Tréner: Július Strelka
Rozloženie postov
Brankári: Breuer, Plačko
Stopéri: Strelka, Brnčík
Krajní obrancovia: Valentko, Laurinc, Surovský, Klausmann, D. Ondrejčík
Záložníci: Joz. Barnák, Rupp, Martinko, P. Fabian, Poliak, Zvolenský, Jer. Barnák
Útočníci: Mačejovský, Gotthardt, Zahoranský, F. Fabian, Horváth, Grančák, Potočný
Výsledky na jeseň
Dobšiná – G. Poloma 5:0, góly: P. Fabian 3, Laurinc, Grančák
Kružná – Dobšiná 4:1, gól: Strelka
Dobšiná – Brzotín 3:1, góly: Grančák, Rupp, F. Fabian
Honce – Dobšiná 0:3, góly: Grančák 2, Gotthardt
Dobšiná – Rudná 3:1, góly: Grančák, Strelka, F. Fabian
Betliar – Dobšiná 1:1, gól: Rupp
Dobšiná – Jablonov 2:1, góly: Gotthardt 2
Plešivec – Dobšiná 0:7, góly: Grančák 3, Poliak, Zahoranský, Joz. Barnák, Gotthardt
Dobšiná – V. Slaná 5:0, góly: Grančák 2, Rupp, Valentko, P. Fabian
Vlachovo – Dobšiná 0:3, góly: Zahoranský, Mačejovský, P. Fabian
Dobšiná – Dlhá Ves 5:0, góly: P. Fabian 3, Joz. Barnák, Gotthardt
Lipovník – Dobšiná 2:0
Dobšiná – Krh. D. Lúka 4:1, góly: Grančák 2, P. Fabian, F. Fabian
G. Poloma – Dobšiná 1:1, gól: Zahoranský
Výsledky na jar
Dlhá Ves – Dobšiná 0:0
Dobšiná – Vlachovo 7:1, góly: Gotthardt 3, Rupp, Martinko 2, Mačejovský
Brzotín – Dobšiná 1:1, gól: Gotthardt
Dobšiná – Honce 9:0, góly: Jer. Barnák 3, Martinko 2, Gotthardt, Poliak, Grančák 2
Rudná – Dobšiná 0:0
Dobšiná – Plešivec 6:2, góly: Jer. Barnák 2, Martinko, Rupp, P. Fabian, F. Fabian – Klausmann vlastný
V. Slaná – Dobšiná 1:4, góly: Martinko 2, Rupp, Gotthardt
Dobšiná – Betliar 1:0, gól: Grančák
Jablonov – Dobšiná 3:3, góly: P. Fabian, Poliak, Strelka
Dobšiná – Kružná 6:0, góly: Martinko, Rupp, P. Fabian, F. Fabian, Grančák, Gotthardt
Krh. D. Lúka – Dobšiná 1:1, gól: P. Fabian
Dobšiná – Lipovník 1:1, gól: Gotthardt
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
| 1. | Dobšiná | 13 | 10 | 1 | 2 | 42:11 | 31 |
| 2. | Lipovník | 13 | 10 | 1 | 2 | 38:13 | 31 |
| 3. | Kružná | 13 | 9 | 1 | 3 | 40:15 | 28 |
| 4. | Rudná | 13 | 7 | 2 | 4 | 44:25 | 23 |
| 5. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 13 | 7 | 2 | 4 | 34:22 | 23 |
| 6. | Gemerská Poloma | 13 | 7 | 2 | 4 | 24:25 | 23 |
| 7. | Jablonov n/Turnou | 13 | 6 | 2 | 5 | 29:24 | 20 |
| 8. | Dlhá Ves | 13 | 5 | 1 | 7 | 28:29 | 16 |
| 9. | Vyšná Slaná | 13 | 4 | 4 | 5 | 28:32 | 16 |
| 10. | Betliar | 13 | 3 | 4 | 6 | 16:30 | 13 |
| 11. | Plešivec | 13 | 4 | 1 | 8 | 15:37 | 13 |
| 12. | Brzotín | 13 | 3 | 3 | 7 | 15:32 | 12 |
| 13. | Vlachovo | 13 | 2 | 0 | 11 | 15:44 | 6 |
| 14. | Honce | 13 | 2 | 0 | 11 | 12:41 | 6 |
TABUĽKA JARNEJ ČASTI
| 1. | Lipovník | 13 | 9 | 4 | 0 | 37:9 | 31 |
| 2. | Gemerská Poloma | 13 | 8 | 2 | 3 | 26:20 | 26 |
| 3. | Dobšiná | 13 | 6 | 7 | 0 | 43:11 | 28 |
| 4. | Brzotín | 13 | 7 | 3 | 3 | 24:23 | 24 |
| 5. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 13 | 7 | 2 | 4 | 27:16 | 23 |
| 6. | Betliar | 13 | 6 | 3 | 4 | 20:12 | 21 |
| 7. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 2 | 5 | 31:19 | 20 |
| 8. | Rudná | 13 | 5 | 4 | 4 | 22:19 | 19 |
| 9. | Jablonov n/Turnou | 13 | 5 | 4 | 4 | 20:20 | 19 |
| 10. | Vyšná Slaná | 13 | 4 | 4 | 5 | 18:22 | 16 |
| 11. | Vlachovo | 13 | 4 | 0 | 9 | 16:36 | 12 |
| 12. | Honce | 13 | 2 | 2 | 11 | 13:36 | 8 |
| 13. | Kružná | 13 | 2 | 1 | 10 | 27:42 | 7 |
| 14. | Plešivec | 13 | 1 | 0 | 12 | 11:58 | 3 |
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Lipovník | 26 | 19 | 5 | 2 | 85:22 | 62 |
| 2. | Dobšiná | 26 | 16 | 8 | 2 | 82:22 | 56 |
| 3. | Gemerská Poloma | 26 | 15 | 4 | 7 | 50:45 | 49 |
| 4. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 26 | 14 | 4 | 8 | 61:38 | 46 |
| 5. | Rudná | 26 | 12 | 6 | 8 | 66:44 | 42 |
| 6. | Dlhá Ves | 26 | 11 | 3 | 12 | 59:48 | 36 |
| 7. | Jablonov n/Turnou | 26 | 11 | 6 | 9 | 49:44 | 36 |
| 8. | Brzotín | 26 | 10 | 6 | 10 | 39:55 | 36 |
| 9. | Kružná | 26 | 11 | 2 | 13 | 67:57 | 35 |
| 10. | Betliar | 26 | 9 | 7 | 10 | 36:42 | 34 |
| 11. | Vyšná Slaná | 26 | 8 | 8 | 10 | 46:54 | 32 |
| 12. | Vlachovo | 26 | 6 | 0 | 20 | 31:80 | 18 |
| 13. | Honce | 26 | 4 | 2 | 20 | 25:77 | 14 |
| 14. | Plešivec | 26 | 5 | 1 | 20 | 26:95 | 13 |
Zaujímavosti
- Brankár P. Breuer (MFK Dobšiná) hral v jednom zo zápasov jari v poli.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-