Drnavský stánok futbalu dostal nový šat
Napísal(a) Karol Csobádi (korzar.sk)
D r n a v a - 24.7.2010 - Futbalisti Drnavy si od novej sezóny určite vychutnajú výhodu domáceho prostredia. Po takmer poldruharočných rekonštrukčných prácach odovzdali do užívania vynovený futbalový areál s novučičkým trávnikom.
Slávnostného odovzdania ihriska do užívania sa okrem vedenia futbalového klubu, starostky obce Heleny Ulbrikovej a zástupcov ObFZ v Rožňave zúčastnili aj občania a predovšetkým tí, ktorým tento stánok prináša najväčšiu radosť, hráči všetkých kategórií. Preto v programe nemohli chýbať ani futbalové zápasy. Po slávnostnom príhovore
Stovky brigádnických hodín
Futbalové ihrisko v Drnave už dlhšie potrebovalo rekonštrukciu, keďže terén bol nerovný, hracia plocha úzka a množstvo priehlbín sťažovalo samotnú hru. „Práce začali prebiehať počas sezóny, ale pokiaľ sa robilo odvodnenie dolnej časti ihriska, mohli sme pred poldruha rokom hrávať ešte doma. Domáce zápasy v práve skončenom ročníku sa však už hrávali v Lipovníku a na jar na iných náhradných ihriskách. Po odvodnení sa urobili hrubé terénne úpravy, vyrovnala sa celá hracia plocha, navozila nová ornica, vylepšila tribúna a striedačky, ako i kamenný oporný múr. Jedine osev sa riešil dodávateľsky. Máme taktiež novú kosačku, studňu s čerpadlom a pre najlacnejší spôsob zavlažovania sme zakúpili prenosné samočinné zavlažovacie zariadenie. Obec ako hlavý sponzor nás pri tomto spoločnom úsilí podporila takmer polmiliónovou finančnou sumou, samozrejme, ešte v prepočte na koruny, ale nebyť stoviek bezplatných brigádnických hodín, suma by sa určite zdvojnásobila. Teraz má naše ihrisko rozmery 55 x 90 metrov, a preto v budúcnosti chceme pristúpiť k rozširovaniu,“ uviedol tajomník klubu FK Drnava Tibor Bulík.
Nervozita až do konca
Zo starostky obce, ktorá je pasívna športovkyňa, upadla nervozita až po slávnostnom príhovore. „Pri mojom nástupe do funkcie bolo ihrisko v havarijnom stave. Celá jedna časť bola podmočená a bohužiaľ dostali sa tam aj fekálie. Začali sa prevádzať výkopové práce a vtedy došlo aj k schváleniu financií na rozšírenie a úpravu hracej plochy. Poslancov nebolo treba presvedčovať, keďže majú kladný prístup k športu. I keď finančná suma nebola malá, som rada, že sa toto dielo podarilo aj napriek kríze. Až teraz zo mňa konečne opadla nervozita. Na futbal chodím iba zriedka, pretože i keď má aj kladné stránky, je mi stále ľúto, keď sa niektorý hráč vážnejšie zraní. Odteraz však budem chodiť častejšie a okrem zápasu sa rada pokochám na výsledkoch spoločného úsilia,“ povedala starostka obce Drnava Helena Ulbriková.
Najlepším krstom postup
Futbalisti Drnavy v predošlej sezóne skončili za postupujúcimi Honcami na druhom mieste. V práve skončenej sezóne po jeseni uzatvárali tabuľku, ale v jarnej odvete sa výrazne zlepšili a súťaž zakončili na jedenástej priečke. „Nové ihrisko by sa malo pokrstiť postupom, čo je i naším dlhodobým cieľom. Nateraz zbierame hráčov, ktorých sme mali na hosťovaní, a chceme vytvoriť silné mužstvo,“ konštatoval predseda klubu Tibor Balázs. Jedným z hráčov, ktorí by mali v novej sezóne posilniť Drnavčanov, je aj Miroslav Mázik. V deň otvorenia novej hracej plochy hral za farby hosťujúcich hráčov. „Nová hracia plocha je kvalitná a znesie kritériá aj piatoligovej súťaže. Tráva bola síce trochu vyššia, čo chvíľami spomaľovalo rozvíjanie hry,“ uviedol M. Mázik.
sobota 24. 7. 2010 | Karol Csobádi
© 2010 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená
FOTOGALÉRIA KAROLA CSOBÁDIHO:
{gallery}futbal/drnava/ihrisko{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.





















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.