Zápas sa skončil 3:2, polčas 2:1. Góly zaznamenali: Patrik Burík, Jerguš Barnák z PK a Mário Tokarčík za Vyšnú Slanú. Za rožňavskú rezervu MFK skórovali Michael Ligárt a Dominik Kakalejčík. Po finálovom zápase kolektív Vyšnoslancov prevzal z rúk predsedu ObFZ v Rožňave Jána Džubáka putovný pohár.
Foto: ObFZ Rožňava
„V nedeľnom druhom finálovom stretnutí skupiny B na seba narazili dve najlepšie porazené mužstvá z prvého kola. Jedným z nich bol Zlatý klas Dlhá Ves, ktorý sa po remíze 1:1 v riadnom hracom čase stretol s Baníkom Drnava. O víťazstve Dlhej Vsi a jej celkovom prvenstve v skupine B nakoniec rozhodol až úspešnejší penaltový rozstrel v pomere 3:1.“
Foto: ObFZ Rožňava
Na záver môžeme konštatovať, že Zimný pohár sa stal vhodným prostriedkom na rozohratie klubov súperiacich v 7. lige na začiatku jej jarnej časti.
Výsledky:
1. kolo:
DLHÁ VES – ROŽŇAVA U19 3:8 (1:5). G.: Ferdinand 2 (1 z PK), Illes - Diego a Ligart po 2, Šeďo, Nikita (Pk). ŽK: Dulovec (RV U19). R: J. Gyenes.
SLAVOŠOVCE – KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE 1:6 (0:2). G: M. Gábor - J. Hutman, D. Bošeľa, G. Žiga, T. Kuru (PK), M. Ďuríček, Ľ. Korintuš. ŽK: J. Hutman, N. Lükö. R: Haviarik.
BETLIAR – LIPOVNÍK 6:1 (4:0). G: M. Chochol 3, M. Zatroch, K. Šubovič, M. Schvarz - N. Vozár. ŽK: B. Kiss (Lipovník). R: Bubenčík.
GEMERSKÁ POLOMA U19 – DOBŠINÁ 2:3 (1:1). G: A. Gallo (vl.), F. Konč, - Š. Krága 2, M. Poliak. ŽK: S. Čonka. R: L. Gyenes.
DRNAVA – HRHOV 1:1 (1:0), na pk 1:3. G: K. Šoltés - A. Kocsík. ŽK: J. Maliňák, B. Šoltés - T. Zsigrai, A. Frank. R: J. Gyenes.
RAKOVNICA – KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA 0:7 (0:3). G: M. Boroš (1 PK), J. Benedik, L. Rigo - všetci po 2, P. Boroš. R: Vávrová.
2. kolo:
VYŠNÁ SLANÁ – ROŽŇAVA U19 8:1 (3:0). G: M. Tokarčík 3 (1 z PK), F. Gallo 2, A. Gallo, M. Seman, B. Ruščin - T. Katona. R: Bubenčík.
KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE – DOBŠINÁ 4:0 (1:0). G: Ľ. Jasenka, Ľ. Korintuš, D. Bošeľa, A. Vaško. ČK: Cs. Kiss, J. Polanecký. ŽK: E. Bodnár, N. Luko, M. Ďuríček, A. Vaško - P. Slavkovský, L. Drobňák. R: J. Gyenes.
BETLIAR – HRHOV 4:1 (2:1). G: M. Chochol 2 (1 z PK), R. Fabián, V. Siládi - R. Grosman (PK), ŽK: M. Róth - 0. R: Bubenčík.
KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA – ROŽŇAVA B 3:4 (1:2). G: M. Lovaš, I. Bošela, L. Rigó (PK), ŽK: A. Rigó - Z. Molčan. R: J. Gynenes.
SLAVOŠOVCE – G. POLOMA U19 3:8 (2:6). G: P. Milko, M. Tolnai, E. Gažík - R. Kónya 3, S. Rusnák, M. Dorčák obaja po 2, S. Vavrek. Bez ŽK. R: Vávrová.
LIPOVNÍK – DRNAVA 3:5 (1:3). G: O. Kiss 2, R. Farkaš – K. Šoltés 4, J. Maliňák. R: Uharček.
SEMIFINÁLE:
SKUPINA A:
VYŠNÁ SLANÁ – KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE 2:1 (1:1). G: T. Hajduk, Š. Domik - J. Gallo, ČK po 2. ŽK: T. Želinský, ŽK: P. Varga, Š. Domik, Jer. Barnák - ŽK: A. Vaško, J. Erdofalvy, E. Bodnár. R: J. Gyenes.
BETLIAR – RUDNÁ 2:4 (1:3). G: M. Róth, R. Fabián - M. Ligárt 2, J. Figúr, O. Sanisló. R: Haviarik.
SKUPINA B:
DLHÁ VES – GEMERSKÁ POLOMA U19 8:1 (3:1). G: P. Bódi, M. Kliment, R. Kardos a R. Ferdinand po 2, Š. Pástor, A. Orvos - F. Kónya, ŽK: Š. Pásztor - S. Vavrek. R: J. Gyenes.
DRNAVA – RAKOVNICA 2:1 (2:0). G: B. Šoltés, J. Kováč - A. Balász. ČK po 2. ŽK:: F. Znak, ŽK: J. Šimko (obaja Rakovnica). R: Bubenčík.
F I N Á L E :
Skupina A:
Vyšná Slaná – RV/Rudná 3:2 (2:1). G: P. Burík, Jerg. Barnák (PK), M. Tokarčík - M. Ligart, D. Kakalekčík. ŽK: M. Tokarčík – R.. Farkaš, O. Sanisló, M. Ligárt. R: L. Gyenes, Bubenčík, Haviarik.
Skupina B :
Dlhá Ves – Drnava 1:1 (0:1) 3:1 na PK. G: K. Šoltés - R. Kardos. ŽK: G. Beke (DV). R: J. Gyenes.
MG od
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.