sobota, 18 júl 2026 19:58
Dvanásť rokov v FK Zlatý Klas Dlhá Ves Doporučený
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalisti Dlhej Vsi
Futbalový klub ZK Dlhá Ves patrí medzi nevyspytateľných súperov pre futbalové tímy z ObFZ Rožňava – niekedy prehrá so slabším súperom alebo vyhrá so silnejším mužstvom. V posledných dvoch ročníkov skončil síce piaty, ale raz skončil aj druhý (2015) či inokedy aj dvanásty (2016). V článku sa dočítame o pôsobení v 7. lige za posledných dvanásť rokov. K jednotlivým ročníkom sú k dispozícii súpisky, umiestnenia a mená najlepších strelcov. K dvom anulovaným ročníkom je uvedený len káder.
2014/2015: Pavlínyi, G. Pomaj - Dusza, G. Beke, Csotó, A. Labina, Örvös, R. Ferdinand, Mičinsky, Péntek, G. Ferdinand, Kövesdi, F. Bartók, Orel, T. Segyo, V. Segyo, Mezei, L. Novák, Jakubecz, V. Ferdinand, Makkai, B. Rákay, Cs. Flander, Blatník, K. Segyo
Umiestnenie: 2. miesto
Najlepší strelec: 21 – Patrik Mičinsky
2015/ 2016: G. Pomaj, Pavlínyi - Örvös, Mičinsky, Cs. Flander, D. Zsóri, Makkai, G. Ferdinand, L. Novák, V. Ferdinand, Att. Pomaj, Csotó, T. Novák, S. Pomaj, Blatník, Zs. Mezei, G. Beke, A. Labina, M. Jakubecz, V. Segyo, N. Kövesdi, T. Segyo, Dusza, T. Lörincz, A. Flander, M. Cvíba, Havrlent (jar), R. Kováč (jar)
Umiestnenie: 12. miesto
Najlepší strelec: 10 – Patrik Mičinsky
2016 / 2017: G. Pomaj, Pavlínyi - G. Ferdinand, G. Beke, Dusza, A. Labina, R. Kováč, Csotó, Mezei, A. Flander, Cvíba, Mičinsky, Makkai, Zsóri, Örvös, V. Ferdinand, Lokos, Cs. Flander, L. Novák, R. Ferdinand, K. Segyo, Kövesdi, T. Novák, Att. Pomaj
Umiestnenie: 6. miesto
Najlepší strelec: 9 – Dávid Novák, Attila Örvös
2017 /2018: Pavlínyi, G. Pomaj - Beke, G. Ferdinand, A. Labina, Zsóri, Mezei, Att. Pomaj, Dusza, Makkai, K. Segyo, R. Ferdinand, Cs. Flander, V. Ferdinand, Cvíba, Örvös, Mičinsky, Kövesdi, D. Novák, L. Novák
Umiestnenie: 6. miesto
Najlepší strelec: 17 – Patrik Mičinsky, Attila Örvös
2018 / 2019: G. Pomaj - Cs. Flander, Labina, Zsóri, Att. Pomaj, Dusza, Beke, Mezei, G. Ferdinand, Bartók, Segyo, V. Kováč, V. Ferdinand, Cvíba, R. Ferdinand, Makkai, Örvös, Mičinsky, Kliment, L. Novák, D. Novák
Umiestnenie: 9. miesto
Najlepší strelec: 15 – Patrik Mičinsky
2019 / 2020: Vojtech Hegedüs, Gabriel Pomaj – Gabriel Beke, Kristián Segyo, Miroslav Lörinc, Milan Makkai, Zsolt Mezei, Csaba Flander, Dávid Zsóri, Attila Pomaj, Marián Dusza, Tibor Segyo, Tomáš Lörincz, Norbert Csotó, Attila Labina, Viktor Kováč, Miloš Kliment, Marek Cvíba, Viktor Ferdinand, Patrik Mičinsky, Attila Örvös, Dávid Novák, Attila Mezei, Patrik Peprík, Viktor Segyo
2020 / 2021: Pomaj, Pavlínyi - Havrlent, Beke, Lörinc, Cs. Flander, Att. Pomaj, Segyo, Bartók, Zs. Mezei, Dusza, Zsóri, Csotó, V. Kováč, Makkai, Kliment, A. Mezei, Örvös, Lörincz, Illés, V. Ferdinand, Mičinsky, Gorta, Peprík, D. Novák
2021 / 2022: Marián Pavlínyi, Gabriel Pomaj, Adrián Gorta, Csaba Flander – Martin Havrlent, Gabriel Beke, Kristián Segyo, Marián Dusza, Attila Pomaj, Zsolt Mezei, Florián Repka, Attila Labina, Attila Balázs, Róbert Kováč, Milan Makkai, Miloš Kliment, Miroslav Lörinc, Viktor Kováč, Attila Mezei, Tomáš Lörincz, Viktor Ferdinand, Róbert Ferdinand, Patrik Mičinsky, Tibor Segyo, Attila Örvös, Dávid NovákUmiestnenie: 3. miesto
Najlepší strelec: 27 – Patrik Mičinsky
2022 / 2023: Marián Pavlínyi, Gabriel Pomaj – Viktor Kováč, Gabriel Beke, Martin Havrlent, Kristián Segyo, Ladislav Kovács, Attila Pomaj, Florián Repka, Zsolt Mezei, Attila Balázs, Milan Makkai, Patrik Mičinsky, Kevin Novák, Tibor Segyo, Ján Lokos, Atilla Örvös, Miloš Kliment, Róbert Ferdinand, Krisztián Garaj, Róbert Miglavič, Dávid Novák, Kristián Illés, Marián Dusza
Umiestnenie: 6. miesto
Najlepší strelec: 16 – Patrik Mičinsky
2023 / 2024: Pavlínyi, G. Pomaj – Havrlent, Cs. Flander, Dusza, Att. Pomaj, G. Ferdinand, Zs. Mezei, D. Beke, A. Balázs, Kliment, Illés, G. Beke, K. Segyo, V. Kováč, A. Labina, V. Ferdinand, Makkai, Örvös, Miglavič, K. Novák, Š. Pásztor, K. Ragyina, Repka, Lokos, Mičinsky, D. Novák, T. Segyo
Umiestnenie: 8. miesto
Najlepší strelec: 13 – Patrik Mičinsky (na foto vpravo)
2024 / 2025: Marián Pavlínyi, Gabriel Pomaj – Marián Dusza, Attila Pomaj, Peter Bódi, Kristián Ragyina, Gabriel Beke, Denis Szkokan, Kristián Segyo, Attila Örvös, Richard Kardos, Róbert Ferdinand, Milan Makkai, Kristián Illés, Richard Szkokan, Viktor Kováč, Štefan Pásztor, Miloš Kliment, Róbert Kulik, Patrik Mičinsky, Tibor Segyo, Csaba Flander, Pavel Hunyák
Umiestnenie: 5. miesto
Najlepší strelec: 27 – Patrik Mičinsky
2025/2026: Gabriel Pomaj – Csaba Flander, Peter Bódi, Gabriel Beke, Richard Szkokan, Marián Dusza, Róbert Kulik, Attila Pomaj, Gabriel Ferdinand, Pavel Hunyák, Miloš Kliment, Kristián Illés, Róbert Ferdinand, Ákos Gyurán, Viktor Kováč, Dávid Beke, Richard Kardos, Attila Örvös, Patrik Mičinsky, Milan Makkai, Tibor Segyo, Štefan Pásztor, Kristián Ragyina
Umiestnenie: 5. miesto
Najlepší strelec: 14 – Róbert Ferdinand
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.