pred záverom súťaže
dosiahli postup pred svojím najväčším konkurentom Vranovom, ktorý po závere súťaže má za nimi na druhom mieste o 7 bodov menej. O tento úspech sa pričinilo mužstvo, výkonný výbor športového klubu Slovmag a tréner Ján Petrák, ktorý bol doteraz pri všetkých troch postupoch Jelšavy spolu s ďalšími, a to prezidentom klubu Antonom Furmanom, kapitánom mužstva Pavlom Lukáčom a organizačným pracovníkom Ondrejom Ďurišom. Tréner Ján Petrák k tomuto úspechu povedal: "V jeseni sme podali
niekoľko dobrých výkonov, ale zbytočne sme stratili body najmä v Krompachoch, Dubovej a doma s Prešovom B. Jarná časť bola síce náročnejšia, ale z našej strany aj kvalitatívne lepšia. Z ôsmich stretnutí vonku sme v siedmich zvíťazili a len raz prehrali vo Svite. Súťaž hodnotím ako veľmi kvalitnú a myslím si, že je to veľký úspech jelšavského futbalu. Zdobí nás aj to, že sme nemali ani jedného vylúčeného hráča. Naším najlepším strelcom po odchode Kretta do Interu Bratislava bol Szorád so 14 gólmi, na druhom mieste Dzura s 11 gólmi. Mimoriadne chceme poďakovať nášmu hlavnému sponzorovi, a. s. Slovmag Lubeník, ktorá vytvárala dobré ekonomické a najmä profesionálne podmienky na to, aby sme vytýčený cieľ zvládli.
Dobšiná – Jelšava 1:12 góly: Brnčík – Gajan 4, Krochta 2, Vojčík 2, Medvec, Szorád 3
JAS Bardejov - Slovmag Jelšava 3:0 (2:0)
Jelšava - Martin 2:1 (0:1), 55. Dzura (11 m), 72. Krochta - 30. Václavík.
Slovmag Jelšava - Bučina Zvolen 3:0 (3:0), Kačala 2, Dzura (z pok. kopu).
|
Výsledky na jeseň 1995:
2. kolo Družstevná – Jelšava 3:5 Szorád 3, Krett, Dzura 3. kolo Jelšava – Sp. N. Ves 5:0 Krett 3, Gajan, Dzura 4. kolo Ličartovce – Jelšava 1:2 Dzura, Gajan 5. kolo Jelšava – Svit 3:0 Fatľa, Medvec, Šott vlastný Zostava Jelšavy: Komenda – Barna, Dzura, Lukáč, Vasiľ – Fatľa, Krochta, Pavlišin, Szorád – Gajan, Krett, striedali: 89. min. Medvec, 87. min. Tyčiak, Lunter 6. kolo 1 FC Košice B – Jelšava 2:2 Krett 2 7. kolo Jelšava – Giraltovce 2:1 Krett, Krochta 8. kolo Jelšava – Prešov B 0:0 9. kolo Vranov - Jelšava 0:2 Krett, Gajan 10. kolo Jelšava – Svidník 3:0 Fatľa, Medvec, Krett 11. kolo Krompachy - Jelšava 2:0 Zostava Jelšavy: Komenda – Kašník, Dzura, Lukáč, Medvec - Szorád, Krochta, Fatľa, Pavlišin (80. min. Barna) – Gajan, Krett (65. min. Vasiľ) 12. kolo Jelšava – Bard. N. Ves 3:0 Krett, Fatľa, Tyčiak 13. kolo Snina – Jelšava 0:5 Barna, Vasiľ, Tyčiak, Krett 2 Zostava Jelšavy: Komenda – Kašník, Dzura, Lukáč (56. min. Pavlišin), Vasiľ - Szorád, Krochta, Fatľa, Barna – Krett, Tyčiak (68. min. Gajan) 14. kolo Jelšava – Michalovce 3:1 Dzura, Krett 2 Zostava Jelšavy: Komenda – Kašník, Dzura, Lukáč – Vasiľ, Fatľa, Krochta, Tyčiak (68. min. Gajan), Barna (78. min. Lunter) – Krett, Szorád 15. kolo Dubová – Jelšava 1:0 |
Výsledky na jar 1996:
17. kolo Jelšava – Družstevná 3:1 Szorád 2, Nikitin 18. kolo Sp. N. Ves – Jelšava 0:4 Gajan, Polča, Krochta, Kačala
22. kolo Giraltovce - Jelšava 0:2
23. kolo Prešov B – Jelšava 0:1 Nikitin
24. kolo Jelšava – Vranov 0:0 25. kolo Svidník – Jelšava 1:2 Tyčiak, Kačala Zostava Jelšavy: Kamesch – Dzura, Lukáč, Barna, Polča (12. min. Pavlišin) - Szorád, Kačala, Fatľa, Vodhánel (63. min. Gočaltovský) - Krochta (90. min. Gajan), Tyčiak 26. Jelšava – Krompachy 1:0 Nikitin
27. Bard. N. Ves – Jelšava 0:2 Dzura 2
28. kolo Jelšava – Snina 5:1 Szorád 3, Kačala, Dzura
29. kolo Michalovce – Jelšava 1:3 Krochta 2, Fatľa
|
III liga – východ
|
Tabuľka po jesennej časti:
|
Konečná tabuľka:
|
Poznámka: Svitu sa po skončení súťaže odrátali 3 body.
|
Súpiska na jeseň Funkcionári Realizačný tím Tréner: Ján Petrák Hráčsky káder: Igor Schmiedl, Peter Komenda – Pavol Lukáč, Milan Barna, Peter Kašník, Jozef Pavlišin, Ján Fatľa, Richard Luntner, Zoltán Szorád, Peter Gajan, Peter Krett, Marcel Tyčiak, Maroš Vasiľ, Ľuboš Krochta, Štefan Palík, Ľubomír Dzura, Roman Medvec, Daniel Vojčík, Milan Bajusz. |
Súpiska na jar Funkcionári Realizačný tím Tréner: Ján Petrák Vedúci mužstva: Ladislav Remper Hráčsky káder: Peter Komenda, Pavol Kamesch, Miroslav Gažovič - Pavol Lukáč, Milan Barna, Jozef Pavlišin, Ján Fatľa, Zoltán Szorád, Peter Gajan, Marcel Tyčiak, Ľuboš Krochta, Štefan Palík, Ľubomír Dzura, Roman Medvec, Daniel Vojčík, Milan Polča, Radoslav Kačala, Sergej Nikitin, Marek Žák, Roman Gočaltovský. |
Štefan Tomášik
































Jedným z mužstiev, ktoré napísali pekné riadky futbalovej histórie Gemera patril v nedávnej minulosti bezosporu mužstvo dospelých Slovmag Jelšava. V článkoch o futbale, ktorým sa venuje Štefan Tomášik padla voľba práve na tento klub. Vybral si sezónu, kedy mužstvo vypadlo z II. ligy. Čitateľ má možnosť si v článku pozrieť výsledky a zostavy mužstva, tabuľky a súpisky mužstva.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-