Výsledky na jeseň 1995
Rožňava – Trenčín 1:1, gól: Golenya, Trebišov – Rožňava 2:0, žk: Orabinec, Rožňava – Gabčíkovo 0:1, žk: Orabinec, Levice – Rožňava 3:1, gól: Ďurica, Rožňava – Vráble 2:2, góly: Golenya 2, žk: Leng, Rendoš, Devín – Rožňava 2:1, gól: Gallo, Rožňava – Ružomberok 1:1, gól: Gallo, Púchov – Rožňava 2:2, góly: Grác, Kamenský, žk: Kamenský, Gašpar, Dorkin, Rožňava – Dubnica 1:0, gól: Grác, žk: Leng, Kamenský, Orabinec, Žilina – Rožňava 5:0, Rožňava – Piešťany 1:0, gól: Slicho, žk: Rendoš, Gallo, Leng, R. Sobota – Rožňava 8:0, Rožňava – ŠKP 1:1, gól: Gallo, žk: Gallo, Rožňava – Petržalka 0:4, Stropkov – Rožňava 0:1, gól: Kamenský, žk: Slicho, Kamenský
Výsledky na jar 1996
Rožňava –Trebišov 1:1, gól: Boguský žk: Rendoš, Kamenský, Gabčíkovo – Rožňava 3:0, žk: Rendoš, Rožňava – Levice 2:1, góly: Kamenský 2, žk: Grác, Stehlo, Kamenský, Vráble – Rožňava 3:1, gól: Gallo (11 m), žk: Rendoš, Leng, Rožňava – Devín 1:0, gól: Kamenský, žk: Slicho, Rendoš, Grác, Ružomberok – Rožňava 2:0, žk: Čižmár, Trenčín – Rožňava 0:1, gól: Kamenský, žk: Slicho, Čižmár, Orabinec, Rožňava – Púchov 1:1, gól: Grác, žk: Gallo, Dubnica – Rožňava 2:0, Rožňava – Žilina 2:1, góly: Gallo, Slicho, Piešťany – Rožňava 2:0, žk: Orabinec, Leng, Rožňava – R. Sobota 0:2, žk: Orabinec, ŠKP – Rožňava 3:0, čk: Ďurica, Petržalka – Rožňava 3:0, Rožňava – Stropkov 1:0, gól: Hronec.
Baráž: 1. zápas Rožňava – Vranov 1:2 Hronec 2. zápas Vranov – Rožňava 3:0
ŠKP v baráži uspel a v súťaži sa tak udržal
Súpiska na jeseň
PRIŠLI: Ďurica, Lipčák (obaja 1. FC Košice), Golenya (Humenné), Stehlo, Gašpar (vlastný dorast)
ODIŠLI: Fatľa (Jelšava)
KÁDER: Dorkin, Lipčák, Tohorčík, Pulen - Hajdúk, Rybár, Orabinec, Rendoš, Leng, Grác, Golenya, Danko, Slicho, Ďurica, Gašpar, Kamenský, Bartko, Gallo, Stehlo, Jedinák, Lišivka
REALIZAČNÝ TÍM: Trénerom je Emil Bezdeda, asistenta nemá.
CIEĽ: Miloš Gallo, tajomník Kalcitu: "Hrať atraktívny futbal a vyhnúť sa starostiam o záchranu."
