a asi z piatich metrov nedal šancu domácemu brankárovi. 0:1. Práve aj Polyák je jeden z mladíkov, ktorého tréner Bakoš povolal na tento zápas. Svoje strelecké schopnosti predviedol aj Šoltés, ktorý po výkope Kardosa zaspomínal na 25 strelených gólov v minulej sezóne. 0:2. Drnava po dvoch strelených góloch opäť vypustila, no domáci sa nevedeli presadiť. Brankár žiakov Drnavy si udržal čistý štít aj vo svojom prvom polčase vo vyššej kategórií a tak na prestávku sa šlo za stavu 0:2.
Štvrtoligisti z Drnavy druhý polčas začali vo väčšom tempe. Pár minút po zmene strán sa dočkal J. Maliňák, na ktorého delovku brankár nemal šancu reagovať. 0:3. J. Kovács sa posunul z obrany do zálohy a svoj dobrý výkon korenil skvelou nahrávkou na Šoltésa, ktorý pomedzi brankárove nohy zvyšoval už na rozdiel štyroch gólov. 0:4. Po hodine hry sa dočkal aj Emödi, ktorý po individuálnej akcii, vonkajškom vsietil už piaty gól zápasu. 0:5. Drnava pri tých góloch pozahadzovala aj množstvo šancí, ktoré sa na konci začali vyplácať. Dvoma zlepenými gólmi sa domáci vyškriabali naspäť na rodziel troch gólov. 2:5. Posledné slovo však mali hostia. Po skvelej spolupráci s Emödim a Szöcsöm sa topkanonier Šoltés odhodlal k strele a nechytateľne poslal loptu do pavučiny. 2:6.
Výsledok je skvelý, na hre je ešte čo popracovať, no Drnava nastúpila aj s piatimi žiakmi v zostave, a preto môžeme povedať, že mládežnícky futbal v Drnave neupadá, práve naopak, je zo dňa na deň silnejší.
Zostava Drnavy: Halász - J. Kovács, Szűcs, Kardos, Čelovský - Szöcs, F. Emödi, Maliňák, B. Šoltés - K. Šoltés, Polyák. Striedali: L. Emödi, Keller.
Florian Emödi
sobota, 16 júl 2011 22:10
Drnavský mládežnícky futbal sa aktívne pripravuje na nový ročník 4. dorasteneckej ligy Doporučený
Napísal(a) F. Emödi
Krásnohorská Dlhá Lúka - DRNAVA 2:6 (0:2), góly Drnavy: K. Šoltés 3, Polyák, Maliňák, Emödi. V sobotu 16.7. 2011 mladíci z Drnavy cestovali na prípravný zápas do Krásnohorskej Dlhej Lúky. Cieľom tohto zápasu bolo vyskúšať nových, mladých hráčov, ktorí hrávajú, alebo hrávali za drnavských žiakov. Hralo sa v pekelnom teple a zápas rozhodoval tréner Drnavčanov Bakoš.
Na začiatku nebolo badať rozdiel v tom, že Drnava hrá vyššiu súťaž ako domáci. Hralo sa vyrovnane a boli to práve domáci, ktorí pohrozili prví - zvonila však len konštrukcia brány. Na druhej strane po prvej pätnásťminútovke sa dočkali hostia - skvele sa predral pred bránu Polyák
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.