pätnástym zápasom súťaže. Voľno však využili na odohratie prípravného zápasu so Štítnikom, ktorý tiež mal v II. triede voľno. Výsledok je priaznivý pre Dedinky, ktoré vyhrali 3:0 i napriek tomu, že domáci dosiahli v príprave viacero pekných výsledkov, a to i s mužstvami hrajúcimi o dve triedy vyššie.
Tak dlhoočakávané víkendové zápasy 17. kalendárneho týždňa pritiahli znovu svojich divákov, ktorým tentoraz prialo aj počasie. Pozrime sa, ako sa im odvďačili futbalisti svojou hrou a výsledkami:
Výsledky I. triedy - 18. kolo:
Rožň. Bystré – Kr. Dlhá Lúka 2:1 (0:1)
Drnava - Slavošovce 2:3 (1:2) !!!
Dedinky - Rudná (preložené)
Dlhá Ves - Bohúňovo 1:2 (0:1)
Betliar - Vyš. Slaná 8:2 (1:2)
Vlachovo - Brzotín 3:3 (1:1)
Hrhov - Jablonov n/T 1:2 (0:1)

Výsledky II. triedy - 18. kolo:
Gem. Hôrka "B" - Honce 2:3 (0:3)
Niž. Slaná - Pača 6:0 (4:0)
Čoltovo - Kružná 5:2 (2:1)
Ml. Brzotín - Kečovo 2:1 (0:0)

Výsledky: V. liga skupina JUH – 22.kolo:
V. Kapušany – Michaľany 2:0
Poproč – Turňa n/B 2:3
V. Folkmár – Sokoľany 2:2
Krompachy – Rožňava 2:1
Sp. Vlachy – Kráľ. Chlmec 0:1
Strážske – Sobrance 1:1
Rudňany – Medzev 1:0
Šaca – Čaňa 1:4
|
1. |
Krompachy |
19 |
13 |
4 |
2 |
37:11 |
43 |
|
2. |
Čaňa |
20 |
13 |
1 |
6 |
52:23 |
40 |
|
3. |
Sobrance |
19 |
11 |
4 |
4 |
50:15 |
37 |
|
4. |
V. Folkmar |
18 |
11 |
3 |
4 |
39:19 |
36 |
|
5. |
Medzev |
20 |
9 |
5 |
6 |
39:30 |
32 |
|
6. |
Šaca |
19 |
9 |
3 |
7 |
29:29 |
30 |
|
7. |
Sokoľany |
19 |
8 |
5 |
6 |
39:28 |
29 |
|
8. |
Kr. Chlmec |
19 |
8 |
5 |
6 |
24:17 |
29 |
|
9. |
Michaľany |
19 |
8 |
1 |
10 |
31:28 |
25 |
|
10. |
Rudňany |
19 |
7 |
3 |
9 |
24:38 |
24 |
|
11. |
V. Kapušany |
19 |
7 |
1 |
11 |
19:29 |
22 |
|
12. |
Rožňava |
19 |
7 |
0 |
12 |
26:41 |
21 |
|
13. |
Strážske |
19 |
6 |
2 |
11 |
17:32 |
20 |
|
14. |
Poproč |
19 |
5 |
2 |
12 |
18:42 |
17 |
|
15. |
Sp. Vlachy |
19 |
4 |
4 |
11 |
16:35 |
16 |
|
16. |
Turňa n/B |
18 |
4 |
1 |
13 |
26:69 |
13 |
Výsledky VI. ligy skupina K-G 18. kolo:
M. Ida - Krh. Podhradie 1:1
Budimír - Dobšiná 2:4
Koš. N. Ves - Gem. Hôrka 2:0
Kalša - Gem. Poloma 1:0
Ruskov - V. Opátske B 1:0
Geča - Kokšov-Bakša 3:1
Ťahanovce - Seňa 6:0
|
1. |
Geča |
16 |
8 |
8 |
0 |
45:12 |
32 |
|
2. |
Budimír |
16 |
10 |
2 |
4 |
47:33 |
32 |
|
3. |
K. Bakša |
17 |
9 |
4 |
4 |
38:23 |
31 |
|
4. |
Kalša |
16 |
9 |
2 |
5 |
35:19 |
29 |
|
5. |
Ťahanovce |
16 |
8 |
2 |
6 |
44:33 |
26 |
|
6. |
M. Ida |
16 |
8 |
1 |
7 |
35:33 |
25 |
|
7. |
G. Poloma |
17 |
8 |
1 |
8 |
38:38 |
25 |
|
8. |
Kr. Podhradie |
16 |
6 |
5 |
5 |
33:25 |
23 |
|
9. |
G. Hôrka |
16 |
7 |
2 |
7 |
21:21 |
23 |
|
10. |
Koš. N. Ves |
15 |
5 |
5 |
5 |
19:18 |
20 |
|
11. |
Dobšina |
16 |
6 |
1 |
9 |
28:43 |
19 |
|
12. |
V. Opátske "B" |
16 |
3 |
5 |
8 |
22:28 |
14 |
|
13. |
Ruskov |
16 |
3 |
1 |
12 |
16:52 |
10 |
|
14. |
Seňa |
17 |
2 |
3 |
12 |
19:62 |
9 |
{jcomments on}

































Štrnásť majstrovských futbalových zápasov vyžrebovaných tohto roku v odvetnej časti I. triedy bolo v dôsledku dlhej zimy a nespôsobilých ihrísk preložených na neskorší termín. Termíny sa uvádzajú v úradných správach ObFZ Rožňava. Osemnáste kolo i napriek tomu nebolo ani tentoraz kompletné, pretože sneh na ihrisku v Dedinkách je „tvrdohlavý“ a nie a nie ho odtiaľ dostať preč. Preto Dedinky požiadali o preloženie zápasu s Rudnou tiež na iný termín. Bude takto neodohratým už
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-