druhého polčasu stav ešte zrovnali. Potom už do brány súpera triafali iba domáci. Červenú kartu obdržal hosťujúci brankár asi štvrťhodinu pred koncom zápasu a Hončania tak dohrávali iba desiati. Hrhovčania aj vo Vlachove potvrdili, že na jar hrajú dobré zápasy. Nad súperom z konca tabuľky zvíťazili hoci tesne 1:0 a odviezli si cenné tri body. V Rožňavskom Bystrom sa stretli súperi, ktorí bojujú o tretie miesto v tabuľke. Keďže Drnavčania v ňom nestrelili ani gól, zápas sa skončil 2:0 pre domácich. Nakoniec zápas s najväčším počtom gólov - Krásnohorská Dlhá Lúka - Slavošovce 9:2. Priebeh hry i výsledok potvrdzujú, že išlo o jednoznačný zápas v prospech domácich, ktorí patria medzi lepšie mužstvá súťaže, kým hostia sa dostali minulý týždeň na chvost tabuľky. Navyše sa u hostí prejavil nižší stav hráčov o jedného s akým na zápas nastúpili. Dlholúčania majú najlepší útok súťaže, ktorý má blízko pred sebou hranicu stého gólu v tomto ročníku, keď doteraz už vsietili súperom 92 gólov.
Výsledky 20. kola I. triedy: Štítnik - Dlhá Ves 1:1 (1:1). G: Eltschläger, Flander, ŽK: Kolesár - Ferdinand, Dusza, Beke, R: Haviarik, Repaský, DP: Bodnár, D: 100. Rudná - Jablonov n/T 3:1 (1:0). G: Čapó, R. Jakab, Rabas - Szillasi. ŽK: Jakab - 0, R: Nemčko, T. Gyénes, DP: Šmelko, Dedinky - Honce 6:2 (2:1). G: Franko 2, Putnocký, Majerčák (11m), Révay - R. Kuzma, Drenko, ŽK: Putnocký - ČK: 76´ L. Fabián, R: Galík, Schvarz, DP: Hadar, D: 50. Rožňavské Bystré - Drnava 2:0 (1:0). Góly: Lompart a Jaro Gallo, ŽK: Lompart a Dorkin - M. Maliňák, Čeľovský, Dókus, R: S. Gallo, A. Farkaš, DP: Z. Kovács, D: 90. Krh. Dlhá Lúka - Slavošovce 9:2 (3:2). G: Čižmár, Klinko, Bodnár a Rigo po 2, Klárik - Oravec 2, ŽK: Korintuš, Klinko - S. Lalik, Kúdela, Dzureň, R: L. Gyénes, Zsebík,DP: Šimšík, D: 100, Vlachovo - Hrhov 0:1 (0:1). G: Bernáth, ŽK: Hricko, Leskovjanský - Zsigrai, Bodnár, Herczeg, D: 70.
NEÚPLNÁ TABUĽKA I. TRIEDY PO 20. KOLE:
1. Rudná 20 17 2 1 60:20 53
2. Krh. Dlhá Lúka 20 14 2 4 92:33 44
3. Rožň. Bystré 20 12 3 5 54:25 39
4. Drnava 20 12 3 5 63:40 39
5. Vyšná Slaná 19 10 3 6 54:37 33
6. Honce 20 10 2 8 39:61 32
7. Jablonov n/T 20 10 0 10 48:42 30
8. Dlhá Ves 20 8 3 9 39:51 27
9. Hrhov 20 8 2 10 37:50 26
10. Štítnik 20 6 3 11 45:42 21
11. Bohúňovo 19 6 2 11 33:42 20
12. Vlachovo 20 5 0 15 27:55 15
13. Dedinky 20 3 4 13 31:60 13
14. Slavošovce 20 3 1 16 24:88 10
Výsledky 20.kola II. triedy vo futbale: Dobšiná B - Krh. Dlhá Lúka B 3:1, Nižná Slaná - Kružná 2:3, Ml. Brzotín - Pača 1:3.
Tabulka II. triedy po 20 kolách:
1. Lipovník 14 9 5 0 41:9 32
2. Pača 14 9 2 3 33:17 29
3. Kružná 15 6 2 7 31:36 20
4. Jovice 13 6 1 6 29:28 19
5. Nižná Slaná 15 6 1 8 31:36 19
6. Krh. Dlhá Lúka B 14 5 3 6 32:31 18
7. Dobšiná B 12 6 0 6 26:30 18
8. Gem. Hôrka B 14 5 3 6 29:35 18
9. Ml. Brzotín 15 3 3 9 21:42 12
10. Plešivec 12 3 2 7 19:28 11
MG

































Dvadsiate kolo I. triedy vo futbale bolo v prvý májový víkend na hornom Gemeri neúplné. Aj keď bolo priaznivé počasie na futbal, jediný súper, ktorým futbal v nedeľu "nevoňal" boli futbalisti B
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-