Zápas sa skončil 3:2, polčas 2:1. Góly zaznamenali: Patrik Burík, Jerguš Barnák z PK a Mário Tokarčík za Vyšnú Slanú. Za rožňavskú rezervu MFK skórovali Michael Ligárt a Dominik Kakalejčík. Po finálovom zápase kolektív Vyšnoslancov prevzal z rúk predsedu ObFZ v Rožňave Jána Džubáka putovný pohár.

Foto: ObFZ Rožňava
„V nedeľnom druhom finálovom stretnutí skupiny B na seba narazili dve najlepšie porazené mužstvá z prvého kola. Jedným z nich bol Zlatý klas Dlhá Ves, ktorý sa po remíze 1:1 v riadnom hracom čase stretol s Baníkom Drnava. O víťazstve Dlhej Vsi a jej celkovom prvenstve v skupine B nakoniec rozhodol až úspešnejší penaltový rozstrel v pomere 3:1.“

Foto: ObFZ Rožňava
Na záver môžeme konštatovať, že Zimný pohár sa stal vhodným prostriedkom na rozohratie klubov súperiacich v 7. lige na začiatku jej jarnej časti.
Výsledky:
1. kolo:
DLHÁ VES – ROŽŇAVA U19 3:8 (1:5). G.: Ferdinand 2 (1 z PK), Illes - Diego a Ligart po 2, Šeďo, Nikita (Pk). ŽK: Dulovec (RV U19). R: J. Gyenes.
SLAVOŠOVCE – KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE 1:6 (0:2). G: M. Gábor - J. Hutman, D. Bošeľa, G. Žiga, T. Kuru (PK), M. Ďuríček, Ľ. Korintuš. ŽK: J. Hutman, N. Lükö. R: Haviarik.
BETLIAR – LIPOVNÍK 6:1 (4:0). G: M. Chochol 3, M. Zatroch, K. Šubovič, M. Schvarz - N. Vozár. ŽK: B. Kiss (Lipovník). R: Bubenčík.
GEMERSKÁ POLOMA U19 – DOBŠINÁ 2:3 (1:1). G: A. Gallo (vl.), F. Konč, - Š. Krága 2, M. Poliak. ŽK: S. Čonka. R: L. Gyenes.
DRNAVA – HRHOV 1:1 (1:0), na pk 1:3. G: K. Šoltés - A. Kocsík. ŽK: J. Maliňák, B. Šoltés - T. Zsigrai, A. Frank. R: J. Gyenes.
RAKOVNICA – KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA 0:7 (0:3). G: M. Boroš (1 PK), J. Benedik, L. Rigo - všetci po 2, P. Boroš. R: Vávrová.
2. kolo:
VYŠNÁ SLANÁ – ROŽŇAVA U19 8:1 (3:0). G: M. Tokarčík 3 (1 z PK), F. Gallo 2, A. Gallo, M. Seman, B. Ruščin - T. Katona. R: Bubenčík.
KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE – DOBŠINÁ 4:0 (1:0). G: Ľ. Jasenka, Ľ. Korintuš, D. Bošeľa, A. Vaško. ČK: Cs. Kiss, J. Polanecký. ŽK: E. Bodnár, N. Luko, M. Ďuríček, A. Vaško - P. Slavkovský, L. Drobňák. R: J. Gyenes.
BETLIAR – HRHOV 4:1 (2:1). G: M. Chochol 2 (1 z PK), R. Fabián, V. Siládi - R. Grosman (PK), ŽK: M. Róth - 0. R: Bubenčík.
KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA – ROŽŇAVA B 3:4 (1:2). G: M. Lovaš, I. Bošela, L. Rigó (PK), ŽK: A. Rigó - Z. Molčan. R: J. Gynenes.
SLAVOŠOVCE – G. POLOMA U19 3:8 (2:6). G: P. Milko, M. Tolnai, E. Gažík - R. Kónya 3, S. Rusnák, M. Dorčák obaja po 2, S. Vavrek. Bez ŽK. R: Vávrová.
LIPOVNÍK – DRNAVA 3:5 (1:3). G: O. Kiss 2, R. Farkaš – K. Šoltés 4, J. Maliňák. R: Uharček.
SEMIFINÁLE:
SKUPINA A:
VYŠNÁ SLANÁ – KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE 2:1 (1:1). G: T. Hajduk, Š. Domik - J. Gallo, ČK po 2. ŽK: T. Želinský, ŽK: P. Varga, Š. Domik, Jer. Barnák - ŽK: A. Vaško, J. Erdofalvy, E. Bodnár. R: J. Gyenes.
BETLIAR – RUDNÁ 2:4 (1:3). G: M. Róth, R. Fabián - M. Ligárt 2, J. Figúr, O. Sanisló. R: Haviarik.
SKUPINA B:
DLHÁ VES – GEMERSKÁ POLOMA U19 8:1 (3:1). G: P. Bódi, M. Kliment, R. Kardos a R. Ferdinand po 2, Š. Pástor, A. Orvos - F. Kónya, ŽK: Š. Pásztor - S. Vavrek. R: J. Gyenes.
DRNAVA – RAKOVNICA 2:1 (2:0). G: B. Šoltés, J. Kováč - A. Balász. ČK po 2. ŽK:: F. Znak, ŽK: J. Šimko (obaja Rakovnica). R: Bubenčík.
F I N Á L E :
Skupina A:
Vyšná Slaná – RV/Rudná 3:2 (2:1). G: P. Burík, Jerg. Barnák (PK), M. Tokarčík - M. Ligart, D. Kakalekčík. ŽK: M. Tokarčík – R.. Farkaš, O. Sanisló, M. Ligárt. R: L. Gyenes, Bubenčík, Haviarik.
Skupina B :
Dlhá Ves – Drnava 1:1 (0:1) 3:1 na PK. G: K. Šoltés - R. Kardos. ŽK: G. Beke (DV). R: J. Gyenes.
MG od

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-