Tabuľka 2. ligy po jeseni
| 1. | Nitra | 17 | 10 | 3 | 4 | 39:22 | 33 |
| 2. | Dubnica | 17 | 9 | 4 | 4 | 32:14 | 31 |
| 3. | Púchov | 17 | 7 | 7 | 3 | 28:17 | 28 |
| 4. | Senec | 17 | 8 | 4 | 5 | 23:21 | 28 |
| 5. | Gabčíkovo | 17 | 8 | 2 | 7 | 31:28 | 28 |
| 6. | Jelšava | 17 | 8 | 2 | 7 | 28:24 | 26 |
| 7. | Stropkov | 17 | 7 | 4 | 6 | 22:20 | 25 |
| 8. | Martin | 17 | 7 | 4 | 6 | 29:32 | 25 |
| 9. | Devín | 17 | 6 | 6 | 5 | 22:22 | 24 |
| 10. | Šaľa | 17 | 7 | 2 | 8 | 22:29 | 23 |
| 11. | Ličartovce | 17 | 5 | 5 | 6 | 18:22 | 21 |
| 12. | Vranov | 17 | 5 | 6 | 6 | 33:28 | 21 |
| 13. | Trebišov | 17 | 5 | 5 | 7 | 15:18 | 20 |
| 14. | Piešťany | 17 | 5 | 5 | 7 | 21:27 | 20 |
| 15. | Nováky | 17 | 4 | 8 | 5 | 19:19 | 20 |
| 16. | Levice | 17 | 4 | 8 | 5 | 17:17 | 20 |
| 17. | Zvolen | 17 | 5 | 1 | 11 | 17:26 | 16 |
| 18. | Matadorfix | 17 | 3 | 3 | 11 | 19:49 | 12 |
Konečná tabuľka 2. ligy
| 1. | Nitra | 34 | 20 | 8 | 6 | 73:36 | 68 |
| 2. | Dubnica | 34 | 20 | 6 | 8 | 74:29 | 66 |
| 3. | ŠKP Devín | 34 | 15 | 11 | 8 | 50:38 | 56 |
| 4. | Púchov | 34 | 14 | 14 | 6 | 52:34 | 56 |
| 5. | Jelšava | 34 | 16 | 5 | 13 | 47:42 | 53 |
| 6. | Šaľa | 34 | 16 | 4 | 14 | 55:47 | 52 |
| 7. | Ličartovce | 34 | 15 | 6 | 13 | 45:45 | 51 |
| 8. | Nováky | 34 | 13 | 10 | 11 | 38:32 | 49 |
| 9. | Stropkov | 34 | 14 | 7 | 13 | 37:38 | 49 |
| 10. | Senec | 34 | 13 | 8 | 13 | 36:40 | 47 |
| 11. | Trebišov | 34 | 13 | 8 | 13 | 32:39 | 47 |
| 12. | Piešťany | 34 | 13 | 8 | 13 | 42:45 | 47 |
| 13. | Vranov | 34 | 11 | 10 | 13 | 55:48 | 43 |
| 14. | Levice | 34 | 11 | 10 | 13 | 45:50 | 43 |
| 15. | Martin | 34 | 10 | 10 | 14 | 49:65 | 40 |
| 16. | Gabčíkovo | 34 | 11 | 6 | 17 | 41:61 | 39 |
| 17. | Zvolen | 34 | 7 | 3 | 24 | 32:59 | 24 |
| 18. | Matadorfix | 34 | 4 | 6 | 24 | 29:84 | 18 |
(O poradí mužstiev s rovnakým počtom bodov rozhodli ich vzájomné stretnutia.)
