Do druhého polčasu nastupovala Drnava s vedomím, že ďalší gól, ktorý môžu vsietiť, bude stý v sezóne, a neočakávaným strelcom 100. gólu bol Görgei hneď v 3. minúte druhého polčasu. Drnave sa nedarilo zvyšovať skóre ďalej: Šance mal Mázik, Petro i F. Kovács.
Domáci boli tiež nepresní celý druhý polčas, no v
Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, J. Kovács ml., R. Kovács, Bukovič - Emödi, Petro, Mázik, F. Kovács - Orbán, Fábián, striedali: Görgei, Krága.
HC_Košice19
Výsledky II. triedy 22. kolo: Čoltovo - Drnava 0:3, Dedinky - Ml. Brzotín 2:3, Nižná Slaná - Gem. Poloma B 7:0, Pača - Kečovo 6:0, Kovstav - Hrhov 2:8, Jovice - Rož. Bystré 2:4.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 22. kole
|
1. |
Drnava |
19 |
18 |
1 |
0 |
100:15 |
55 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
19 |
13 |
2 |
4 |
71:37 |
41 |
|
3. |
Slavošovce |
18 |
13 |
0 |
5 |
73:32 |
39 |
|
4. |
Pača |
19 |
12 |
1 |
6 |
62:27 |
37 |
|
5. |
Hrhov |
18 |
12 |
0 |
6 |
69:36 |
36 |
|
6. |
Bohúňovo |
19 |
10 |
5 |
4 |
46:27 |
35 |
|
7. |
Čoltovo |
18 |
8 |
2 |
8 |
47:44 |
26 |
|
8. |
Kečovo |
18 |
6 |
5 |
7 |
49:42 |
23 |
|
9. |
Dedinky |
18 |
6 |
5 |
7 |
34:49 |
23 |
|
10. |
Nižná Slaná |
19 |
7 |
1 |
11 |
46:63 |
22 |
|
11. |
Jovice |
20 |
5 |
2 |
13 |
38:76 |
17 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
20 |
5 |
1 |
14 |
39:70 |
16 |
|
13. |
Kovstav |
20 |
4 |
0 |
16 |
29:72 |
12 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
20 |
1 |
1 |
18 |
17:126 |
4 |
I. TRIEDA 19. kolo:
Hráčom Rudnej pomohlo v polčase zápasu s Vlachovom umývanie hláv
Vlachovo - Rudná 1:4. Domácemu kolektívu chýbali niekoľkí hráči a v zápase sa veľmi trápili. Aj hosťom dvaja kľúčoví hráči chýbali a v prvom polčase to bolo aj na ich hre vidieť. Domácí sa ujali po hrúbke v obrane hostí vedenia, keď skóroval Šivec. Mali aj niekoľko ďalších šancí, ale obrana hostí už stála na pevných nohách.
V druhom polčase hostia začali hrať svoju hru a padali aj góly. V 68. min.domáci hráč si vyslúžil červenú kartu za hodenie v prerušenej hre loptu do tváre protihráča. Oslabil tak iba svoje mužstvo. V zápase skóroval Šivec a za hostí po dvakrát Dávid Kovács a Sanislo. Polčas 1:1. Tréner domácich pán Hajduk:“Máme mladé ešte neskúsené mužstvo, nie sú zohratí, ale futbalisti z Rudnej vyhrali zaslúžene.“ Tréner hostí pán Kurian: „Začali sme ležérne, súpera sme v prvom polčase podcenili, ale po umývaní hláv v prestávke chlapci začali behať, a už sme boli pánmi na ihrisku. Vyhrali sme zaslúžene.“ Pred 40 divákmi dobre rozhodoval Július Gyenes. Delegátom zápasu bol
Ladislav Székely.
Výsledky 19. kola I. triedy: Lipovník - Dlhá Ves 4:0, Jablonov - Krh. Dlhá Lúka 0:2, Betliar - Honce 1:0, V. Slaná - Gem. Poloma 2:2, Kružná - Plešivec 6:1, Brzotín - Dobšiná 1:1, Vlachovo - Rudná 1:4.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 19. KOLE
|
1. |
Lipovník |
19 |
14 |
3 |
2 |
55:17 |
45 |
|
2. |
Dobšiná |
19 |
12 |
5 |
2 |
57:16 |
41 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
19 |
11 |
2 |
6 |
46:30 |
35 |
|
4. |
Kružná |
19 |
11 |
1 |
7 |
62:32 |
34 |
|
5. |
Rudná |
19 |
10 |
4 |
5 |
55:30 |
34 |
|
6. |
Gem. Poloma |
19 |
10 |
4 |
5 |
35:29 |
34 |
|
7. |
Jablonov n/T |
19 |
9 |
4 |
6 |
36:31 |
31 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
19 |
6 |
7 |
6 |
36:38 |
25 |
|
9. |
Brzotín |
19 |
7 |
4 |
8 |
28:40 |
25 |
|
10. |
Dlhá Ves |
19 |
6 |
3 |
10 |
34:37 |
21 |
|
10. |
Betliar |
19 |
5 |
6 |
8 |
19:34 |
21 |
|
12. |
Plešivec |
19 |
4 |
1 |
14 |
19:65 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
19 |
4 |
0 |
15 |
20:61 |
12 |
|
14. |
Honce |
19 |
2 |
0 |
17 |
14:55 |
6 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY
I. TRIEDA 20. kolo – 8.5.2011: Dlhá Ves – Vlachovo, Rudná – Brzotín, Dobšiná – Kružná, Plešivec – Vyšná Slaná, Gemerská Poloma – Betliar, Honce – Jablonov n/T. Krh. Dlhá Lúka – Lipovník.
II. TRIEDA 23. kolo: Jovice a Ml. Brzotín majú voľno, Rožňavské Bystré – Kovstav, Hrhov – Pača, Kečovo – Nižná Slaná, Gem. Poloma B – Dedinky, Bohúňovo – Čoltovo, Drnava – Slavošovce.
{jcomments on}

































Čoltovo - DRNAVA 0:3 (0:2), góly: Orbán, Petro, Görgei. Hralo sa bez kariet. V nedeľu predpoludní Drnava cestovala do Čoltova s cieľom získať v 22. kole II. triedy ďalšie dôležité tri body. Zápas sa začínal o 10:30 hod. a kôli tomuto nezvyčajnému začiatku sa Drnavčania len ťažko zbierali na zápas. Veľa hráčov vyťahovali z postele, aby prišli hrať. Takým bol aj dorastenec Attila Görgei, ktorý prvýkrát nastúpil za tím dospelých. Po zranení Emödiho sa skoro dostal aj na ihrisko a nakoniec to bol on, ktorý vsietil 100. gól Drnavy v tejto sezóne. Na zápas bolo zvedavých asi 30 divákov, rozhodoval J. Chomjak.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-