Súpiska na jar
Káder: Dorkin, Komenda - Ďurica, Gallo, Gašpar, Grác, Kamenský, Leng, Orabinec, Rendoš, Slicho, Stehlo, Čižmár, Jedinák, Mihálik, Greško, Hronec, Boguský, Fedorčo, Dávid
Tréner: Rudolf Taubner
Prišli: Boguský (Humenné), Greško (Gemerská Poloma), Stehlo, Hronec (obaja z vlastného dorastu), Komenda (Michalovce)
Odišli: Lišivka (Rak.), Bartko (Nálepkovo), Danko (Lok. Košice), Lipčák (Trenčín)
Cieľ: Záchrana
Tabuľka II. ligy po jesennej časti
| 1. | Žilina | 15 | 11 | 3 | 1 | 36:10 | 36 |
| 2. | Petržalka | 15 | 10 | 3 | 2 | 32:15 | 33 |
| 3. | R. Sobota | 15 | 8 | 2 | 5 | 26:13 | 26 |
| 4. | Dubnica | 15 | 7 | 5 | 3 | 26:15 | 26 |
| 5. | Levice | 15 | 8 | 2 | 5 | 22:23 | 26 |
| 6. | Vráble | 15 | 6 | 3 | 6 | 16:20 | 21 |
| 7. | Devín | 15 | 6 | 3 | 6 | 21:26 | 21 |
| 8. | Púchov | 15 | 5 | 5 | 5 | 22:17 | 20 |
| 9. | Gabčíkovo | 15 | 5 | 3 | 7 | 20:22 | 18 |
| 10. | Piešťany | 15 | 5 | 2 | 8 | 19:22 | 17 |
| 11. | Trebišov | 15 | 5 | 2 | 8 | 12:16 | 17 |
| 12. | Ružomberok | 15 | 5 | 2 | 8 | 18:27 | 17 |
| 13. | Trenčín | 15 | 4 | 4 | 7 | 19:22 | 16 |
| 14. | Stropkov | 15 | 4 | 4 | 7 | 15:20 | 16 |
| 15. | Rožňava | 15 | 3 | 6 | 6 | 13:32 | 15 |
| 16. | ŠKP | 15 | 2 | 3 | 10 | 13:30 | 9 |
Konečná tabuľka II ligy
1. Petržalka 30 19 6 5 54:29 63
2. Žilina 30 17 5 8 57:27 56
3. R. Sobota 30 15 9 6 41:17 54
4. Dubnica 30 13 10 7 48:35 49
5. Levice 30 15 3 12 41:42 48
6. Ružomberok 30 14 5 11 54:44 47
7. Púchov 30 12 9 9 44:27 45
8. Devín 30 11 6 13 38:48 39
9. Trenčín 30 10 7 13 41:42 37
10. Stropkov 30 10 7 13 33:37 37
11. Vráble 30 10 5 15 32:56 35
12. Piešťany 30 10 4 16 36:47 34
13. Gabčíkovo 30 8 9 13 36:42 33
14. Trebišov 30 10 3 17 25:31 33
15. Rožňava 30 8 8 14 23:56 32
16. ŠKP 30 7 6 17 30:53 27
Posledné 2 celky hrali baráž
STRELCI PO JESENI
4 góly: Golenya
2 góly: Gallo, Grác, Kamenský
1 gól: Ďurica, Slicho, Gallo
STRELCI NA JAR
4 góly: Kamenský
1gól: Boguský, Gallo, Grác, Slicho, Hronec
CELKOVÉ PORADIE
6 gólov: Kamenský
4 góly: Golenya
3 góly: Gallo, Grác
2 góly: Slicho
1 gól: Ďurica, Boguský, Hronec
Pred barážou s Vranovom
Osud chcel tak, aby v baráži o druholigové dresy budúcej sezóny si zmerali sily Vranovčania (druhé miesto III. liga) a Rožňavčania (15. miesto II. liga). Žreb rozhodol, že prvý kvalifikačný zápas sa uskutoční zajtra o 17.00 h na gemerskom štadióne pod vedením prvoligovej rozhodcovskej trojice Gádoši, Ligocký, Jančovič. Keď sme sa spojili so zástupcami oboch strán, vypočuli sme si jednu spoločnú myšlienku, aby spomínaní ľudia boli zárukou regulárnosti.
A o čom hovorili ďalej?