Výsledky – jeseň 1997
Šaľa – Jelšava 2:3 (1:2), góly: Krochta, Bukovec, Fall – Chudík vlastný, žk: Krochta, Kamenský, Rosinský, Szullö, Bukovec
Jelšava: Gažovič – Fall, Krivjančin, Krišanda, Chudík, Szüllö, Rosinský, Krochta, Bukovec, Nikitin (Šott), Kamenský
Jelšava – Matadorfix 2:1 (0:1), góly: Krochta, Kamenský, žk: Kamenský
Jelšava: Gažovič – Krišanda, Dubec, Fall, Krivjančin, Szüllö (Šott), Rosinský, Poruba (Nikitin), Krochta, Bukovec, Kamenský
Púchov – Jelšava 4:0 (3:0), žk: Bukovec, Krivjančin
Jelšava: Gažovič – Krišanda (Diopp), Dubec (Poruba), Fall, Krivjančin, Šott, Chudík, Rosinský, Krochta, Bukovec (Szüllö), Kamenský
Jelšava – Vranov 5:2 (2:0), góly: Nikitin, Fall, Poruba, Krochta, Krivjančin, žk: Poruba, Krišanda
Jelšava: Gažovič – Krišanda (Diopp), Chudík, Fall, Krivjančin, Poruba, Rosinský, Bukovec (Szüllö), Krochta, Nikitin (Šott), Kamenský
Ličartovce – Jelšava 1:1 (0:1), gól: Krochta, žk: Chudík
Jelšava: Gažovič – Krišanda, Chudík, Fall, Krivjančin, Bukovec, Dubec (Diopp), Poruba (Szüllö), Krochta, Nikitin, Kamenský (Šott)
Jelšava – Senec 0:1 (0:1), žk: Fall, Krivjančin, Chudík, Krišanda, Kamenský, čk: Fall, Krivjančin
Jelšava: Gažovič – Krišanda, Chudík, Fall, Krivjančin, Poruba (Šott), Dubec (Diopp), Krochta, Bukovec, Nikitin, Kamenský
Gabčíkovo – Jelšava 4:1 (2:0), gól: Medvec, žk: Poruba, Krišanda, čk: Poruba
Jelšava: Gažovič – Chudík, Krišanda, Lunter, Diopp (Medvec), Sasák, Bukovec, Poruba, Rosinský, Šott, Nikitin
Jelšava – Levice 1:1 (1:1), gól: Šott, žk: Lunter, Nikitin, Krivjančin
Jelšava: Gažovič – Dubec (Diopp, Lipták), Sasák, Chudík, Krivjančin, Bukovec, Rosinský, Lunter, Šott (Medvec), Nikitin, Kamenský
Nováky – Jelšava 1:0 (1:0), žk: Chudík, Krišanda
Jelšava: Gažovič – Krišanda, Sasák, Chudík, Krivjančin, Dubec, Lunter, Rosinský, Poruba (Boháč), Kamenský, Nikitin (Bukovec)
Jelšava – Devín 2:0 (1:0), góly: Kamenský, Nikitin, žk: Fall, Poruba, Kamenský, čk: Fall
Jelšava: Gažovič – Fall, Sasák, Chudík, Krivjančin, Boháč, Nikitin, Poruba (Bukovec), Rosinský, Lunter, Kamenský (Šott)
Stropov – Jelšava 1:0 (0:0), žk: Chudík, Lunter, Kamenský
Jelšava: Gažovič – Krivjančin, Sasák, Chudík, Dubec (Poruba), Rosinský, Lunter, Boháč, Nikitin (Šott), Kamenský
Piešťany – Jelšava 0:3 (0:1), góly: Kamancza, Lunter, Kamenský, žk: Dubec, Fall
Jelšava: Gažovič – Fall, Sasák, Dubec, Chudík, Boháč, Bukovec, Rosinský, Lunter (Nikitin), Kamancza, Kamenský (Krišanda)
Jelšava – Martin 5:0 (4:0), góly: Kamancza, Lunter 3, Dubec
Jelšava: Gažovič – Fall, Sasák, Dubec, Krivjančin, Chudík, Boháč (Medvec), Rosinský, Lunter, Bukovec (Nikitin), Kamancza, Kamenský (Šott)
Zvolen – Jelšava 1:0 (0:0), žk: Lunter, Dubec, Chudík
Jelšava: Gažovič – Dubec, Sasák, Krivjančin, Chudík, Boháč, Bukovec (Nikitin), Rosinský, Kamancza, Lunter (Fall), Kamenský
Nitra – Jelšava 4:2 (1:1), góly: Lunter, Kamancza, žk: Fall, Chudík, Krivjančin
Jelšava: Gažovič – Fall, Sasák, Krivjančin (Poruba), Chudík, Boháč, Nikitin (Medvec), Rosinský, Lunter, Kamancza, Kamenský (Bukovec)
Jelšava – Dubnica 1:0 (0:0), gól: Fall, žk: Fall, Krivjančin
Jelšava: Tóth – Fall, Sasák, Dubec (Krišanda), Krivjančin, Boháč, Poruba (Kamenský, Šott), Rosinský, Lunter, Kamancza, Nikitin
