sobota, 11 júl 2026 15:21
Dvanásť rokov vo futbalovom Tatrane Betliar Doporučený
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalisti TJ Tatran Betliar
Zdroj: Marián Marciš
Futbalový klub Tatran Betliar patrí po vypadnutí zo 6. ligy Košicko-gemerskej skupiny medzi popredné kluby v 7. lige ObFZ Rožňava. V roku 2016 skončil síce siedmy, ale v ďalších ročníkoch sa umiestňoval do piateho miesta. Práve o období rokov 2014 – 2026 sa dočítate v tomto článku, ktorý prináša prehľad kádrov, umiestnenia v konečnej tabuľke a mená najlepších strelcov. Pri dvoch anulovaných ročníkoch autor uvádza aspoň zloženie kádra. Text dopĺňa aj fotografia mužstva z aktuálnej sezóny.
Futbalisti TJ Tatran Betliar v nedávno skončenej sezóne 2025 / 2026 opäť potvrdili svoju stabilnú rolu popredného tímu v 7. lige ObFZ Rožňava, kde sa dlhodobo pohybujú v hornej polovici tabuľky a pravidelne bojujú o umiestnenie do 5. miesta.
Ich pôsobenie v tomto ročníku sa dá hodnotiť cez nasledujúce kľúčové faktory:
Stabilita a domáce prostredie:
- Silná domáca pôda: Betliar bol tradične nepríjemným súperom pre tímy z čela tabuľky, ako sú MFK Dobšiná či FK Baník Drnava.
- Vyrovnané kádre: Klubu sa darí držať stabilnú kostru mužstva, vďaka čomu tím herne neprepadáva ani po náročných odchodoch hráčov.
Regionálne derby zápasy:
- Konkurencia v lige: Zápasy proti celkom ako OFK Vyšná Slaná alebo TJ Baník Rožňavské Bystré priniesli divácky atraktívny futbal.
- Strelecká produktivita: Hoci mužstvo niekedy doplácalo na efektivitu v zakončení, herný prejav si udržal pevnú organizáciu, aká sa od bývalého účastníka 6. ligy očakáva.
Celkovo Tatran Betliar v sezóne 2025 / 2026 splnil ciele regionálneho stabilného klubu, kde kombinuje dravosť mladých odchovancov so skúsenosťami starších hráčov.
Prehľad súťažných ročníkov:
2014 / 2015
Káder na jeseň: Kelíšek, L. Fabian – Ľ. Arvay, Martin Arvay, V. Kováč, Cilovič, Barkasz, Handlovič, Cirbus, Vávra, Uharček, Oravec, L. Varga, Benedikty, Herchl, I. Tököly, Demeter, D. Poťmák, Marek Arvay, Hažer, Kamil Ivanko, M. Plačko, Filipovič, Mir. Schvarz, L. Poťmák, Kandráč, Angyal, Jonec, Eliáš, Bodis
Káder na jar: Šofranko, L. Fabian – R. Fabian, L. Fafrák, Cilovič, Handlovič, Zatroch, Demeter, Tököly, Cirbus, Benedikty, Kevin Ivanko, Oravec, Filipovič, Vávra, Ľ. Arvay, Martin Arvay, D. Poťmák, L. Poťmák
Umiestnenie: 14. miesto v 6. lige Košicko-gemerskej – vypadnutie do okresu
Najlepší strelci: 9 – Demeter, 5 – R. Fabian, 3 – Vávra
Najstarší hráč: Miroslav Plačko – 48 rokov
2015 / 2016
Káder: Šofranko, L. Fabian – Ľ. Arvay, M. Arvay, Ďuríček, R. Fabian, P. Boroš, Kevin Ivanko, Tököly, D. Poťmák, L. Zatroch, Cirbus, Oravec, Handlovič, Jerga, L. Poťmák, J.
