Rozloženie postov
Brankári: Mišina, L. Fabian
Obrancovia: Boňko, Cirbus, Marciš, Schvarz, Kováč, Matúš Zatroch, Ľ. Arvay
Záložníci: V. Szilardi, Jakab, Roth, Mihalík, Jasenka, M. Pástor, B. Szilardi, D. Poťmák
Útočníci: J. Pástor, Marko Zatroch, Chochol, R. Fabian, M. Arvay, Die, Šubovič, L. Poťmák
Výsledky na jeseň
Betliar – Dlhá Ves 2:0, góly: Marciš, Chochol, 110 divákov
Lipovník – Betliar 2:5, góly: Chochol 3, Fabian, Cirbus
Betliar – Slavošovce 5:0, góly: Chochol 2, Fabian 2, Jasenka, 50 divákov
Hrhov – Betliar 1:3, góly: Jasenka, Fabian 2
Betliar – Krh. Dlhá Lúka 1:1, gól: Die, 99 divákov
V. Slaná – Betliar 4:1, gól: Cirbus, vlastný Kováč
Betliar – Rožňava B / Rudná 1:4, gól: Fabian, 120 divákov
Rož. Bystré – Betliar 1:6, góly: Chochol 2, Fabian, Marciš, Jasenka, Šubovič
Betliar – Rakovnica 5:1, góly: Chochol 2, Die, Marciš, Fabian, 50 divákov
Betliar – Dobšiná 5:1, góly: B. Szilardi, Mihalík, Chochol, Fabian, J. Pástor, 70 divákov
Drnava – Betliar 2:2, góly: Fabian 2
Výsledky na jar
Dlhá Ves – Betliar 2:1, gól: Marciš
Betliar – Lipovník 2:1, góly: Fabian, Chochol, 110 divákov
Slavošovce – Betliar 0:7, góly: Chochol 3, Fabian 2, J. Pástor, Jasenka
Betliar – Hrhov 8:0, góly: Chochol 3, Fabian 2, Marciš, J. Pástor, vlastný
Krh. Dlhá Lúka – Betliar 1:1, gól: Boňko
Betliar – V. Slaná 3:4, góly: Marciš, Chochol, Cirbus, 150 divákov
Rožňava B / Rudná – Betliar 6:0
Betliar – Rož. Bystré 11:0, góly: Chochol 4, V. Szilardi, Fabian 4, J. Pástor, Schvarz, 77 divákov
Rakovnica – Betliar 0:12, góly: Chochol 5, Fabian 2, Marko Zatroch, J. Pástor, V. Szilardi 2
Dobšiná – Betliar 3:6, góly: Chochol 3, M. Arvay, J. Pástor, B. Szilardi
Betliar – Drnava 1:0, gól: Marciš, 120 divákov
Strelci – celkovo
31 – Matej Chochol, 20 – Roland Fabian,
7 – Marián Marciš, 6 – Ján Pástor,
4 – Lukáš Jasenka, 3 – Samuel Cirbus, Viktor Szilardi,
2 – Boris Szilardi, Kristián Šubovič, Roman Die
1 – Martin Arvay, Lukáš Boňko, Marko Zatroch, Viktor Mihalík, Miloš Schvarz
Konečná tabuľka
| 1. | Vyšná Slaná | 22 | 20 | 1 | 1 | 134:19 | 61 |
| 2. | Rožňava B/Rudná | 22 | 17 | 0 | 5 | 119:29 | 51 |
| 3. | Betliar | 22 | 14 | 3 | 5 | 88:34 | 45 |
| 4. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 22 | 14 | 3 | 5 | 76:29 | 45 |
| 5. | Dlhá Ves | 22 | 13 | 4 | 5 | 76:27 | 43 |
| 6. | Drnava | 22 | 12 | 4 | 6 | 82:53 | 40 |
| 7. | Dobšiná | 22 | 12 | 2 | 8 | 76:60 | 38 |
| 8. | Lipovník | 22 | 6 | 1 | 15 | 46:72 | 19 |
| 9. | Rakovnica | 22 | 5 | 2 | 15 | 32:102 | 15 |
| 10. | Hrhov | 22 | 4 | 0 | 18 | 46:105 | 12 |
| 11. | Slavošovce | 22 | 2 | 1 | 19 | 14:139 | 7 |
| 12. | Rožňavské Bystré | 22 | 2 | 1 | 19 | 25:145 | 7 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.