Drnavský stánok futbalu dostal nový šat
Napísal(a) Karol Csobádi (korzar.sk)
D r n a v a - 24.7.2010 - Futbalisti Drnavy si od novej sezóny určite vychutnajú výhodu domáceho prostredia. Po takmer poldruharočných rekonštrukčných prácach odovzdali do užívania vynovený futbalový areál s novučičkým trávnikom.
Slávnostného odovzdania ihriska do užívania sa okrem vedenia futbalového klubu, starostky obce Heleny Ulbrikovej a zástupcov ObFZ v Rožňave zúčastnili aj občania a predovšetkým tí, ktorým tento stánok prináša najväčšiu radosť, hráči všetkých kategórií. Preto v programe nemohli chýbať ani futbalové zápasy. Po slávnostnom príhovore
Stovky brigádnických hodín
Futbalové ihrisko v Drnave už dlhšie potrebovalo rekonštrukciu, keďže terén bol nerovný, hracia plocha úzka a množstvo priehlbín sťažovalo samotnú hru. „Práce začali prebiehať počas sezóny, ale pokiaľ sa robilo odvodnenie dolnej časti ihriska, mohli sme pred poldruha rokom hrávať ešte doma. Domáce zápasy v práve skončenom ročníku sa však už hrávali v Lipovníku a na jar na iných náhradných ihriskách. Po odvodnení sa urobili hrubé terénne úpravy, vyrovnala sa celá hracia plocha, navozila nová ornica, vylepšila tribúna a striedačky, ako i kamenný oporný múr. Jedine osev sa riešil dodávateľsky. Máme taktiež novú kosačku, studňu s čerpadlom a pre najlacnejší spôsob zavlažovania sme zakúpili prenosné samočinné zavlažovacie zariadenie. Obec ako hlavý sponzor nás pri tomto spoločnom úsilí podporila takmer polmiliónovou finančnou sumou, samozrejme, ešte v prepočte na koruny, ale nebyť stoviek bezplatných brigádnických hodín, suma by sa určite zdvojnásobila. Teraz má naše ihrisko rozmery 55 x 90 metrov, a preto v budúcnosti chceme pristúpiť k rozširovaniu,“ uviedol tajomník klubu FK Drnava Tibor Bulík.
Nervozita až do konca
Zo starostky obce, ktorá je pasívna športovkyňa, upadla nervozita až po slávnostnom príhovore. „Pri mojom nástupe do funkcie bolo ihrisko v havarijnom stave. Celá jedna časť bola podmočená a bohužiaľ dostali sa tam aj fekálie. Začali sa prevádzať výkopové práce a vtedy došlo aj k schváleniu financií na rozšírenie a úpravu hracej plochy. Poslancov nebolo treba presvedčovať, keďže majú kladný prístup k športu. I keď finančná suma nebola malá, som rada, že sa toto dielo podarilo aj napriek kríze. Až teraz zo mňa konečne opadla nervozita. Na futbal chodím iba zriedka, pretože i keď má aj kladné stránky, je mi stále ľúto, keď sa niektorý hráč vážnejšie zraní. Odteraz však budem chodiť častejšie a okrem zápasu sa rada pokochám na výsledkoch spoločného úsilia,“ povedala starostka obce Drnava Helena Ulbriková.
Najlepším krstom postup
Futbalisti Drnavy v predošlej sezóne skončili za postupujúcimi Honcami na druhom mieste. V práve skončenej sezóne po jeseni uzatvárali tabuľku, ale v jarnej odvete sa výrazne zlepšili a súťaž zakončili na jedenástej priečke. „Nové ihrisko by sa malo pokrstiť postupom, čo je i naším dlhodobým cieľom. Nateraz zbierame hráčov, ktorých sme mali na hosťovaní, a chceme vytvoriť silné mužstvo,“ konštatoval predseda klubu Tibor Balázs. Jedným z hráčov, ktorí by mali v novej sezóne posilniť Drnavčanov, je aj Miroslav Mázik. V deň otvorenia novej hracej plochy hral za farby hosťujúcich hráčov. „Nová hracia plocha je kvalitná a znesie kritériá aj piatoligovej súťaže. Tráva bola síce trochu vyššia, čo chvíľami spomaľovalo rozvíjanie hry,“ uviedol M. Mázik.
sobota 24. 7. 2010 | Karol Csobádi
© 2010 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená
FOTOGALÉRIA KAROLA CSOBÁDIHO:
{gallery}futbal/drnava/ihrisko{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-