Miloš Gallo (tajomník Kalcitu Rožňava): "Všetci zainteresovaní na futbale u nás vieme, že baráž rozhodne o ďalšom vývoji futbalu v meste. Uvedomujeme si nedostatky. Najmä štátny a podnikateľský sektor nás nepodporili na požadovanej úrovni, napriek tomu, že v celkovom počte divákov po skončení súťaže sme na 5. mieste. Ide o zlomový okamih, pretože v základnej zostave máme troch 18-ročných futbalistov a piati ešte nedosiahli vek 22 rokov. V prípade nášho neúspechu by sa mohlo stať, že aj tí, ktorí podali pomocnú ruku – hlavný sponzor Kalcit a mesto – zanevrú a dôjde k veľkému pádu. To nás zaväzuje urobiť všetko na záchranu druhej ligy."
Vladimír Popovič (manažér Bukózy Vranov): "Vieme, že Rožňavčania získali cenné skúsenosti z pôsobenia v druhej lige a sú favoritmi. Našou snahou bude hrať tak, aby sme pred utorňajšou odvetou nemali veľkú stratu. Zrejme nastúpime kompletní, takže aj tréner Petrovaj si má z čoho vybrať."
Rožňava – Vranov
Napäté prostredie v piatkovom zápase Rožňava – Vranov zvládli napokon lepšie hostia. Prevýšili súpera v bojovnosti, dôraze a najmä do prestávky režírovali hru. Po zmene strán sa za stavu 0:1 Kalcit na krátky čas vzoprel nepriaznivému osudu, ale stačilo to iba na vyrovnanie. Po vylúčení brankárskej jednotky Gemerčanov Dorkina za úmyselnú ruku mimo šestnástky prišiel do bránky neskúsený Komenda, ktorý v záverečných sekundách lacno inkasoval a postrčil po prehre svojho tímu 1:2 súpera na koňa. Jeden z jeho trénerov Cyril Baschiera sa po súboji zamyslel: "Sme na tom veľmi dobre, hoci pred stretnutím sme si hovorili, že by sme boli spokojní aj s prípadnou remízou. Teraz pôjde o to, aby sme sami seba i našich fanúšikov presvedčili, že nám postup právom patrí." Iná nálada zavládla v tábore ešte súčasných druholigistov.
Včera predpoludním zasadal výkonný výbor ich klubu. V krátkosti nás o tom poinformoval tajomník Kalcitu Miloš Gallo: "Do Vranova pocestujeme odohrať zápas a po ňom urobíme rozbor s následkami v hráčskom i funkcionárskom kruhu. Domáci po prvom dueli sú favoritmi, ale nádej umiera posledná, aj keď si uvedomujeme, že veľkú šancu už nemáme." Konečné slovo povie meranie síl, ktoré sa dnes začína na ihrisku Bukózy o 17.00 h.
Horný rad zľava: Čižmár, Golenya, Rendoš, Grác, Leng
Stredný rad zľava: Dr. Klein, Dr. Čerevka, Gašpar, Hajdúk, Lipčák, Danko, tréner Bezdeda, Rybár, Dorkin, masér Benko, tajomník Gallo, predseda Demko
Dolný rad zľava: Stehlo, Kamenský, Bartko, Gallo, Orabinec, Slicho, Ďurica, zdroj: Miloš Leng
Odohrané zápasy v základnej zostave
Jeseň
Dorkin 9,5
Lipčák 5,5
Orabinec 15
Grác 13
Rendoš 8
Leng 12
Danko 11
Golenya 9
Ďurica 11
Bartko 1
Gallo 10
Kamenský 13
Rybár 2 + 4 krát striedal
Gašpar 7 + 3 krát striedal
Čižmár 1 + 4 krát striedal
Lišivka 7 + 1 krát striedal
Stehlo 2 striedania
Hajdúk 1 striedanie
Jedinák 1 + 1 striedanie
Mihálik 2 + 1 striedanie
Slicho 3 + 1 striedanie
Jar
Dorkin 15
Grác 14
Boguský 14
Orabinec 14
Leng 12
Slicho 13
Ďurica 13
Jedinák 13
Stehlo 5 + 8 striedal
Hronec 3 + 3 striedal
Gallo 11
Kamenský 11 + 1 striedanie
Rendoš 9
Čižmár 4 + 5 striedal
Mihálik 3 striedania
Greško 3 striedania
Dávid 3 striedania
Fedorčo 2 striedania
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-