Dvanásť rokov vo futbalovom Tatrane Betliar Doporučený
Napísal(a) Š. Tomášik- Silná domáca pôda: Betliar bol tradične nepríjemným súperom pre tímy z čela tabuľky, ako sú MFK Dobšiná či FK Baník Drnava.
- Vyrovnané kádre: Klubu sa darí držať stabilnú kostru mužstva, vďaka čomu tím herne neprepadáva ani po náročných odchodoch hráčov.
- Konkurencia v lige: Zápasy proti celkom ako OFK Vyšná Slaná alebo TJ Baník Rožňavské Bystré priniesli divácky atraktívny futbal.
- Strelecká produktivita: Hoci mužstvo niekedy doplácalo na efektivitu v zakončení, herný prejav si udržal pevnú organizáciu, aká sa od bývalého účastníka 6. ligy očakáva.
2014 / 2015
Káder na jeseň: Kelíšek, L. Fabian – Ľ. Arvay, Martin Arvay, V. Kováč, Cilovič, Barkasz, Handlovič, Cirbus, Vávra, Uharček, Oravec, L. Varga, Benedikty, Herchl, I. Tököly, Demeter, D. Poťmák, Marek Arvay, Hažer, Kamil Ivanko, M. Plačko, Filipovič, Mir. Schvarz, L. Poťmák, Kandráč, Angyal, Jonec, Eliáš, Bodis
Káder na jar: Šofranko, L. Fabian – R. Fabian, L. Fafrák, Cilovič, Handlovič, Zatroch, Demeter, Tököly, Cirbus, Benedikty, Kevin Ivanko, Oravec, Filipovič, Vávra, Ľ. Arvay, Martin Arvay, D. Poťmák, L. Poťmák
Umiestnenie: 14. miesto v 6. lige Košicko-gemerskej – vypadnutie do okresu
Najlepší strelci: 9 – Demeter, 5 – R. Fabian, 3 – Vávra
Najstarší hráč: Miroslav Plačko – 48 rokov
2015 / 2016
Káder: Šofranko, L. Fabian – Ľ. Arvay, M. Arvay, Ďuríček, R. Fabian, P. Boroš, Kevin Ivanko, Tököly, D. Poťmák, L. Zatroch, Cirbus, Oravec, Handlovič, Jerga, L. Poťmák, J.
Fazekaš, Benedikty, Jerga, L. Fafrák, Kamil Ivanko, I. Lörinc, L. Lörinc, M. Farkašovský
Umiestnenie: 7. miesto
Najlepší strelec: 23 gólov – Roland Fabian
Jeseň 2016
Káder: Šofranko, Cirbus – Ľ. Arvay, M. Arvay, Ďuríček, R. Fabian, I. Lörinc, L. Lörinc, Šubovič, Zatroch, Szilardi, Oravec, Jakab, Jerga, D. Poťmák, L. Poťmák, P. Boroš, Fafrák, Benedikty
Jar 2017
Káder: Šofranko, Cirbus, Lux – Ľ. Arvay, M. Arvay, Ďuríček, R. Fabian, I. Lörinc, L. Lörinc, Šubovič, Zatroch, Szilardi, Oravec, Jakab, Jerga, D. Poťmák, L. Poťmák, P. Boroš, Fafrák, Benedikty, Hricko, Marciš, Barkasz
Umiestnenie: 4. miesto
Najlepší strelec: 20 gólov – Roland Fabian
2017 / 2018
Káder: Ľubomír Šofranko – Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Róbert Jakab, Samuel Cirbus, Lukáš Poťmák, Dominik Szilardi, Ján Gelda, Martin Ďuríček, Matej Oravec, Marián Marciš, Peter Hricko, Ladislav Lörinc, Ján Benedikty, Zsolt Barkasz, Tomáš Handlovič, Dávid Poťmák, Roland Fabian, Ivan Lörinc, Peter Boroš, Ľubomír Lukáč
Najlepší strelec: 14 gólov – Ivan Lörinc
Umiestnenie: 2. miesto
2018 / 2019
Káder: Šofranko, L. Fabian - Ľ. Arvay, L. Poťmák, Korfanta, I. Lörinc, Cirbus, D. Poťmák, Marciš, Szilardi, Jakab, Roth, L. Lörinc, M. Jerga, P. Boroš, Barkasz, Oravec, Benedikty, R. Fabian, M. Arvay, Handlovič, M. Ďuríček
