Aj keď sa už pred týždňom rozhodlo o víťazovi futbalového majstrovstva okresu Rožňava v I. i II. triede, ktorými sa stali futbalisti Rudnej a Lipovníka, obidve súťaže sa dohrávali 26. kolom. V ňom sa udialo niekoľko zaujímavostí. Jednou z nich bol zápas vo Vyšnej Slanej, kde už istý víťaz I. triedy Rudná nastúpila len aby sa rozlúčila so súťažou, ktorú prvýkrát v histórii klubu vyhrala. Prím preto vo veľmi slušnom stretnutí hrali iba domáci, ktorí o svojom víťazstve rozhodli za 15 minút prvého polčasu troma gólmi za sebou. K lepšiemu ako piatemu miestu im to tohto roku nestačilo. Druhou zaujímavosťou je, že zápas rozhodovala dvojica rozhodcov Gyénesovcov. Otec i syn dobre držali taktovku v rukách. Mladší syn Tomáš bol svojmu o 27 rokov staršiemu otcovi Júliusovi dobrým pomocníkom pri rozhodovaní. Otec rodiny sa mal v ten deň veľkú radosť, pretože tretí z rodiny Lukáš bol postranným rozhodcom v Krásnohorskej Dlhej Lúke, kde domáce béčko dlho vzdorovalo favoritovi súťaže z Lipovníka, aby nakoniec tri body putovali do susedov. Vyše 120 divákov potvrdilo, že v tejto obci je záujem o futbal veľký a tešia sa aj z druhého miesta svojho áčka v I. triede. Keby však každáfutbalová rodina mala takýto podiel na výchove rozhodcov ako Gyénesovci z Rožňavy, zrejme by bol problém na dlhé roky v tomto okrese zažehnaný. My si len prajme, aby sa naďalej zvyšovala kvalita rozhodovania týchto mladých rozhodcov.
Sobota 14. júna sa nevyplatila pre futbalistov Vlachova, ktorí dlho bojovali s uchovaním I. triedy v budúcom ročníku. Namiesto spokojnosti z dosiahnutia cieľa však do Kunovej Teplice, kde hrá domáce zápasy Štítnik, prišli iba ôsmi. Debakel v podobe 8:0 ich však priniesol do hladiny smútku, a tak pre odstúpenie jedného hráča Vlachova musel hlavný rozhodca ešte pred uplynutím prvého polčasu odpískať koniec zápasu. Malá túžba po úspechu Vlachovčanov so Štítnikom sa im teda vypomstila. Priniesla zato pekné góly Štítničanov, medzi ktorými sa zaskvel Patrik Bene, ktorý vsietil štyri góly. Dvakrát skóroval Ľubo Orabinec a po jednom góly si pripísali na svoje konto Jano Rochl a Viktor Eltschläger.
Hrhovčania sa podpísali pod ďalšie malé prekvapenie, keď po nevyrovnaných výkonoch v závere súťaže dokázali remízovať v Drnave 2:2. Najviac z remízy vyťažil však domáci hráč Jozef Rencsok, ktorý si dvoma gólmi poistil tohtoročné víťazstvo v streleckej súťaži futbalistov I. triedy. Posledné kolo malo ďalšie pozitívum. Odohrali sa všetky zápasy tak, ako boli vyžrebované. Športovo sa postavili aj Slavošovčania, ktorí sa prišli rozlúčiť s týmto ročníkom do Bohúňova, kde zápas sledovalo až sto divákov.
