Zápas mal jednoznačný priebeh. Domáci sa smelo zahryzli do hostí a bolo len otázkou času, kedy padne gól. Množstvo nevyužitých šancí zo strany Vyšnoslancov dlho držal oslabený kolektív Bohúňova nad vodou. Polčas sa skončil 1:0.
O výsledku sa prakticky rozhodlo až v druhom polčase, na čom má veľký podiel najmä strelec P. Zábrel, ktorý vsietil tri góly do bránky Bohúňova. Jeden aj s prispevním obrancu hostí. Jeden pridal Liptaj.
Pod Adamovou bolo príjemné futbalové počasie a aj vďaka výsledku odchádzali najmä domáci fanúšikovia zo zápasu spokojní. Riekou Slanou sa však do Bohúňova plavila o zápase nie veselá správa.
Vyšná Slaná si týmto výsledkom vybojovala v jesennej tabuľke lichotivé štvrté miesto a tak poskočila s 22 bodmi pred Rudnú i Rožňavské Bystré.
MG
TABUĽKA I. TRIEDY PO 14. KOLE

Ostatné futbalové výsledky mužstiev horného Gemera:
IV. Liga JUH (dospelí) 17. kolo:
V. Folkmár - V. Kapušany 7:0
Strážske - V. Revištia 0:1
Štítnik - Sobrance 0:3
Smižany - Čaňa 1:1
Kr. Chlmec - Sp. Vlachy 3:1
Krompachy – Poproč 3:1
Rudňany - Medzev 2:0
Rožňava - Turňa n/B 3:1
V. Liga KG (dospelí) 15. kolo:
Kokšov-Bakša - M. Ida 3:1
Ruskov - Myslava 1:0
Kalša - Koš. N. Ves 5:2
Ťahanovce - Geča 6:1
Šaca - Dobšina 4:0
Gem. Hôrka - Lipovník 1:1
Krh. Podhradie - Gem. Poloma 5:0
{jcomments on}




















Vyšná Slaná – Bohúňovo 4:1 (1:0). Góly za domácich: Zabrel 3, Liptaj 1. Do úplného konca jesennej časti I. triedy vo futbale ostalo dohrať iba jeden zápas Vyšná Slaná – Bohúňovo, ktorý sa odohral v nedeľu 13. novembra 2011. Kým domáci futbalisti nastúpili na zápas ako ostrieľaní účastníci I. triedy, hostia sa dostali do tejto súťaže po jej rozšírení na úkor Plešivca, a bolo to dobre rozoznať aj ich postavením v tohtoročnej tabuľke. Vyšnoslanci do tohto zápasu sa držali na šiestom mieste, Bohúňovčanom patrí iba druhé miesto od jej konca. Navyše na tento zápas z odloženého 7. kola prišli hostia pod Radzim iba s desiatimi futbalistami. Už to svedčí o tom, že neprišli s tým, aby proti tomuto
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.