Drnavský stánok futbalu dostal nový šat
Napísal(a) Karol Csobádi (korzar.sk)
D r n a v a - 24.7.2010 - Futbalisti Drnavy si od novej sezóny určite vychutnajú výhodu domáceho prostredia. Po takmer poldruharočných rekonštrukčných prácach odovzdali do užívania vynovený futbalový areál s novučičkým trávnikom.
Slávnostného odovzdania ihriska do užívania sa okrem vedenia futbalového klubu, starostky obce Heleny Ulbrikovej a zástupcov ObFZ v Rožňave zúčastnili aj občania a predovšetkým tí, ktorým tento stánok prináša najväčšiu radosť, hráči všetkých kategórií. Preto v programe nemohli chýbať ani futbalové zápasy. Po slávnostnom príhovore
Stovky brigádnických hodín
Futbalové ihrisko v Drnave už dlhšie potrebovalo rekonštrukciu, keďže terén bol nerovný, hracia plocha úzka a množstvo priehlbín sťažovalo samotnú hru. „Práce začali prebiehať počas sezóny, ale pokiaľ sa robilo odvodnenie dolnej časti ihriska, mohli sme pred poldruha rokom hrávať ešte doma. Domáce zápasy v práve skončenom ročníku sa však už hrávali v Lipovníku a na jar na iných náhradných ihriskách. Po odvodnení sa urobili hrubé terénne úpravy, vyrovnala sa celá hracia plocha, navozila nová ornica, vylepšila tribúna a striedačky, ako i kamenný oporný múr. Jedine osev sa riešil dodávateľsky. Máme taktiež novú kosačku, studňu s čerpadlom a pre najlacnejší spôsob zavlažovania sme zakúpili prenosné samočinné zavlažovacie zariadenie. Obec ako hlavý sponzor nás pri tomto spoločnom úsilí podporila takmer polmiliónovou finančnou sumou, samozrejme, ešte v prepočte na koruny, ale nebyť stoviek bezplatných brigádnických hodín, suma by sa určite zdvojnásobila. Teraz má naše ihrisko rozmery 55 x 90 metrov, a preto v budúcnosti chceme pristúpiť k rozširovaniu,“ uviedol tajomník klubu FK Drnava Tibor Bulík.
Nervozita až do konca
Zo starostky obce, ktorá je pasívna športovkyňa, upadla nervozita až po slávnostnom príhovore. „Pri mojom nástupe do funkcie bolo ihrisko v havarijnom stave. Celá jedna časť bola podmočená a bohužiaľ dostali sa tam aj fekálie. Začali sa prevádzať výkopové práce a vtedy došlo aj k schváleniu financií na rozšírenie a úpravu hracej plochy. Poslancov nebolo treba presvedčovať, keďže majú kladný prístup k športu. I keď finančná suma nebola malá, som rada, že sa toto dielo podarilo aj napriek kríze. Až teraz zo mňa konečne opadla nervozita. Na futbal chodím iba zriedka, pretože i keď má aj kladné stránky, je mi stále ľúto, keď sa niektorý hráč vážnejšie zraní. Odteraz však budem chodiť častejšie a okrem zápasu sa rada pokochám na výsledkoch spoločného úsilia,“ povedala starostka obce Drnava Helena Ulbriková.
Najlepším krstom postup
Futbalisti Drnavy v predošlej sezóne skončili za postupujúcimi Honcami na druhom mieste. V práve skončenej sezóne po jeseni uzatvárali tabuľku, ale v jarnej odvete sa výrazne zlepšili a súťaž zakončili na jedenástej priečke. „Nové ihrisko by sa malo pokrstiť postupom, čo je i naším dlhodobým cieľom. Nateraz zbierame hráčov, ktorých sme mali na hosťovaní, a chceme vytvoriť silné mužstvo,“ konštatoval predseda klubu Tibor Balázs. Jedným z hráčov, ktorí by mali v novej sezóne posilniť Drnavčanov, je aj Miroslav Mázik. V deň otvorenia novej hracej plochy hral za farby hosťujúcich hráčov. „Nová hracia plocha je kvalitná a znesie kritériá aj piatoligovej súťaže. Tráva bola síce trochu vyššia, čo chvíľami spomaľovalo rozvíjanie hry,“ uviedol M. Mázik.
sobota 24. 7. 2010 | Karol Csobádi
© 2010 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená
FOTOGALÉRIA KAROLA CSOBÁDIHO:
{gallery}futbal/drnava/ihrisko{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-