Rozloženie postov
Brankári: Mišina, L. Fabian
Obrancovia: Boňko, Cirbus, Marciš, Schvarz, Kováč, Matúš Zatroch, Ľ. Arvay
Záložníci: V. Szilardi, Jakab, Roth, Mihalík, Jasenka, M. Pástor, B. Szilardi, D. Poťmák
Útočníci: J. Pástor, Marko Zatroch, Chochol, R. Fabian, M. Arvay, Die, Šubovič, L. Poťmák
Výsledky na jeseň
Betliar – Dlhá Ves 2:0, góly: Marciš, Chochol, 110 divákov
Lipovník – Betliar 2:5, góly: Chochol 3, Fabian, Cirbus
Betliar – Slavošovce 5:0, góly: Chochol 2, Fabian 2, Jasenka, 50 divákov
Hrhov – Betliar 1:3, góly: Jasenka, Fabian 2
Betliar – Krh. Dlhá Lúka 1:1, gól: Die, 99 divákov
V. Slaná – Betliar 4:1, gól: Cirbus, vlastný Kováč
Betliar – Rožňava B / Rudná 1:4, gól: Fabian, 120 divákov
Rož. Bystré – Betliar 1:6, góly: Chochol 2, Fabian, Marciš, Jasenka, Šubovič
Betliar – Rakovnica 5:1, góly: Chochol 2, Die, Marciš, Fabian, 50 divákov
Betliar – Dobšiná 5:1, góly: B. Szilardi, Mihalík, Chochol, Fabian, J. Pástor, 70 divákov
Drnava – Betliar 2:2, góly: Fabian 2
Výsledky na jar
Dlhá Ves – Betliar 2:1, gól: Marciš
Betliar – Lipovník 2:1, góly: Fabian, Chochol, 110 divákov
Slavošovce – Betliar 0:7, góly: Chochol 3, Fabian 2, J. Pástor, Jasenka
Betliar – Hrhov 8:0, góly: Chochol 3, Fabian 2, Marciš, J. Pástor, vlastný
Krh. Dlhá Lúka – Betliar 1:1, gól: Boňko
Betliar – V. Slaná 3:4, góly: Marciš, Chochol, Cirbus, 150 divákov
Rožňava B / Rudná – Betliar 6:0
Betliar – Rož. Bystré 11:0, góly: Chochol 4, V. Szilardi, Fabian 4, J. Pástor, Schvarz, 77 divákov
Rakovnica – Betliar 0:12, góly: Chochol 5, Fabian 2, Marko Zatroch, J. Pástor, V. Szilardi 2
Dobšiná – Betliar 3:6, góly: Chochol 3, M. Arvay, J. Pástor, B. Szilardi
Betliar – Drnava 1:0, gól: Marciš, 120 divákov
Strelci – celkovo
31 – Matej Chochol, 20 – Roland Fabian,
7 – Marián Marciš, 6 – Ján Pástor,
4 – Lukáš Jasenka, 3 – Samuel Cirbus, Viktor Szilardi,
2 – Boris Szilardi, Kristián Šubovič, Roman Die
1 – Martin Arvay, Lukáš Boňko, Marko Zatroch, Viktor Mihalík, Miloš Schvarz
Konečná tabuľka
| 1. | Vyšná Slaná | 22 | 20 | 1 | 1 | 134:19 | 61 |
| 2. | Rožňava B/Rudná | 22 | 17 | 0 | 5 | 119:29 | 51 |
| 3. | Betliar | 22 | 14 | 3 | 5 | 88:34 | 45 |
| 4. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 22 | 14 | 3 | 5 | 76:29 | 45 |
| 5. | Dlhá Ves | 22 | 13 | 4 | 5 | 76:27 | 43 |
| 6. | Drnava | 22 | 12 | 4 | 6 | 82:53 | 40 |
| 7. | Dobšiná | 22 | 12 | 2 | 8 | 76:60 | 38 |
| 8. | Lipovník | 22 | 6 | 1 | 15 | 46:72 | 19 |
| 9. | Rakovnica | 22 | 5 | 2 | 15 | 32:102 | 15 |
| 10. | Hrhov | 22 | 4 | 0 | 18 | 46:105 | 12 |
| 11. | Slavošovce | 22 | 2 | 1 | 19 | 14:139 | 7 |
| 12. | Rožňavské Bystré | 22 | 2 | 1 | 19 | 25:145 | 7 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-