Fazekaš, Benedikty, Jerga, L. Fafrák, Kamil Ivanko, I. Lörinc, L. Lörinc, M. Farkašovský
Umiestnenie: 7. miesto
Najlepší strelec: 23 gólov – Roland Fabian
Jeseň 2016
Káder: Šofranko, Cirbus – Ľ. Arvay, M. Arvay, Ďuríček, R. Fabian, I. Lörinc, L. Lörinc, Šubovič, Zatroch, Szilardi, Oravec, Jakab, Jerga, D. Poťmák, L. Poťmák, P. Boroš, Fafrák, Benedikty
Jar 2017
Káder: Šofranko, Cirbus, Lux – Ľ. Arvay, M. Arvay, Ďuríček, R. Fabian, I. Lörinc, L. Lörinc, Šubovič, Zatroch, Szilardi, Oravec, Jakab, Jerga, D. Poťmák, L. Poťmák, P. Boroš, Fafrák, Benedikty, Hricko, Marciš, Barkasz
Umiestnenie: 4. miesto
Najlepší strelec: 20 gólov – Roland Fabian
2017 / 2018
Káder: Ľubomír Šofranko – Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Róbert Jakab, Samuel Cirbus, Lukáš Poťmák, Dominik Szilardi, Ján Gelda, Martin Ďuríček, Matej Oravec, Marián Marciš, Peter Hricko, Ladislav Lörinc, Ján Benedikty, Zsolt Barkasz, Tomáš Handlovič, Dávid Poťmák, Roland Fabian, Ivan Lörinc, Peter Boroš, Ľubomír Lukáč
Najlepší strelec: 14 gólov – Ivan Lörinc
Umiestnenie: 2. miesto
2018 / 2019
Káder: Šofranko, L. Fabian - Ľ. Arvay, L. Poťmák, Korfanta, I. Lörinc, Cirbus, D. Poťmák, Marciš, Szilardi, Jakab, Roth, L. Lörinc, M. Jerga, P. Boroš, Barkasz, Oravec, Benedikty, R. Fabian, M. Arvay, Handlovič, M. Ďuríček
Umiestnenie: 3. miesto
Najlepší strelec: 19 gólov – Roland Fabian
2019 / 2020
Káder: Lukáš Fabian, Ľubomír Šofranko – Zsolt Barkasz, Tomáš Handlovič, Martin Arvay, Ľubomír Arvay, Matej Oravec, Boris Szilardi, Dominik Szilardi, Viktor Mihalík, Ivan Lörinc, Ladislav Lörinc, Marián Marciš, Marcel Roth, Samuel Cirbus, Lukáš Poťmák, Dávid Poťmák, Ladislav Buday
Anulovaný ročník
2020 / 2021
Káder: Mišina, Fabian – Cirbus, I. Lorinc, D. Szilardi, B. Szilardi, D. Poťmák, Roth, Marciš, Ľ. Arvay, Hovorka, Mihalík, Oravec, Gelda, Die, Šimko, Zatroch, Miloš Gallo
Anulovaný ročník
2021 / 2022
Káder: Štefan Mišina, Lukáš Fabian – Lukáš Poťmák, Samuel Cirbus, Marián Marciš, Dominik Szilardi, Ján Čižmár, Ľubomír Arvay, Marek Kováč, Ján Pástor, Marek Pástor, Viktor Mihalík, Matej Oravec, Dominik Gere, Boris Szilardi, Róbert Imre, Maroš Gallo, Peter Lipták, Marcel Roth, Martin Arvay, Miloš Gallo, Ivan Lörinc, Dávid Poťmák
Umiestnenie: 5. miesto
Najlepší strelec: 14 gólov – Miloš Gallo
2022 / 2023
Káder: Štefan Mišina, Marek Šály – Miloš Schvarz, Lukáš Poťmák, Dávid Poťmák, Samuel Cirbus, Marián Marciš, Ľubomír Šofranko, Marek Kováč, Dominik Szilardi, Lukáš Boňko, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Marek Pástor, Ján Pástor, Viktor Mihalík, Marián Molnár, Ján Čižmár, Marko Zatroch, Matej Chochol, Ivan Lörinc, Boris Szilardi, Marcel Roth, Maroš Bakoš
Umiestnenie: 5. miesto
Najlepší strelec: 17 gólov – Matej Chochol
2023 / 2024
Káder: L. Fabian, Mišina, Cirbus – L. Poťmák, D. Poťmák, Mihalík, M. Arvay, Ľ. Arvay, Boňko, Schvarz, M. Zatroch, Kováč, Roth, Die, Jasenka, Chochol, Čižmár, Marciš, Pástor, Szilardi, Miloš Gallo
Umiestnenie: 5. miesto
Najlepší strelec: 20 gólov – Matej Chochol
2024 / 2025
Káder: Lukáš Fabian, Štefan Mišina – Viktor Szilardi, Lukáš Boňko, Samuel Cirbus, Marián Marciš, Miloš Schvarz, Marek Kováč, Marcel Roth, Richard Jakab, Ján Pástor, Viktor Mihalík, Martin Arvay, Lukáš Jasenka, Boris Szilardi, Matúš Zatroch, Matej Chochol, Roland Fabian, Roman Die, Ján Čižmár, Marek Pástor, Marko Zatroch, Kristián Šubovič, Ľubomír Arvay, Dávid Poťmák, Lukáš Poťmák
Umiestnenie: 3. miesto
Najlepší strelec: 31 – Matej Chochol
2025 / 2026
Káder: Lukáš Fabian, Dárius Forgáč – Miloš Schvarz, Viktor Szilardi, Boris Szilardi, Lukáš Boňko, Samuel Cirbus, Marek Kováč, Marián Marciš, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Viktor Mihalík, Jakub Polanecký, Marko Zatroch, Ján Pástor, Kristián Šubovič, Roland Fabian, Marcel Roth, Lukáš Poťmák, Dávid Poťmák, Matej Chochol, Ján Čižmár, Štefan Mišina, Roman Die
Umiestnenie: 4. miesto
Najlepší strelec: 18 gólov – Roland Fabian
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).