nehral. Už prvý zápas na Dedinkách ukázal, že toto mužstvo má patričnú silu a určite bude hrať o popredné priečky v tabuľke. Po víťazstve na Dedinkách 0:4 pokračovali Bystrania v kvalitných výkonoch. Slavošovce zdolali 6:0.
Z favorizovanej Vyšnej Slanej si odniesli bod po remíze 1:1. Doma následne porazili Jablonov nad Turňou 3:0. V derby zápase so Štítnikom, ktorý sa hral v Kunovej Teplici pred peknou diváckou kulisou, zvíťazili 2:4, keď prehrávali už 2:0. Zlepšenou hrou v druhom polčase však nakoniec zápas dotiahli do víťazného konca, keď sa štyrmi gólmi blysol Ján Urban. Potom prišlo domáce víťazstvo s Hrhovom 3:1 a o týždeň neskôr si priniesli cenný skalp z Drnavy po výhre 1:2. V ďalšom domácom zápase porazili Vlachovo 2:0. Po ôsmich kolách tak Bystrania mali 7 víťazstiev, 1 remízu a žiadnu prehru, čo znamenalo vedenie v tabuľke. Prvá prehra prišla v nasledujúcom zápase v Dlhej Vsi, kde sa Bystranom už tradične nedarí, a odniesli si päťgólovú nádielku. Domácim vyšlo všetko na čo siahli, Bystranom naopak nevychádzalo nič. Potom prišla domáca prehra s veľmi dobre hrajúcou Rudnou 0:1, kde mali Bystrania remízu na dosah. V Bohúňove o týždeň neskôr Bystrania len remizovali 1:1 a bolo už badať, že kvalita sa vytráca a strelcovi Jánovi Urbanovi sa prestáva dariť. Trápenie pokračovalo aj v ďalšom domácom zápase proti Krásnohorskej Dlhej Lúke, ktorý prehrali 1:4. V ďašom derby zápase v Honciach pred návštevou kola Bystrania uhrali remízu 1:1. Začiatkom novembra sa stihla odohrať ešte aj predohrávka jarného kola. Bystrania tu jednoznačne rozdrvili Dedinky 8:2 a čiastočne si napravili svoj kredit. Bystrania tak zimujú na 5. priečke s 27 bodmi. Treba tiež poznamenať, že majú druhú najlepšiu obranu v súťaži, keď inkasovali 18-krát, na čom má najväčšiu zásluhu brakár Csaba Koncz, ktorý svojimi zákrokmi neraz privádzal súperových hráčov do zúfalstva. Najlepším strelcom mužstva je Ján Urban so 16 gólmi. V zimnom období pravdepodobne nedôjde k zmenám v kádri, určite však príde zmena na poste predsedu klubu, keď doterajší predseda Miloš Leng sa rozhodol ukončiť pôsobenie v tejto funkcii. Momentálne sa hráči stretávajú na tréningoch dvakrát v týždni. Raz v telocvični v Rožňave a raz na umelej tráve v Štítniku. Organizovaný tréningový proces by sa mal začať koncom januára pod vedením trénera a manažéra Ľuba Galla. Treba veriť, že mužstvo sa na jarnú časť súťaže zodpovedne pripraví a nadviaže na dobré výsledky z úvodu súťažného ročníka.“
Tréner Ľubomír Gallo: „Pred sezónou sme mali obavy, či vôbec budeme hrať, pretože sa nám zúžil káder a nemali sme dostatok futbalistov. No získali sme na prestup Joža Liptáka a Lomparta zo Slavošoviec, Laca Fabiana z Rakovnice a Iva Demjana z Pače na hosťovanie a striedavý štart aj za družstvo dospelých mal Filip Čapó. Sezónu sme odštartovali 11. augusta zápasom na Dedinkách výhrou 4:0. V dobrých výsledkoch sme pokračovali až do 8. kola.
Za 8 kôl sme nenašli premožiteľa a viedli sme tabuľku OM I. triedy. Až v 9. kole sme prehrali na ihrisku v Dlhej Vsi vysoko 5:0 a potom nasledovali 5 zápasov, v ktorých sme získali len 2 body za remízy v Bohúňove a v Honciach. Bolo to zapríčinené tým, že sa nám nedarilo v posledných piatich zápasoch premieňať gólové príležitosti. Jeseň sme ukončili zápasom doma predohrávkou 1. jarného kola s Dedinkami naším najvyšším víťazstvom v sezóne 8:2. Naše zápasy boli viackrát stredobodom pozornosti fanúšikov futbalu v celom okrese. Boli to zápasy s Vyšnou Slanou, Drnavou, Rudnou, Krásnohorskou Dlhou Lúkou, ale najmä derby zápas v Honciach, ktorý prilákal veľa priaznivcov futbalu. No asi najkrajší zážitok pre svojich fanúšikov sme pripravili v zápase so Štítnikom, kde sme prehrávali 2:0, no nakoniec sme sa radovali z víťazstva 2:4.

FUTBALOVÁ JESEŇ 2013 V ČÍSLACH:
Rožňavské Bystré 14 8 3 3 3 5:18 27 b.
doma 7 5 0 2 2 3: 8 15
vonku 7 3 3 1 1 2:10 12
Jesennú časť futbalového diania sme ukončili 15. novembra 2013 vyhodnotením v kultúrnom dome, kde sme sa zišli spolu aj s manželkami, priateľkami. Medzi nami sme privítali tiež starostku obce pani Želmíru Gonosovú s poslancami i skalnými fanúšikmi a sponzormi. Kladieme v klube dôraz aj na kultúrno-spoločenskú úroveň, a preto sme sa chceli aj spoločne zabaviť.“
Pripravil: Ondrej Doboš
Fotografie: Miloš Leng
































Futbalové ihrisko v Moste, ako túto časť chotára v Rožňavskom Bystrom nazývajú, zažilo v jesennej časti futbalového ročníka 2013-2014, a najmä domáci hráči TJ Baník akúsi renesanciu. Úspešný vstup do súťaže I. triedy vyniesol zdatných futbalistov na výslnie a sedem kôl boli na čele tabuľky. Mnohí fanúškovia začali uvažovať o ich technickej hre, že ak ju udržia, budú schopní hrať aj vyššiu súťaž. Potom však prišiel zlom, ktorý si nevedia vysvetliť a jeseň ich zastavila až na 5 mieste.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-