Rozloženie postov
Brankári: Mišina, L. Fabian
Obrancovia: Boňko, Cirbus, Marciš, Schvarz, Kováč, Matúš Zatroch, Ľ. Arvay
Záložníci: V. Szilardi, Jakab, Roth, Mihalík, Jasenka, M. Pástor, B. Szilardi, D. Poťmák
Útočníci: J. Pástor, Marko Zatroch, Chochol, R. Fabian, M. Arvay, Die, Šubovič, L. Poťmák
Výsledky na jeseň
Betliar – Dlhá Ves 2:0, góly: Marciš, Chochol, 110 divákov
Lipovník – Betliar 2:5, góly: Chochol 3, Fabian, Cirbus
Betliar – Slavošovce 5:0, góly: Chochol 2, Fabian 2, Jasenka, 50 divákov
Hrhov – Betliar 1:3, góly: Jasenka, Fabian 2
Betliar – Krh. Dlhá Lúka 1:1, gól: Die, 99 divákov
V. Slaná – Betliar 4:1, gól: Cirbus, vlastný Kováč
Betliar – Rožňava B / Rudná 1:4, gól: Fabian, 120 divákov
Rož. Bystré – Betliar 1:6, góly: Chochol 2, Fabian, Marciš, Jasenka, Šubovič
Betliar – Rakovnica 5:1, góly: Chochol 2, Die, Marciš, Fabian, 50 divákov
Betliar – Dobšiná 5:1, góly: B. Szilardi, Mihalík, Chochol, Fabian, J. Pástor, 70 divákov
Drnava – Betliar 2:2, góly: Fabian 2
Výsledky na jar
Dlhá Ves – Betliar 2:1, gól: Marciš
Betliar – Lipovník 2:1, góly: Fabian, Chochol, 110 divákov
Slavošovce – Betliar 0:7, góly: Chochol 3, Fabian 2, J. Pástor, Jasenka
Betliar – Hrhov 8:0, góly: Chochol 3, Fabian 2, Marciš, J. Pástor, vlastný
Krh. Dlhá Lúka – Betliar 1:1, gól: Boňko
Betliar – V. Slaná 3:4, góly: Marciš, Chochol, Cirbus, 150 divákov
Rožňava B / Rudná – Betliar 6:0
Betliar – Rož. Bystré 11:0, góly: Chochol 4, V. Szilardi, Fabian 4, J. Pástor, Schvarz, 77 divákov
Rakovnica – Betliar 0:12, góly: Chochol 5, Fabian 2, Marko Zatroch, J. Pástor, V. Szilardi 2
Dobšiná – Betliar 3:6, góly: Chochol 3, M. Arvay, J. Pástor, B. Szilardi
Betliar – Drnava 1:0, gól: Marciš, 120 divákov
Strelci – celkovo
31 – Matej Chochol, 20 – Roland Fabian,
7 – Marián Marciš, 6 – Ján Pástor,
4 – Lukáš Jasenka, 3 – Samuel Cirbus, Viktor Szilardi,
2 – Boris Szilardi, Kristián Šubovič, Roman Die
1 – Martin Arvay, Lukáš Boňko, Marko Zatroch, Viktor Mihalík, Miloš Schvarz
Konečná tabuľka
| 1. | Vyšná Slaná | 22 | 20 | 1 | 1 | 134:19 | 61 |
| 2. | Rožňava B/Rudná | 22 | 17 | 0 | 5 | 119:29 | 51 |
| 3. | Betliar | 22 | 14 | 3 | 5 | 88:34 | 45 |
| 4. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 22 | 14 | 3 | 5 | 76:29 | 45 |
| 5. | Dlhá Ves | 22 | 13 | 4 | 5 | 76:27 | 43 |
| 6. | Drnava | 22 | 12 | 4 | 6 | 82:53 | 40 |
| 7. | Dobšiná | 22 | 12 | 2 | 8 | 76:60 | 38 |
| 8. | Lipovník | 22 | 6 | 1 | 15 | 46:72 | 19 |
| 9. | Rakovnica | 22 | 5 | 2 | 15 | 32:102 | 15 |
| 10. | Hrhov | 22 | 4 | 0 | 18 | 46:105 | 12 |
| 11. | Slavošovce | 22 | 2 | 1 | 19 | 14:139 | 7 |
| 12. | Rožňavské Bystré | 22 | 2 | 1 | 19 | 25:145 | 7 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-