Výsledky – jar 1998
Jelšava – Šaľa 2:0 (1:0), góly: Kamenský, Gabria, žk: Fall, Krivjančin, Kamenský
Jelšava: Belica – Fall, Sasák, Pazúr, Krivjančin (Medvec), Vojčík (Adlen), Rosinský, Poruba, Babijčuk (Toman), Kamenský, Gabria
Matadorfix – Jelšava 0:1 (0:0), gól: Toman, žk: Gabria
Jelšava: Belica – Fall, Sasák, Pazúr, Krivjančin, Adlen, Rosinský, Poruba (Babijčuk), Gabria, Toman (Vojčík), Kamenský
Jelšava – Púchov 2:1 (2:1), góly: Sasák, Kamenský, žk: Pazúr, Vojčík
Jelšava: Belica – Fall, Sasák, Pazúr, Krivjančin, Adlen, Vojčík (Poruba), Rosinský, Babijčuk (Medvec), Toman, Kamenský (Dubec)
Vranov – Jelšava 4:0 (3:0), žk: Adlen, Gabria, Krivjančin
Jelšava: Belica – Fall, Sasák, Pazúr, Krivjančin (Medvec), Adlen, Poruba, Rosinský, Dubec ( Gabria), Toman, Kamenský
Jelšava – Ličartovce 2:0 (1:0), góly: Kamenský, Gabria, žk: Pazúr, Rosinský
Jelšava: Belica – Fall, Sasák, Pazúr, Dubec (Medvec), Adlen, Poruba (Vojčík), Rosinský, Toman (Gočaltovský), Gabria, Kamenský
Senec – Jelšava 2:1 (2:0), gól: Gočaltovský, žk: Gabria
Jelšava: Belica – Fall, Sasák, Medvec, Pazúr, Dubec (Vojčík), Gabria (Gočaltovský), Rosinský, Poruba, Kamenský, Toman
Jelšava – Gabčíkovo 2:0 (0:0), góly: Toman., Gabria, žk: Gabria
Jelšava: Belica – Fall, Sasák, Pazúr, Krivjančin, Adlen (Dubec), Poruba (Gočaltovský), Rosinský, Toman, Gabria (Vojčík), Kamenský
Levice – Jelšava 1:1 (0:0), gól: Krivjančin
Jelšava: Belica – Fall, Sasák, Pazúr, Krivjančin, Poruba, Adlen, Rosinský, Medvec (Gočaltovský), Toman, Kamenský (Dubec)
Jelšava – Nováky 0:0, žk: Adlen
Jelšava: Belica (Gažovič) – Adlen, Pazúr, Sasák, Fall, Vojčík (Gočaltovský), Poruba (Dubec), Rosinský, Poruba, Toman, Kamenský
Devín – Jelšava 1:0 (1:0), žk: Sasák, Krivjančin, Dubec
Jelšava: Gažovič – Dubec, Sasák, Fall, Pazúr, Gabria, Rosinský, Vojčík, Krivjančin, Kamenský, Toman
Jelšava – Stropkov 2:0 (1:0), góly: Sasák, Pazúr, žk: Kamenský, Poruba
Jelšava: Gažovič – Adlen (Vojčík), Pazúr, Sasák, Krivjančin, Poruba, Fall, Rosinský, Gabria (Dubec), Toman (Gočaltovský), Kamenský
Trebišov – Jelšava 1:0 (0:0), žk: Fall, Gabria
Jelšava: Belica – Fall, Sasák, Pazúr, Krivjančin, Adlen (Dúbravický), Dubec, Rosinský, Gabria (Gočaltovský, Medvec), Vojčík, Toman
Jelšava – Piešťany 0:2 (0:1), žk: Poruba, Pazúr
Jelšava: Gažovič – Adlen (Medvec), Sasák, Pazúr, Krivjančin (Gočaltovský), Poruba, Rosinský, Dubec, Gabria (Kubus), Toman, Vojčík
Martin – Jelšava 1:1 (1:0), gól: Gabria, žk: Adlen, Krivjančin
Jelšava: Gažovič – Medvec, Sasák, Pazúr, Krivjančin, Adlen (Gočaltovský, Kubus), Poruba (Vojčík), Rosinský, Gabria, Kamenský, Toman
Jelšava – Zvolen 2:0 (1:0), góly: Kamenský, Rosinský, žk: Pazúr, Gabria, Medvec
Jelšava: Gažovič – Medvec, Sasák, Pazúr, Fall (Dúbravický), Gočaltovský, Kubus, Vojčík, Rosinský, Gabria, Kamenský, Toman
Jelšava – Nitra 1:0 (0:0), gól: Kamenský, žk: Vojčík, Adlen
Jelšava: Gažovič – Medvec, Sasák, Dubec (Adlen), Fall ,Vojčík, Rosinský, Gabria, Toman, Gočaltovský (Kubus), Kamenský
Dubnica – Jelšava 6:2 (3:1), góly: Toman 2, žk: Fall, čk: Fall
Jelšava: Gažovič – Medvec, Sasák, Pazúr, Fall, Adlen, Vojčík (Poruba), Rosinský, Gabria, Toman, Kamenský
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).