Jedným z mužstiev, ktoré napísali pekné riadky futbalovej histórie Gemera patril v nedávnej minulosti bezosporu mužstvo dospelých Slovmag Jelšava. V článkoch o futbale, ktorým sa venuje Štefan Tomášik padla voľba práve na tento klub. Vybral si sezónu, kedy mužstvo vypadlo z II. ligy. Čitateľ má možnosť si v článku pozrieť výsledky a zostavy mužstva, tabuľky a súpisky mužstva. pred záverom súťaže 
dosiahli postup pred svojím najväčším konkurentom Vranovom, ktorý po závere súťaže má za nimi na druhom mieste o 7 bodov menej. O tento úspech sa pričinilo mužstvo, výkonný výbor športového klubu Slovmag a tréner Ján Petrák, ktorý bol doteraz pri všetkých troch postupoch Jelšavy spolu s ďalšími, a to prezidentom klubu Antonom Furmanom, kapitánom mužstva Pavlom Lukáčom a organizačným pracovníkom Ondrejom Ďurišom. Tréner Ján Petrák k tomuto úspechu povedal: "V jeseni sme podali 
niekoľko dobrých výkonov, ale zbytočne sme stratili body najmä v Krompachoch, Dubovej a doma s Prešovom B. Jarná časť bola síce náročnejšia, ale z našej strany aj kvalitatívne lepšia. Z ôsmich stretnutí vonku sme v siedmich zvíťazili a len raz prehrali vo Svite. Súťaž hodnotím ako veľmi kvalitnú a myslím si, že je to veľký úspech jelšavského futbalu. Zdobí nás aj to, že sme nemali ani jedného vylúčeného hráča. Naším najlepším strelcom po odchode Kretta do Interu Bratislava bol Szorád so 14 gólmi, na druhom mieste Dzura s 11 gólmi. Mimoriadne chceme poďakovať nášmu hlavnému sponzorovi, a. s. Slovmag Lubeník, ktorá vytvárala dobré ekonomické a najmä profesionálne podmienky na to, aby sme vytýčený cieľ zvládli.
Dobšiná – Jelšava 1:12 góly: Brnčík – Gajan 4, Krochta 2, Vojčík 2, Medvec, Szorád 3
JAS Bardejov - Slovmag Jelšava 3:0 (2:0)
Jelšava - Martin 2:1 (0:1), 55. Dzura (11 m), 72. Krochta - 30. Václavík.
Slovmag Jelšava - Bučina Zvolen 3:0 (3:0), Kačala 2, Dzura (z pok. kopu).
|
Výsledky na jeseň 1995:
2. kolo Družstevná – Jelšava 3:5 Szorád 3, Krett, Dzura 3. kolo Jelšava – Sp. N. Ves 5:0 Krett 3, Gajan, Dzura 4. kolo Ličartovce – Jelšava 1:2 Dzura, Gajan 5. kolo Jelšava – Svit 3:0 Fatľa, Medvec, Šott vlastný Zostava Jelšavy: Komenda – Barna, Dzura, Lukáč, Vasiľ – Fatľa, Krochta, Pavlišin, Szorád – Gajan, Krett, striedali: 89. min. Medvec, 87. min. Tyčiak, Lunter 6. kolo 1 FC Košice B – Jelšava 2:2 Krett 2 7. kolo Jelšava – Giraltovce 2:1 Krett, Krochta 8. kolo Jelšava – Prešov B 0:0 9. kolo Vranov - Jelšava 0:2 Krett, Gajan 10. kolo Jelšava – Svidník 3:0 Fatľa, Medvec, Krett 11. kolo Krompachy - Jelšava 2:0 Zostava Jelšavy: Komenda – Kašník, Dzura, Lukáč, Medvec - Szorád, Krochta, Fatľa, Pavlišin (80. min. Barna) – Gajan, Krett (65. min. Vasiľ) 12. kolo Jelšava – Bard. N. Ves 3:0 Krett, Fatľa, Tyčiak 13. kolo Snina – Jelšava 0:5 Barna, Vasiľ, Tyčiak, Krett 2 Zostava Jelšavy: Komenda – Kašník, Dzura, Lukáč (56. min. Pavlišin), Vasiľ - Szorád, Krochta, Fatľa, Barna – Krett, Tyčiak (68. min. Gajan) 14. kolo Jelšava – Michalovce 3:1 Dzura, Krett 2 Zostava Jelšavy: Komenda – Kašník, Dzura, Lukáč – Vasiľ, Fatľa, Krochta, Tyčiak (68. min. Gajan), Barna (78. min. Lunter) – Krett, Szorád 15. kolo Dubová – Jelšava 1:0 |
Výsledky na jar 1996:
17. kolo Jelšava – Družstevná 3:1 Szorád 2, Nikitin 18. kolo Sp. N. Ves – Jelšava 0:4 Gajan, Polča, Krochta, Kačala
22. kolo Giraltovce - Jelšava 0:2
23. kolo Prešov B – Jelšava 0:1 Nikitin
24. kolo Jelšava – Vranov 0:0 25. kolo Svidník – Jelšava 1:2 Tyčiak, Kačala Zostava Jelšavy: Kamesch – Dzura, Lukáč, Barna, Polča (12. min. Pavlišin) - Szorád, Kačala, Fatľa, Vodhánel (63. min. Gočaltovský) - Krochta (90. min. Gajan), Tyčiak 26. Jelšava – Krompachy 1:0 Nikitin
27. Bard. N. Ves – Jelšava 0:2 Dzura 2
28. kolo Jelšava – Snina 5:1 Szorád 3, Kačala, Dzura
29. kolo Michalovce – Jelšava 1:3 Krochta 2, Fatľa
|
III liga – východ
|
Tabuľka po jesennej časti:
|
Konečná tabuľka:
|
Poznámka: Svitu sa po skončení súťaže odrátali 3 body.
|
Súpiska na jeseň Funkcionári Realizačný tím Tréner: Ján Petrák Hráčsky káder: Igor Schmiedl, Peter Komenda – Pavol Lukáč, Milan Barna, Peter Kašník, Jozef Pavlišin, Ján Fatľa, Richard Luntner, Zoltán Szorád, Peter Gajan, Peter Krett, Marcel Tyčiak, Maroš Vasiľ, Ľuboš Krochta, Štefan Palík, Ľubomír Dzura, Roman Medvec, Daniel Vojčík, Milan Bajusz. |
Súpiska na jar Funkcionári Realizačný tím Tréner: Ján Petrák Vedúci mužstva: Ladislav Remper Hráčsky káder: Peter Komenda, Pavol Kamesch, Miroslav Gažovič - Pavol Lukáč, Milan Barna, Jozef Pavlišin, Ján Fatľa, Zoltán Szorád, Peter Gajan, Marcel Tyčiak, Ľuboš Krochta, Štefan Palík, Ľubomír Dzura, Roman Medvec, Daniel Vojčík, Milan Polča, Radoslav Kačala, Sergej Nikitin, Marek Žák, Roman Gočaltovský. |
Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.