v tomto mužstve najmä v posledných troch kolách prežívajú. Nielenže so súpermi neobstáli tak, ako chceli, do toho prišla i červená karta pozastavenie na 1 zápas hráčovi po 4. žltej karte a to na najdôležitejších postoch v mužstve. Pozitívum im neprinieslo ani šalamúnske rozhodnutie ŠTK na protest proti hraniu „čierneho hráča“ Bohúňova v zápase na domácej pôde, ktoré im komisia zamietla odvolávajúc sa na futbalové predpisy.
Vráťme sa ešte k vyžrebovanému 26. kolu. Aspoň podľa výsledkov videli diváci asi najzaujímaveší zápas v Drnave, kde si domáci nedali vziať príležitosť získať skalp už istého víťaza I. triedy - futbalistov Betliara. Príkladne bojovali o štvrté miesto v tabuľke a zdá sa, že si ho udržia do konca súťaže s možnosťou si ho dokonca vylepšiť. Cenné tri body v tomto kole získal nováčik súťaže Dedinky so skúsenými Dlhovešťanmi i Slavošovčania s Hrhovčanmi. Dlhá Ves, Slavošovce, Hrhov a Bohúňov ešte budú v odloženom kole bojovať o ôsmu priečku v tabuľke. Nie je isté ani umiestnenie na druhom, treťom, či štvrtom mieste. Isté je iba posledné miesto predtým dobre hrajúceho FK Brzotín, ktorý to nemá isté byť účastníkom I. triedy v nasledujúcom ročníku. Všetko však ukáže až dohrávka a výsledky našich mužstiev a ich postavenie v VI. lige.
Výsledky 26. kola I. triedy: Rožňavské Bystré – Vyšná Slaná 2:3, Bohúňovo – FK Brzotín 2:2, Rudná – Jablonov n/T 2:0, Slavošovce – Hrhov 3:1, Krásnohorská Dlhá Lúka – Vlachovo 5:2, Drnava – Betliar 2:1, Dedinky – Dlhá Ves 3:2.
MG 
DOHRÁVKA 17. KOLA I. TRIEDY: Jablonov n/T – Rožň. Bystré, FK Brzotín – Hrhov, Vyšná Slaná – Vlachovo, Bohúňovo – Betliar, Rudná – Dlhá Ves, Slavošovce – Dedinky, Krh. Dlhá Lúka – Drnava.
{jcomments on}




















Keď uverejňujeme výsledky 26. kola I. triedy, hneď na úvod musím spomenúť, že ostatných päť kôl sa vydarilo najmä futbalistom Rudnej, ktorí v nich získali až 11 bodov a to ešte nerátame tri body z piatkovej dohrávky v Dedinkách. Patria preto jednoznačne k mužstvám, ktoré sa držia na jar v lepšom svetle, než na jeseň. Zápasy 26. kola I triedy nepriniesli nijaké prekvapenia. Aj keď napríklad Rožňavské Bystré doma prehralo tesne s Vyšnou Slanou, je to aj dôsledok toho, čo všetko
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.