Kým sa v odvetnej časti majstrovských zápasov rozvlnia za brankármi futbalové siete aj v súťažiach V. ligy Košicko-gemerskej skpiny, povedzme si niečo 
V prvom kole cestovala do Kokšov – Bakše, kde tesne prehrala. V druhom kole v Turni prvé víťazstvo v sezóne. V Koš. Novej Vsi tesne prehrala po dobrom výkone. Potom si doma poradila s Ťahanovcami. V derby v Krh. Podhradí prehrala, s týmto súperom sa jej vonku nedarí. Nad omladenou Dobšinou zvíťazila jednogólovým rozdielom.
V Geči po bezgólovom polčase napokon prehrala. S Malou Idou zvíťazila a v Kokšove – Bakši prehrala. V oboch zápasoch podala dobrý výkon.
Slabinou sa ukázalo premieňanie šancí, brankársky post a aj disciplína, keď až traja hráči v priebehu jesene dostali červenú kartu. Mužstvo počas jesene trénovalo raz do týždňa. Cez zimnú prestávku došlo k zmene vedenia klubu. Zatiaľ mužstvo posilnil gólman Ondrej
Skokan. Malo by dôjsť k väčšej obmene kádra.
Nové vedenie klubu:
L. Špánik - predseda klubu, T. Balázs - podpredseda, starosta obce, R. Bodnár - vedúci mužstva, tajomník klubu, A. Lippai - tréner mužstva.
|
Prípravné zápasy počas zimnej prípravy: 14.2.2015 Gem. Hôrka - Jelšava 2:7 (1:3) 18.2.2015 - Kazinczbarczika U20 - Gemerská Hôrka 4:5 (3:3), G: Ferdinand R. 2 (1 z 11 m), D. Bodnár, Š. Bodnár, Tóth. Gemerská Hôrka: K. Molnár - Lörincz, Tóth, Demjen, Jonáš, Ištók, Lippai, Š. Bodnár, D. Bodnár, R. Ferdinand, P. L. Bacso, striedali: Vrškoví, Szkokan. "Hrali sme pekný futbal i keď kondične na tom boli lepší domáci futbalisti. My sme hrali skôr umne, držali loptu a viac kombinovali. Po nerozhodnom polčase padli dva ďalšie góly na oboch stranách po jednom, ale desať minút pred koncom sa nám podarilo rozhodnúť zápas vo svoj prospech Š. Bodnárom. To sme už v tom čase hrali o desiatich, nakoľko niektorí hráči, aby sa vyhli zraneniam sa dali vystriedať a jeden odstúpil pre zranenie. R. Ferdinand mal problémy s trieslami a Jonáš s Lippaim tiež neboli fit. S výsledkom sme spokojní, ale musíme ešte popracovať na kondičke," uviedol hráč FK Gemerská Hôrka Dávid Bodnár. V odvete by sa mal objaviť G. Jonáš a taktiež Péter Levente Bacso. Mal by prísť brankár R. Juhász, ktorý je momentálne v Anglicku a vráti sa v marci. 27.2.2015 - Rimavská Sobota (dorast) - Gem. Hôrka 3:2 (3:2), Góly: Lippai, D. Bodnár. 7.3.2015: KAC U19 Košice - Gem. Hôrka 3:11 (1:5), G: D. Bodnár 4, L. Bacso 4, R. Szkokan, V. Kovács, J. Kováč. Gem. Hôrka: Skokan (Lipták) - Jonáš, Izák, Tóth, M. Lorinc, Ferdinand, Ištók, Szkokan, J. Kováč, D. Bodnár, Bacso, striedali: Lippai, S. Bodnár, Demjen, V. Kováč. |
Ciele nového predsedu L. Špánika
Jeho predsavzatia a sny do budúcnosti sú smelé. „Jarnú odvetu chceme dohrať tak do siedmeho miesta a o rok sa už budeme
snažiť vybojovať si postup do IV. ligy samozrejme aj za pomoci nových posíl. O financie by núdza byť nemala a taktiež aj nový
starosta, dlhoročný funkcionár dal prísľub, že futbalu pomôže podľa možností“.
Dochádzka hráčov na zápasy:
| hráč / kolo | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| A. Izák | zb | z | z | z | z | a | a | a | a | a | a | a | a | a |
| A. Lippai | z | z | z | z | z | z | z | a | a | a | a | a | a | s |
| R. Szkokan | z | z | a | z | n | a | s | a | z | z | z | z | z | z |
| G. Demjen | z | a | n | z | z | z | z | z | z | z | z | z | z | z |
| M. Lorincz | z | z | z | z | z | z | z | z | z | z | z | z | z | z |
| D. Bodnár | z | z | z | z | z | z | z | z | z | z | z | z | z | z |
| Š. Tóth | z | z | z | z | z | z | z | z | z | z | z | z | s | z |
| D. Zsóri | z | z | z | z | z | s | n | a | s | n | s | z | s | a |
| K. Ragyina | z | s | a | a | a | a | a | a | a | a | a | a | a | a |
| A. Bodnár | z | z | z | z | z | z | z | a | a | a | a | z | z | z |
| Zs. Ištók | z | z | z | s | z | a | z | a | z | z | z | z | z | z |
| G. Kovács | n | a | a | n | z | z | a | z | n | a | z | z | z | z |
| M. Szabó-Dósza | a | zb | zb | zb | a | a | zb | z | zb | zb | a | s | a | a |
| Z. Farkaš-Temetei | a | n | n | a | n | a | n | n | a | s | n | a | n | n |
| J. Betík | a | z | z | z | z | z | z | z | n | z | z | a | z | z |
| Š. Dostál | a | a | s | a | a | a | a | a | a | a | a | a | a | a |
| R. Lorinc | a | a | s | n | s | a | z | z | z | z | z | a | z | a |
| Š. Bodnár | a | a | z | n | s | z | n | z | z | z | n | n | s | s |
| A. Jankošík | a | a | a | z | z | z | z | a | z | n | z | z | n | s |
| Z. Vrškoví | z | s | z | s | a | a | z | n | s | |||||
| V. Kováč | s | z | z |
Vysvetlívky: z - hral v základe, zb - zastupoval brankára, s - striedal, n - figuroval medzi náhradníkmi, ale nestriedal, a - absencia
Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.