Výsledky:
Betliar – Pača 2:0, G. Poloma – Betliar 0:6, Betliar – R. Bystré 0:0, V. Slaná – Betliar 3:1, D. Ves – Betliar 3:0, Rakovnica – Betliar 1:3, Betliar – Rožňava B 2:2, Hrhov – Betliar 3:1, Betliar – Dobšiná 1:0, K. D. Lúka – Betliar 2:1, Betliar – Drnava 5:0, Lipovník – Betliar 1:0
Pača – Betliar 0:4, Betliar – G. Poloma 5:0, R. Bystré – Betliar 3:2, Betliar – V. Slaná 3:1, D. Ves – Betliar 3:1, Betliar – Rakovnica 3:1, Rožňava B – Betliar 6:0, Betliar – Hrhov 4:0, Dobšiná – Betliar 3:2, Betliar – K. D. Lúka 3:4, Drnava – Betliar 0:2, Betliar – Lipovník 5:0
Najlepší strelec: 17 gólov – Matej Chochol
Ročník 2023/2024
Káder: L. Fabian, Mišina, Cirbus – L. Poťmák, D. Poťmák, Mihalík, M. Arvay, Ľ. Arvay, Boňko, Schvarz, M. Zatroch, Kováč, Roth, Die, Jasenka, Chochol, Čižmár, Marciš, Pástor, Szilardi, Miloš Gallo
Výsledky:
Pača – Betliar 1:4, Betliar – Drnava 1:0, Hrhov – Betliar 1:2, Betliar – Dobšiná 6:0, V. Slaná – Betliar 4:1, Betliar – Rakovnica 3:0, K. D. Lúka – Betliar 3:0 kont., Betliar – Honce 10:0, Betliar – D. Ves 3:1, Rožňava B – Betliar 1:2, Betliar – R. Bystré 1:2, Lipovník – Betliar 1:3 Betliar – Pača 5:1, Drnava – Betliar 2:1, Betliar – Hrhov 4:1, Dobšiná – Betliar 5:2, Betliar – V. Slaná 2:2, Rakovnica – Betliar 1:6, Betliar – K. D. Lúka 0:4, Honce - Betliar 2:5, Dlhá Ves – Betliar 1:5, Betliar – Rožňava B 1:6, R. Bystré – Betliar 3:2, Betliar – Lipovník 6:3
Najlepší strelec: 20 gólov – Matej Chochol
Tabuľky
Konečná tabuľka 7. ligy 2022/2023
| 1. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 24 | 18 | 5 | 1 | 102:26 | 59 |
| 2. | Vyšná Slaná | 24 | 17 | 4 | 3 | 83:20 | 55 |
| 3. | Rožňavské Bystré | 24 | 17 | 4 | 3 | 62:17 | 55 |
| 4. | Dobšiná | 24 | 15 | 2 | 7 | 56:33 | 47 |
| 5. | Betliar | 24 | 13 | 2 | 9 | 60:33 | 41 |
| 6. | Dlhá Ves | 24 | 12 | 1 | 11 | 46:46 | 37 |
| 7. | Rožňava B | 24 | 10 | 4 | 10 | 87:58 | 34 |
| 8. | Rakovnica | 24 | 9 | 1 | 14 | 58:73 | 28 |
| 9. | Lipovník | 24 | 8 | 4 | 12 | 36:53 | 28 |
| 10. | ŠK Polom | 24 | 5 | 3 | 16 | 27:78 | 18 |
| 11. | Pača | 24 | 5 | 2 | 17 | 21:77 | 17 |
| 12. | Drnava | 24 | 5 | 2 | 17 | 40:87 | 17 |
| 13. | Hrhov | 24 | 3 | 4 | 17 | 24:101 | 13 |
Konečná tabuľka 7. ligy 2023/2024
| 1. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 24 | 19 | 3 | 2 | 99:29 | 60 |
| 2. | Vyšná Slaná | 24 | 18 | 5 | 1 | 94:33 | 59 |
| 3. | Rožňava B | 24 | 18 | 0 | 6 | 102:48 | 54 |
| 4. | Rožňavské Bystré | 24 | 15 | 2 | 7 | 90:53 | 47 |
| 5. | Betliar | 24 | 15 | 1 | 8 | 75:45 | 46 |
| 6. | Dobšiná | 24 | 13 | 1 | 10 | 80:57 | 40 |
| 7. | Drnava | 24 | 11 | 3 | 10 | 57:64 | 36 |
| 8. | Dlhá Ves | 24 | 7 | 3 | 14 | 47:67 | 24 |
| 9. | Lipovník | 24 | 7 | 2 | 15 | 47:72 | 23 |
| 10. | Pača | 24 | 6 | 2 | 16 | 38:77 | 20 |
| 11. | Hrhov | 24 | 6 | 1 | 17 | 47:90 | 19 |
| 12. | Rakovnica | 24 | 5 | 2 | 18 | 40:94 | 17 |
| 13. | Honce | 24 | 3 | 1 | 20 | 26:123 | 10 |
ŠK Polom odstúpil
Zaujímavosti
DK-14 trestá finančnou pokutou 100 € TJ Tatran Betliar za nenastúpenie na stretnutie 8. kola 7. ligy dospelých Krásnohorská Dlhá Lúka – Betliar.
DK-52 Trestá TJ Tatran Betliar finančnou pokutou 50 € za nedostatočnú usporiadateľskú službu v stretnutí 22. kola 7. ligy dospelých Betliar – Hrhov + 10 €.
DK-54 Trestá HU v stretnutí 22. kola 7. ligy dospelých Betliar – Hrhov Ľubomíra Šofranka zákazom výkonu funkcie HU na 1 mesiac + 10 € (Betliar).
DK-55 Podmienečne uzatvára ihrisko TJ Tatran Betliar do konca súťažného ročníka 2022/2023 + 10 € (Betliar).
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.