Výsledky 26. kola I. triedy: Rožň. Bystré - Honce 4:1 (0:0), Vyšná Slaná - Rudná 4:0 (4:0), G: Barnák, M. Gallo, Kračún, Liptai, ŽK: bez kariet, R: J. Gyenes, T. Gyenes, DP: Bodnár, D: 50. Dlhá Ves - Jablonov n/T 3:1 (2:1), G: Novák 2, Flander - Šaláta, ŽK: Orel - Pál Baláž, R: Šalamon, Poťmák, DP: Hadar, D: 50. Drnava - Hrhov 2:2 (1:1), G: Rencsok 2 - Kuru, Ribár, ŽK: Rencsok - Bernáth, R: Macko, R. Farkáš, DP: - D: 150. Štítnik - Vlachovo 8:0 (8:0), G: Bene 4, Orabinec 2, Ján Rochl, Eltschläger, ŽK: bez kariet, R: Schvarz, Czakói, Džubák, D: 60. Dedinky - Kr. Dlhá Lúka 3:5 (1:3). , G: Palán 2, Šipula - Klinko 2, Szaniszló, Rigo, Čižmár, ŽK: Putnocký, Novák, Franko - Anna, Albert, Kovács, R: L. Gyenes, V. Gallo, DP: Šmelko, D: 80. Bohúňovo - Slavošovce 4:1 (1:0), G: Csík 2, Izák, L. Kovács - Brdár, ŽK: bez kariet, R: Molnár, DP: Kovács, D: 100.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 26. KOLE:
| 1. | Rudná | 26 | 20 | 3 | 3 | 78 | : | 30 | 63 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 26 | 18 | 3 | 5 | 110 | : | 44 | 57 |
| 3. | Drnava | 26 | 16 | 4 | 6 | 91 | : | 46 | 52 |
| 4. | Rožň. Bystré | 26 | 15 | 3 | 8 | 71 | : | 36 | 48 |
| 5. | Vyšná Slaná | 26 | 14 | 3 | 9 | 75 | : | 48 | 45 |
| 6. | Jablonov n/T | 26 | 13 | 0 | 13 | 56 | : | 53 | 39 |
| 7. | Dlhá Ves | 26 | 11 | 4 | 11 | 54 | : | 71 | 37 |
| 8. | Štítnik | 26 | 11 | 3 | 12 | 77 | : | 50 | 36 |
| 9. | Hrhov | 26 | 10 | 4 | 12 | 48 | : | 64 | 34 |
| 10. | Honce | 26 | 10 | 2 | 14 | 48 | : | 89 | 32 |
| 11. | Bohúňovo | 26 | 9 | 3 | 14 | 43 | : | 53 | 30 |
| 12. | Vlachovo | 26 | 7 | 1 | 18 | 35 | : | 76 | 22 |
| 13. | Dedinky | 26 | 4 | 6 | 16 | 41 | : | 78 | 18 |
| 14. | Slavošovce | 26 | 4 | 1 | 21 | 31 | : | 122 | 13 |
LIPOVNÍKU VÍŤAZSTVO V II. TRIEDE Už NEUŠLO
| Krh. Dlhá Lúka B | - | Lipovník | 0 | : | 2 |
| Jovice | - | Pača | 2 | : | 4 |
| Plešivec | - | Ml. Brzotín | 4 | : | 0 |
| Dobšiná B | - | Nižná Slaná | 0 | : | 2 |
| 1. | Lipovník | 18 | 12 | 5 | 1 | 56 | : | 14 | 41 |
| 2. | Pača | 18 | 12 | 2 | 4 | 45 | : | 21 | 38 |
| 3. | Gem. Hôrka B | 18 | 9 | 3 | 6 | 38 | : | 37 | 30 |
| 4. | Jovice | 18 | 8 | 2 | 8 | 40 | : | 38 | 26 |
| 5. | Kružná | 18 | 8 | 2 | 8 | 37 | : | 43 | 26 |
| 6. | Nižná Slaná | 18 | 8 | 1 | 9 | 38 | : | 42 | 25 |
| 7. | Krh. Dlhá Lúka B | 18 | 5 | 5 | 8 | 34 | : | 37 | 20 |
| 8. | Dobšiná B | 18 | 6 | 0 | 12 | 31 | : | 46 | 18 |
| 9. | Plešivec | 18 | 5 | 3 | 10 | 27 | : | 42 | 18 |
| 10. | Ml. Brzotín | 18 | 4 | 3 | 11 | 25 | : | 51 | 15 |
MG - OD
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.