Pod sprchy musel putovať Váradi, keď prvú žltú kartu vyfasoval ešte za reklamovanie po prvom góle zápasu, a tu druhú za taktický faul v strede ihriska v 37. min. Druhá polovica prvého polčasu sa niesla v duchu nepresností na oboch stranách a tak na polčas sa šlo za stavu 1:1.
Priebeh druhého polčasu bol ako na kolíske, každý chvíľku ťahal pílku. Domáci za 3 minúty spravili dve kombinačné akcie a zdalo sa, že je rozhodnuté. Najprv vyšla kombinácia F. Emödiho a Gorgeiho, na konci ktorej bol striedajúci Zsilla. 2:1. Zsilla potom vrátil asistenciu Gorgeimu a ten zvyšoval na 3:1. Po týchto góloch sa domáci uspokojili a nepochopiteľne sa stiahli. Po hodine hry hostia dostali ďalšiu penaltu. Brankár Máte vyrazil na A. Emödiho strelu, ktorého lopta trafila do stehna a na chybné avizovanie postranného rozhodcu hlavný rozhodca nariadil penaltu. Lopta sa jeho ruky nedotkla, ale pravda sa nakoniec ukázala, keď Máté penaltu kryl. O 5 minút však predsa len došlo k skorigovaniu stavu. Orbán pekne prenikol a znížil na 3:2. Radosť hostí trvala len krátko, v 70. min. Zsilla dostal skvelú nahrávku od obrancu a popri brankárovi skóroval. 4:2. Opäť sa zdalo, že je rozhodnuté, ale šou sa len práve rozbiehala. Domáci vytvárali obrovské chyby a za tri minúty hostia zmazali dvojgólové manko. Najprv prekrásnou strelou z obrovskej diaľky skóroval G. Máté. 4:3. V 76.min sa presadil aj útočník Röcei a zrazu to vyzeralo na deľbu bodov. 4:4.
Domáci však našli v sebe sily, aby ešte rozhodli. Skvele sa prezentoval striedajúci M. Emödi, ktorý po fantastickej nahrávke Gorgeiho preloboval brankára a rozhodol! 5:4! Stalo sa to všetko v 80. min. M. Emödi sa dočkal aj druhýkrát, po skvelom centri F. Emödiho volejom prekonal brankára. Gólu pomohol aj teč obrancu, ale na výsledku to nič nemení. 6:4 – konečný hvizd. Dramatický zápas, ale slabší zápas od domácich hráčov, naopak hostia sa prezentovali skvelým výkonom a poriadne potrápili domácich. No nič nemení na fakte, že Krh. Dlhá Lúka B sa vďaka tejto výhre stala najväčším prenasledovateľom Lipovníka v súťaži.
Zostava domácich: M. Máté – A. Emödi, Gyenes, Csobádi, Mihók, Gorgei, F. Emödi, Luspaj, Ulman, Podraczky, Lakomi. Striedali: Zsilla, Kórintuš, M. Emödi
Zostava hostí: Jónás – Zs. Lázok, G. Máté, G. Molnár, N. Molnár, Váradi, Džobák, Orbán, Röcei, Karász, V. Máté. Striedal: G. Lázok.
Florian Emödi
POZNÁMKA MG: Hostia prišli na zápas bez najlepšieho strelca súťaže Baláža a v nekompletnej zostave. Ťažké srdce majú na hlavného rozhodcu, ktorý mal niektoré chybné verdikty a po úmyselnom zahraní rukou v 16-ke mal vylúčiť domáceho hráča. Mrzí ich aj nepremenenie druhej 11-ky i vylúčenie hráča.
NAJLEPŠÍ STRELCI II. TRIEDY PO 11. KOLE:
15 gólov – M. Baláž (Čoltovo)
8 gólov – V. Zsóri (Gem. Hôrka B)
7 gólov – B. Röczei (Čoltovo), A. Gorgei (Krh. D. Lúka B)
6 gólov – Podracký (Jovice), A. Polák (Kružná),
5 gólov – D. Klárik, M. Emödi (obaja Krh. D. Lúka B), Volčko (Plešivec
4 góly – J. Gulykás (Pača), O. Kerekes, R. Zagiba, N. Zupko (všetci Lipovník), atď.
{jcomments on}

































Ak sa pozrieme na tabuľku, tak sme si mohli všimnúť, že jediný sobotňajší zápas z 11. kola II. triedy je aj šlágrom kola. Krásnohorská Dlhá Lúka B vďaka svojej dominantnosti na domácej pôde sa udržiava v popredí, a hostia z Čoltova okupujú skvelé 2. miesto. V prípade víťazstva domácich o 2 góly vďaka skóre by sa Krh. Dlhá Lúka B mohla dostať pred svojho súpera a stali by sa druhým vážnym prenasledovateľom lídra z Lipovníka.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-