lišuch – Chomiak, Z. Greško
2003 jeseň: Chanas – Galajda, Gunár, Ďuriček, Világi – V. Lišuch, Hatvaník, Kurian, J. Lišuch – Chomiak, Z. Greško
2004 jar: Chanas / Gemerský – Galajda / Szoják, Gunár, Ďuriček, Világi – Die, Hatvaník, Forgáč, M. Ďuríček / Arvay – Chomiak / Urban / M. Ďuríček, Z. Greško
2004 jeseň: Chanas / Gemerský – Lipták, Gunár, Ľ. Ďuriček, Chochol – Die, S. Ďuriček, Forgáč, M. Ďuríček – Urban, Z. Greško
2005 jar: Ferenčík – Lipták, Gunár, Ľ. Ďuriček, Chochol – J. Lišuch, R. Greško, Forgáč, M. Ďuríček – Die / Urban, Z. Greško
2005 / 2006: Kristof / V. Ďuriček – P. Lipták, Gunár, Ľ. Ďuriček, Šimkovič – Die, R. Greško, Hatvaník, Forgáč – Z. Greško, Urban / M. Ďuríček
2006 / 2007: Krnáč – P. Lipták, Hatvaník, Gunár, Rogos – Forgáč, R. Greško, Varga, M. Ďuríček – Z. Greško, R. Lipták / Die
2007 – jeseň: Krnáč – P. Lipták, Hatvaník, Gunár, Rogos – Forgáč, R. Greško, Varga, M. Ďuríček – Z. Greško, R. Lipták
2008 – jar: Krnáč – P. Lipták, Hatvaník, Gunár, Kakalejčík – Forgáč, Rogos, Z. Greško, M. Ďuríček – M. Mihalík, R. Lipták
Zostava na jeseň 2008: Mišina – Kollár, Hatvaník, Gunár, Rogos – J. Lišuch, P. Lipták, Forgáč, M. Ďuríček – Die, M. Mihalík
Zostava na jar 2009: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Rogos – Breznen, P. Lipták, Forgáč, M. Ďuríček – Čarnoký, M. Mihalík
Zostava na jeseň 2009: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár / Rogos – P. Lipták / Rogos, R. Greško, Forgáč, M. Ďuríček – Lörinc, Z. Greško
Zostava na jar 2010: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár – Forgáč, R. Greško, Rogos, M. Ďuríček – Chochol, Z. Greško
Zostava na jeseň 2010: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár – Lipták, R. Greško / Valko, Rogos, M. Ďuríček – Chochol, Z. Greško / Die
Zostava na jar 2011: Mišina – Kalina / Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár – Die / V. Mihalík, R. Greško, Rogos, M. Ďuríček – Chochol, Z. Greško / Urban / Die
Baník Nižná Slaná
1996 – jeseň: Sklenár – Ondrej, Černaj, J. Keršák, M. Plačko / M. Dovec – Valentko, Kováč, G. Keršák, Adam – Š. Müller, Drábik
1997 – jar: Sklenár – Ondrej, Černaj, J. Keršák, M. Plačko / M. Dovec – Valentko, G. Keršák, Adam – Bolaček / Sura / Š. Dovec, Š. Müller, Drábik
1997 – jeseň: Sklenár – Ondrej, Černaj, J. Keršák, M. Plačko / M. Dovec – Valentko, Kováč, Adam – G. Keršák, Macko, Drábik
1998 – jar: Sklenár – Sura / Ondrej, Černaj, J. Keršák, M. Dovec – Valentko, Kováč / Krak, Adam – G. Keršák, Macko, Šlosárik / Š. Dovec
1998 – jeseň: Sklenár – M. Dovec, Černaj, J. Keršák, Šimon – Valentko, Adam, Krak – Müller, Macko, Tokár / Selecký
1999 – jar: J. Plačko – M. Dovec, Černaj, Vieloha, Baran – Valentko, J. Keršák, Kováč, Krak – G. Keršák, Macko
