Luspaj a Podracký. Za hostí Barnák. Pred slabou návštevou 30 divákov rozhodoval Gallo. Tréner domácich pán Bernáth komentoval takto: „Začali sme výborne, naša taktika splnila účel. Hráči všetko perfektne dodržali a úspech sa dostavil. Vedúci hostí pán Poliak: „Prvý polčas sme si sami pobabrali a druhý už bol o ničom. Na otázku, aký má pocit,že strelili najkrajší gól zápasu, komentoval takto: „Neteší ma, lebo sme dali len jeden.“ Zápas rozhodoval pán Gallo, ktorý udelil tri žlté karty.
Ladislav Székely
Pohľad na zápas aj zo strany domáceho komentátora
Zápas dvoch B-čok priniesol v 7.kole II. triedy gólové hody. 30 návštevníkov tohto zápasu mohlo vidieť až 10 gólov, no žeby bol zápas bol vyrovnaný tak to sa určite nedá povedať. Krh. Dlhá Lúka vyprevadila svojho súpera s deviatkou na konte a to ešte mohli byť radi, že skóre sa zastavilo na čísle 9.
Domáci zápas od úvodu kontrolovali a dominovali v ňom vďaka svojej nátlakovej hre. Hosťom sa nedali ani nadýchnúť a útoky prichádzali z každej strany. Do 10. minúty domáci trikrát trafili brvno a zdalo sa že to bude smolný deň, ale časom sa začali sypať aj góly. Najprv sa po odrazenej lopte mohol tešiť Ulman. 1:0. O pár minút nato sa v blízkosti brankára presadil aj Podraczky. 2:0. Žial tento skvelý forvard domácich musel hneď po svojom strelenom góle odstúpiť kvôli zraneniu členka. Na jeho miesto naskočil M. Emödi, ktorý sa stal tiež hviezdou tohto zápasu. Pred ním sa však ešte presadil dvakrát do polčasu D. Klárik. Tento hráč je preslávený strelami z veľkých dialok, a nesklamal ani teraz. Prekrásnou strelou zvyšoval na 3:0. Pred polčasom ešte po signalizovaní asistenta domáci dostali aj výhodu pokutového kopu. Faulovaný bol práve žolík z lavičky M. Emödi. Klárik sa nemýlil ani teraz a stanovil tak polčasové skóre 4:0. Hostia boli zrelí na uterák.
V druhom polčase už začali aj Dobšinčania vystrkovať rožky, ale domáci valcovali ďalej. Pán rozhodca Gallo to dvakrát zchytal, keď kuriózne počas jednej akcie ho domáci trafili až dva razy. Keď však už ani on nezabránil tak M. Emödi zvýšil na 5:0. Úradovať začali potom hráči Lipovníka, ktorí sú tu v susednej Krh. Dlhej Lúke na hosťovaní. Gorgei ako prvý z nich zaťažil súperove konto a zvýšil už na rozdiel dvoch tried 6:0! Po ďalšej skvelej akcií sa dočkal aj sviatočný strelec Luspaj, ktorý v tomto zápase dostal ofenzívnejšie úlohy, ako je to zvykom a dokázal to využiť gólom. Na obe tieto góly nahrával F. Emödi, takže Lipovnícky štvorlístok (Podraczky-Luspaj-Gorgei-F. Emödi) sa presadil aj v tomto zápase. Najlepší hráč hostí, Barnák robil čo mohol a 20.min pred koncom zápasu exportnou strelou dokázal aj znížiť. 7:1. Ku Klárikovi sa na konci zápasu eše pridali dvaja dvojgóloví strelci. M. Emödi si nabehol na center Luspaja a hlavičkou do protipohybu brankára vsietil 8. gól svojho tímu. Gólovú bodku dal Gorgei, keď s F. Emödim rozobrali obranu hostí rýchlou kombináciou a dokonali tak osud hostí z Dobšinej. 9:1! Zápas rozhodoval Gallo na čiare so Zsebikom a Pažitkom. Tréner domácich Dávid Bollo po zápase povedal: "Som spokojný s dnešným výkonom našich hráčov. Chalani konečne hrali podľa toho, čo sme si v kabíne povedali. Dúfam že pozitíva z dnešného zápasu si dokážeme preniesť aj do ďalších súbojov, ktoré nás čakajú."
Zostava Krh. Dlhej Lúky B - D.Máté -- D. Klárik, Luspaj, A. Emödi, Csobádi, Gorgei, Mihók, F. Emödi, Ulman, Podraczky, Albert. Striedali: M. Emödi, Plichta.
Florian Emödi
Ostatné výsledky II. triedy 7. kolo: Jovice - Čoltovo 2:5, Kružná - Nižná Slaná 2:0, Pača - Ml. Brzotín 5:0.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 7. KOLE:
NAJLEPŠÍ STRELCI II. TRIEDY PO 7. KOLE:
12 gólov: M. Baláž (Čoltovo)
6 gólov: Vl. Zsóri (G. Hôrka B), B. Roczei (Čoltovo)
5 gólov: A. Polák (Kružná), M. Podracký (Jovice),
4 gólov: D. Kláírik (Krh.Dlhá Lúka),O. Kerekes, R. Zagiba (obaja Lipovník), J. Gulykás (Pača)
3 gólov: R. Podraczky , A. Gorgei (obaja Krh.Dlhá Lúka), Vl. Karas (N. SLaná), R. Nagy, G. Grecmacher (obaja Jovice ), T. Šofranko (G. Hôrka B), atď.
































Krásnohorská Dlhá Lúka B - Dobšiná B 9:1 (4.0)
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-