Umiestnenie: 3. miesto
Najlepší strelec: 19 gólov – Roland Fabian
2019 / 2020
Káder: Lukáš Fabian, Ľubomír Šofranko – Zsolt Barkasz, Tomáš Handlovič, Martin Arvay, Ľubomír Arvay, Matej Oravec, Boris Szilardi, Dominik Szilardi, Viktor Mihalík, Ivan Lörinc, Ladislav Lörinc, Marián Marciš, Marcel Roth, Samuel Cirbus, Lukáš Poťmák, Dávid Poťmák, Ladislav Buday
Anulovaný ročník
2020 / 2021
Káder: Mišina, Fabian – Cirbus, I. Lorinc, D. Szilardi, B. Szilardi, D. Poťmák, Roth, Marciš, Ľ. Arvay, Hovorka, Mihalík, Oravec, Gelda, Die, Šimko, Zatroch, Miloš Gallo
Anulovaný ročník
2021 / 2022
Káder: Štefan Mišina, Lukáš Fabian – Lukáš Poťmák, Samuel Cirbus, Marián Marciš, Dominik Szilardi, Ján Čižmár, Ľubomír Arvay, Marek Kováč, Ján Pástor, Marek Pástor, Viktor Mihalík, Matej Oravec, Dominik Gere, Boris Szilardi, Róbert Imre, Maroš Gallo, Peter Lipták, Marcel Roth, Martin Arvay, Miloš Gallo, Ivan Lörinc, Dávid Poťmák
Umiestnenie: 5. miesto
Najlepší strelec: 14 gólov – Miloš Gallo
2022 / 2023
Káder: Štefan Mišina, Marek Šály – Miloš Schvarz, Lukáš Poťmák, Dávid Poťmák, Samuel Cirbus, Marián Marciš, Ľubomír Šofranko, Marek Kováč, Dominik Szilardi, Lukáš Boňko, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Marek Pástor, Ján Pástor, Viktor Mihalík, Marián Molnár, Ján Čižmár, Marko Zatroch, Matej Chochol, Ivan Lörinc, Boris Szilardi, Marcel Roth, Maroš Bakoš
Umiestnenie: 5. miesto
Najlepší strelec: 17 gólov – Matej Chochol
2023 / 2024
Káder: L. Fabian, Mišina, Cirbus – L. Poťmák, D. Poťmák, Mihalík, M. Arvay, Ľ. Arvay, Boňko, Schvarz, M. Zatroch, Kováč, Roth, Die, Jasenka, Chochol, Čižmár, Marciš, Pástor, Szilardi, Miloš Gallo
Umiestnenie: 5. miesto
Najlepší strelec: 20 gólov – Matej Chochol
2024 / 2025
Káder: Lukáš Fabian, Štefan Mišina – Viktor Szilardi, Lukáš Boňko, Samuel Cirbus, Marián Marciš, Miloš Schvarz, Marek Kováč, Marcel Roth, Richard Jakab, Ján Pástor, Viktor Mihalík, Martin Arvay, Lukáš Jasenka, Boris Szilardi, Matúš Zatroch, Matej Chochol, Roland Fabian, Roman Die, Ján Čižmár, Marek Pástor, Marko Zatroch, Kristián Šubovič, Ľubomír Arvay, Dávid Poťmák, Lukáš Poťmák
Umiestnenie: 3. miesto
Najlepší strelec: 31 – Matej Chochol
2025 / 2026
Káder: Lukáš Fabian, Dárius Forgáč – Miloš Schvarz, Viktor Szilardi, Boris Szilardi, Lukáš Boňko, Samuel Cirbus, Marek Kováč, Marián Marciš, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Viktor Mihalík, Jakub Polanecký, Marko Zatroch, Ján Pástor, Kristián Šubovič, Roland Fabian, Marcel Roth, Lukáš Poťmák, Dávid Poťmák, Matej Chochol, Ján Čižmár, Štefan Mišina, Roman Die
Umiestnenie: 4. miesto
Najlepší strelec: 18 gólov – Roland Fabian
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.