1999 – jeseň: J. Plačko – Karas, Černaj, Hlaváč, Vieloha – Valentko, J. Keršák, Kováč, Krak – G. Keršák, Drábik
2000 – jar: J. Plačko – M. Dovec, Vieloha, M. Plačko, L. Zerola – Valentko, J. Keršák, Bobrík / Sura / Vandrášik, Krak, – G. Keršák, Drábik
2000 – jeseň: J. Plačko – M. Dovec, Vieloha, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, Kováč, Krak – G. Keršák, Ruszó
2001 – jar: J. Plačko – Karas, J. Keršák, Hlaváč, M. Dovec – Valentko, Bobrík, Kováč / Vandrášik / Š. Dovec, Krak – G. Keršák, Ruszó
2001 – jeseň: Lindák – Bober / M. Dovec / Karas, Gunár, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Turcsányi / Vandrášik, Ruszó
2002 – jar: Lindák / Plačko – Karas, Gunár / Adam, Cangár, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Adam / Grančák – Turcsányi / Vandrášik / Bober, Ruszó
2002 / 2003: J. Plačko – Karas, J. Keršák, Cangár, M. Plačko / R. Zerola – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Ruszó / Drábik, Turcsányi / Vandrášik
2003 jeseň: J. Plačko – Karas, J. Keršák, Cangár, M. Plačko / R. Zerola – Valentko, G. Keršák, Šimon, Kravec / Grančák – Vandrášik / Drábik, R. Lipták / Turcsányi
2004 jar: Nemec – Karas, Kasper, Arvay, R. Zerola / M. Plačko – Kravec / Šimon, G. Keršák, Kováč / Šimon, Grančák – Vandrášik / Drábik, Turcsányi
2005 / 2006: Plačko / Nemec – L. Dovec, Gunár, Karas, Zerola – Grančák, Turcsányi, Šimon, Kravec / Gáll / Leštach – Drábik, Michalanský
2006 / 2007: Nemec – Mil. Schvarz, Bober, Karas, Zerola – Leštach, Gunár, Turcsányi, Grančák – Drábik, Michalanský
2007 / 2008: Nemec / Petergáč – Mil. Schvarz, Hlaváč / Pitoňák, Poťmák, Zerola / Karas – Leštach, Gunár / Karas / D. Hajči, Turcsányi, Grančák – Drábik, R. Hajči
2008 jeseň: Krnáč – Mil. Schvarz, Hlaváč, Poťmák, Leško – Leštach, Gunár / Cangár, Grančák, Turcsányi – Drábik, R. Hajči
2009 jar: Krnáč – Mil. Schvarz, Hlaváč, Poťmák, Leško – Leštach, Dušinský, Grančák, Gunár / D. Hajči / Ambróz – R. Hajči, Turcsányi / Cangár
2009 jeseň: Krnáč – Leško, Hlaváč, Poťmák, Mil. Schvarz – Leštach, Gunár, Prónai / Cangár / Mir. Schvarz, D. Hajči – R. Hajči, Karas
2010 jar: Tomášik – Leško, Hlaváč, Poťmák / D. Hajči, Mil. Schvarz – Leštach, Dušinský, Slovák, Cangár / Ambróz / Mir. Schvarz / Gunár – R. Hajči, Karas
2010 jeseň: Tomášik / Krnáč – O. Junger, Gunár, D. Hajči, Hlaváč – Leštach / Ambróz, Cangár, Slovák, R. Hajči – P. Milko, Juraj Junger
2011 – jar: Krnáč / Tomášik – O. Junger, D. Hajči, Gunár / J. Pitoňák, Karas – Leštach, Slovák, Cangár, Valko / M. Pitoňák – Milko, Ján Junger / Jur. Junger
Fotogaléria

Zdroj: Peter Urban

Zdroj: obec Nižná Slaná
Zdroj: archív Majgemer
Pripravil Ing. Štefan Tomášik



































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-